Čo urobíte, keď sa vám v tridsiatich deviatich rokoch rozpadne predstava o živote, ktorý mal vyzerať úplne inak? Alica sa po rozvode vracia k mame, do svojej starej izby a vlastne aj trochu do minulosti. Lenže práve tam na ňu čaká telefonát, ktorý jej pripomenie, že pred rokmi zachránila cudziemu človeku život. A od tej chvíle už nič nepôjde celkom podľa plánu.
Vychádza novinka V náručí odvahy od Dany Viktórie.
Alica Ďurčová má 39 rokov, manželstvo v troskách, žiadne deti a dočasne býva u mamy. Nie je to práve situácia, ktorú by si človek nalepil na nástenku s názvom „moja vysnívaná budúcnosť“. Alica to navyše vie veľmi dobre pomenovať.
Hneď na prvých stranách sedí na schodoch maminho domu, mieša kávu a pozerá do záhrady, ktorá sa jej kedysi zdala obrovská. Ako dieťa v nej s bratom Šimonom stavala bunkre a svet dospelých bol kdesi ďaleko. Teraz je dospelosť až nepríjemne blízko. Manžel býva v ich byte s inou ženou a Alica sa musí vyrovnať nielen s rozvodom, ale aj s pocitom, že jej niekto potichu ukradol predstavu o tom, ako mal jej život vyzerať.
A potom zazvoní telefón.
Na druhej strane je pracovníčka Národného registra darcov kostnej drene. Alica pred viac ako dvoma rokmi darovala kostnú dreň a zachránila život. Teraz sa jej ozýva človek, ktorému pomohla. Sedemnásťročný Gregor ju chce spoznať.
Je to veľmi dobrý námet na otázku: čo by ste cítili, keby vám po rokoch zavolal človek, ktorému ste možno nevedomky dali druhú šancu na život? Radosť? Zvedavosť? Zodpovednosť? Alebo trochu strachu z toho, čo vlastne také stretnutie môže priniesť?
Alica nie je hrdinka z cukrovej vaty
Na Alici je sympatické predovšetkým to, že nie je vykreslená ako dokonalá žena, ktorá všetko zvláda s noblesou. Je zranená, občas ironická, unavená a má plné právo byť nahnevaná. Veď keď o svojom bývalom manželovi premýšľa ako o mužovi, ktorý ju „vymenil za plodný model“, je jasné, že rozvod ešte zďaleka nespracovala. Práve tieto drobné poznámky robia jej rozprávanie osobným.
Veľmi príjemnou súčasťou príbehu je aj vzťah s mamou. Ich spoločné posedenia na terase pri jednom pive či pohári vína pôsobia možno nenápadne, ale práve takéto momenty poznáme zo života najlepšie. Nie veľké vyznania. Skôr chvíľa, keď si po práci sadnete, porozprávate sa, chvíľu sa smejete, potom mlčíte a vlastne je vám dobre.
Gragor a Andy
Gregor do Alicinho života vstupuje úplne inak než muž, ktorého by ste čakali v romantickom príbehu. Je to mladík, ktorému zachránila život, a sám pritom nemá jednoduchý osud. Po smrti rodičov žije u tety, ktorá ho až príliš chráni. Aj jeho príbeh tak vytvára druhú líniu knihy: dvaja ľudia, ktorí sa ocitli v ťažkej životnej situácii, sa stretávajú vďaka rozhodnutiu, ktoré Alica urobila pred rokmi.
A potom je tu Andy, mamin sused. Scestovaný, charizmatický muž, ktorý Alicu postupne vyťahuje z jej ulity a ukazuje jej, že život sa nemusí skončiť jedným nevydareným manželstvom. Alica pritom tvrdí, že s mužmi skončila. Definitívne. Naozaj definitívne?
Kto však niekedy niečo podobné povedal a potom zistil, že život má s našimi definitívnymi rozhodnutiami vlastný plán?
Keď romantika dostane nečakaný zlom
V náručí odvahy však nechce zostať iba pri príbehu ženy, ktorá sa po rozvode znovu učí žiť. Keď sa Alica konečne začína otvárať novým ľuďom a pripúšťa, že by mohla byť opäť šťastná, príde tragédia. A ešte horšie, postupne sa ukáže, že za ňou stojí niekto, koho by možno vôbec nečakala. Práve tu sa romantická línia začína prepájať s napätím a tajomstvom. Kniha tak nesľubuje iba otázku „s kým Alica skončí“, ale aj „komu môže veriť“ a „koľko toho človek unesie, keď sa mu pod nohami začne rozpadať ďalšia časť života“.
A autorka Dana Viktória rozhodne nie je človek, ktorý by sa k slovám dostal náhodou. Už v detstve písala básne, poviedky a úvahy, vyštudovala bicie nástroje na Štátnom konzervatóriu v Bratislave a pôsobí aj ako rocková speváčka, autorka hudby a textov. Venuje sa tiež kostýmovej tvorbe a abstraktnej maľbe. Myšlienka na román podľa vydavateľa prišla náhle – a výsledkom je práve tento príbeh. „Pred niekoľkými rokmi som začala písať príbeh. Netušila som, kam ma zavedie, koľkokrát ho prepíšem, koľkokrát pri ňom budem plakať, ani to, že raz príde deň, keď uvidím svoje meno na obálke knihy,“ približuje Dana. „Je to pre mňa oveľa viac než len vydanie knihy. Je to splnený sen a kus môjho srdca.“
Foto: Skveleknihy.sk
