Choď na obsah Choď na menu
 


19 príbehov z karantény

celkom-neobycajne.jpg
Poetka Mirka Ábelová, vedec Pavol Čekan, speváčka Jana Kirschner, manažér Mário Gešvantner, hokejista Dominik Graňák, spisovateľka Monika Kompaníková, horolezec Peter Hámor, či spoluzakladateľ softvérovej firmy Šimon Šicko.

19 príbehov z karantény. Zbierka jedinečných výpovedí o tom, ako sa známe osobnosti i obyčajní ľudia vyrovnávali s jarným lockdownom.
Celkom (ne)obyčajné veci izolovanej doby. COVID-19 príbehov...

 

Všetky naše plány na ten rok sa razom ocitli v domácej izolácii spolu s nami. Hoci politici vypli krajiny, naše životy sa nezastavili.
Matka sa naďalej pripravovala na príchod druhého dieťaťa. Vedec neváhal a pustil sa do práce na vývoji vlastných testov. Maliarka bojovala so zákernou chorobou. Lekárka ošetrovala pacientov s dovtedy neznámou chorobou. Horolezcov sen o prvovýstupe sa rozplynul v návale nových obmedzení.

Oni a mnohí ďalší hľadali možnosti, ako sa vyrovnať s novou realitou. Strachy, nádeje, optimizmus i praktické riešenia. Všetci prežívame radosti i trápenia unikátnym spôsobom.
V knižke Celkom (ne)obyčajné veci izolovanej doby nájdete pohľady do mnohých sfér spoločnosti, od vedy cez sociálnu prácu, politiku, kultúru, šport až po biznis a jedinečné osobné príbehy. To všetko optikou devätnástich zaujímavých ľudí.

Pestrá zbierka príbehov, ktorú si môžete dávkovať večer pred spaním. Možno si viac uvedomíte, ako sa za posledný rok zmenili naše životy, aké nové výzvy stoja pred nami a ako sa s nimi vieme popasovať. Všetci sme zažívali obavy, netušili sme, kam presne to smeruje a s napätím sme očakávali ďalšie dni a týždne.
Najdôležitejšie však je nikdy sa nevzdávať, napredovať, hľadať riešenia a bojovať.

Z každého predaného výtlačku venuje vydavateľstvo 1 € na činnosť neziskovej organizácie Post Bellum SK.

 

 

Zoznam všetkých autorov knihy:
Mirka Ábelová, Pavol Čekan, Mário Gešvantner, Dominik Graňák, Peter Hámor, Jana Kirschner, Ľudmila Kolesárová, Monika Kompaníková, Alena Koščálová, Dávid Králik, Alžbeta Mižigárová, Eva Mosnáková, Katarína Olíková, Sylvia Ondrisová, Lucia Plaváková, Alexandra Pónyová, Paula Poštolková, Lucia Rabatinová, Marián Szücs, Šimon Šicko.

 

Prečítajte si úryvok z knihy:

Pohľadom epidemiologičky

Začiatok bol taký plíživý. Ako čakanie na Godota. Postupne pribúdali krajiny, ktoré prípady už mali, a koncom februára sme patrili k posledným baštám v Európe stále bez Covidu-19. Vedeli sme, že pri tom, ako sa cestuje, je len otázkou času, kedy sa k nám vírus dostane.
Tlak na nás rástol. Začali k nám do ambulancie Kliniky infektológie a geografickej medicíny (KIGM) chodiť ľudia s podozreniami na infekciu SARS-CoV-2. V tom čase u nás dobiehala chrípková sezóna, a keďže príznaky koronavírusovej infekcie sú podobné chrípke, pacienti, ktorí normálne chodili k všeobecným lekárom, sa postupne presúvali k nám do infekčnej  ambulancie.
Veľa z nich bolo na lyžovačke v Rakúsku alebo Taliansku na prelome januára a februára. Prichádzali však aj cudzinci, ktorí počas pobytu na Slovensku dostali horúčku alebo respiračnú infekciu. Koncom februára ambulancia praskala vo švíkoch. Vtedy sme už viac pracovali v ochranných oblekoch ako bez nich.
Uvedomovali sme si, že na epidémiu nie sme vôbec pripravení. Ani priestorovo, ani personálne, neboli nastavené procesy, takže nebolo jasné, čo a ako máme robiť. Zo začiatku sme všetko robili – ako sa hovorí – „na kolene“. Museli sme napríklad zavrieť čakáreň, aby sa pacienti nemiešali a navzájom sa od seba nenakazili. Bol však február a bolo nám veľmi ľúto, že pacienti mrznú vonku niekedy aj celé hodiny.
Deň „D“ prišiel 6. marca. Bola som vtedy vo Viedni, kde som pracovala tri dni v týždni pre Lekárov bez hraníc (MSF). Práve som si kupovala obed, keď mi volala dcéra, či viem, že máme na Kramároch prvý pozitívny prípad. Dozvedela sa to z médií, tak ako všetci moji kolegovia.
Hneď mi bolo jasné, o ktorého pacienta ide. Vyšetrovala som ho predošlý deň v službe. Nikdy predtým som pacienta s Covidom-19 nevidela, ale tak nejako som si ho predstavovala. Pán v strednom veku, s respiračnou infekciou, veľmi vyčerpaný. Už tri dni predtým mu robili test na Covid-19. Predpokladali sme, že výsledok bol negatívny, lebo pozitívne výsledky nám hlásili telefonicky. Keďže sa mi pacient nezdal, radšej som dala test opakovať. Na druhý deň však prišiel z laboratória výsledok prvého testu a bolo jasné, že vstupujeme do novej éry s Covidom-19. Od tohto dňa udalosti začali naberať čoraz rýchlejší spád.