Hudba môže byť únikom, spomienkou a niekedy sa stane posledným mostom medzi minulosťou a budúcnosťou. Práve na tejto myšlienke stojí emotívny román Želanie pre nás oboch, ktorý si získal tisíce čitateľov po celom svete.
Tillie Cole si čitatelia spájajú najmä s príbehmi, ktoré sa neboja veľkých emócií. Jej knihy často balansujú na hrane romantiky a drámy, no zároveň sa vyhýbajú lacnému citovému vydieraniu. Možno ste čítali jej hity Tisíc chlapčenských bozkov, alebo Tisíc zlomených kúskov.
V románe Želanie pre nás oboch opäť dokazuje, že vie vytvoriť postavy, ktorým človek verí aj vtedy, keď sa ich životné osudy zdajú takmer neuveriteľné.
Želanie pre nás oboch
Na prvý pohľad to vyzerá ako ďalší príbeh o slávnom hudobníkovi a dievčati, ktoré mu obráti život naruby. Lenže už po niekoľkých kapitolách je jasné, že Tillie Cole mieri oveľa hlbšie…
Cromwell Dean má len devätnásť rokov, no jeho meno poznajú tisíce fanúšikov elektronickej hudby. Na pódiu pôsobí sebavedomo, jeho koncerty pripomínajú obrovskú svetelnú šou a publikum ho zbožňuje. Lenže mimo reflektorov je všetko inak.
Cromwell si okolo seba vybudoval múr taký vysoký, že cez neho neprenikne takmer nikto. Žije uzavretý vo vlastnom svete, poznačený minulosťou, o ktorej nechce hovoriť. Jeho úspech pôsobí ako nádherná kulisa, za ktorou sa skrýva ticho a samota. Práve preto je zaujímavé sledovať, ako do jeho života vstúpi Bonnie.
Nie ako fanúšička. Nie ako ďalší človek, ktorý chce kúsok jeho slávy. Bonnie ho vníma inak. Vidí človeka, nie celebritu. A možno práve preto sa medzi nimi začne rodiť niečo, čo oboch zaskočí.
Práve ona je jednou z najsilnejších stránok knihy. Nie je dokonalá, nie je neomylná, aj ona si nesie vlastné bremená. Má chvíle, keď sa cíti stratená, keď nevie, kam smeruje a či vôbec existuje cesta von z problémov, ktoré ju dusia. Práve vďaka tomu pôsobí autenticky.
Medzi ňou a Cromwellom nevzniká vzťah založený na okamžitej vášni. Skôr pripomína dve osamelé lode, ktoré sa počas búrky náhodou stretnú v hmle. Najprv sa len opatrne približujú, potom si začnú navzájom svietiť na cestu. A práve tieto tiché momenty patria medzi najkrajšie časti knihy.
Hudba ako tretia hlavná postava
Mnohé romantické romány používajú hudbu len ako kulisu. Tu je však jej úloha oveľa významnejšia. Hudba je pre Cromwella spôsobom komunikácie. To, čo nedokáže povedať nahlas, vkladá do melódií a rytmov. Niektoré scény pôsobia tak, akoby čitateľ počul skladbu hrať medzi riadkami. Tillie Cole veľmi pekne zachytáva, ako môže jediná pieseň niesť spomienky, bolesť aj nádej. Ako dokáže pripomenúť človeka, ktorého sme stratili. Alebo naopak pomôcť nájsť cestu späť k sebe samému.
Vypočujte si audio úryvok.
Z knihy číta Vlado Kobielsky:
Faktom je, že Tillie Cole píše veľmi emotívne. Občas zámerne tlačí na city a niektorým čitateľom môžu určité dramatické momenty pripadať intenzívnejšie, než by si želali. Ak preferujete diétnejšie a realistickejšie príbehy bez veľkých emocionálnych výkyvov, možno vás kniha nezasiahne tak silno ako jej najväčších fanúšikov. Na druhej strane, práve táto emocionálna otvorenosť je dôvodom, prečo si ju mnohí zamilovali.
Ak hľadáte romantický román, ktorý nie je len o zamilovanosti, ale aj o uzdravovaní starých rán, Želanie pre nás oboch by rozhodne nemalo ujsť vašej pozornosti. Je to príbeh o tom, že niekedy človek potrebuje len jedinú osobu, ktorá ho skutočne uvidí. Nie jeho úspechy, nie masku, ktorú nosí pred svetom, ale to, čo sa skrýva pod ňou. A možno práve preto zostáva Cromwellov a Bonniein príbeh v pamäti ešte dlho po dočítaní poslednej strany.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: Skveleknihy.sk
