Jedného dňa Niša zmizla a premenila sa na zlato. Premenila sa na zlato v očiach tvora, ktorý stál predo mnou. Premenila sa na zlato na rannej oblohe a v speve vtákov. A neskôr v rozochvenej melódii pomocníčky v domácnosti z Vietnamu, ktorá spievala v reštaurácii U Thea. A napokon v tvárach a hlasoch všetkých pomocníčok, ktoré zaplavili ulice ako rozbúrená rieka hnevu a dožadovali sa povšimnutia a vypočutia. Niša žije v nich. Vráťme sa však späť. Musíme sa vrátiť späť.
Spev vtákov je príbeh o migrácii a prekračovaní hraníc: je o hľadaní slobody, lepšieho života, ktoré však človeka napokon dostane do pasce. Je to príbeh o tom, ako často systémový rasizmus nikto nespochybňuje, ako ho živia predsudky a nacionalistické ideály. Je to príbeh o tom, ako sa naučiť pozerať na každú ľudskú bytosť rovnakým spôsobom, ako sa pozeráme sami na seba.
Spev vtákov
Niša odíde z rodnej Srí Lanky, aby prácou v zahraničí zarobila na lepší život pre dcérku, ktorú nechala u príbuzných. Pracuje ako slúžka a pestúnka v Nikózii. Jedného dňa zmizne, nevráti sa z pochôdzky po meste. Polícia sa prípadmi zmiznutých pomocníčok v domácnosti odmieta zaoberať, a tak sa Petra, u ktorej Niša pracovala, a Nišin priateľ Jannis rozhodnú sami zistiť, čo sa stalo. Pátranie ich zavedie do komunity imigrantov a tu sa stretávajú s odvrátenou stránkou ich života, v ktorej prisťahovalci často čelia bezvýchodiskovej situácii.
Spev vtákov prináša silný príbeh o strate, o víťazstve ľudského ducha a o nehynúcej láske matky k svojmu dieťaťu.
Lefteri napísala pútavý príbeh, ktorý je presvedčivý, niekde v pozadí smutný, keď si uvedomíte situáciu imigrantov…no zároveň podaní citlivo a s jemnou naliehavosťou, ktorá sa v nás rodí s každou prečítanou stranou.
Je to nesmierne súcitný príbeh, v ktorom sledujeme Janisa zroneného a trpiaceho zo straty lásky…ale zaujímavý je aj pohľad na Petru, ktorá začne viac vnímať vlastnú kultúru, jej limity a vzťah k ostatnému svetu. Príbeh o ťažkých osudoch, spletitých vzťahoch, o rozhodnutiach, ktoré menia životy.
Christy Lefteri vycestovala na Cyprus, aby sa porozprávala s čo najväčším počtom žien. Aby lepšie všetkému porozumela. Tie príbehy ju dojali a dotkli sa jej srdca. „Príbehy, ktoré som si vypočula, mi otvorili oči pre ťažkosti a utrpenie, ktoré zažívajú zahraniční pracovníci v domácnosti. Pochopila som, že hoci niektoré ženy opúšťajú svoje krajiny, aby mohli viac zarobiť a uživiť rodinných príslušníkov, iné hľadajú slobodu. Mnohé z týchto žien sa nakoniec ocitli v oveľa väčšej pasci, bez možnosti návratu domov,“ dodáva Christy.
Christy Lefteri
Vyrastala v Londýne v rodine cyperských utečencov, ktorí odišli z rodnej krajiny po rozdelení ostrova na grécku a tureckú časť. Získala doktorát z tvorivého písania, ktoré vyučuje na Brunel University.
Svoj prvý román A Watermelon, a Fish and a Bible (Červený melón, ryba a Biblia) vydala roku 2010. Jej druhý román Včelár z Aleppa (2019, vo Vydavateľstve Tatran 2020) sa stal celosvetovým bestsellerom a predalo sa z neho viac ako milión výtlačkov. Nasledujúci rok zaň získala ocenenie Aspen Words Literary Prize.
Christy Lefteri sa intenzívne venuje aj dobrovoľníckej práci, pracovala napríklad pre UNICEF v Grécku. Skutočnosť, že prvý román venovala svojej matke-utečenke a druhý otcovi, svedčí o tom, akú dôležitú úlohu zohrávajú v jej tvorbe osobné svedectvá a skutočne prežité príbehy.
