Anotácia knihy Mrazená škorica od Ľubice Mišíkovej:
Tretí román slovenskej autorky.
Helena Adamová odjakživa túžila zmiznúť z tohto sveta, aby spolu s ňou zmizli aj všetky strachy, čo sa vynorili zakaždým, keď chcela byť aspoň trochu šťastná. Jej život sa však začne meniť k lepšiemu, keď podstúpi regresnú terapiu. Postupne začína chápať, že nad svojimi strachmi nemohla nikdy vyhrať, lebo neboli z tohto sveta. Všetkými Heleninými minulými životmi aj jej terajším životom sa ako červená niť vinie zmienka o mrazenej škorici – o tyčinkách škorice primrznutých ku kusom ľadu, ktoré otroci znášali z hôr na stoly rímskym cisárom. A práve škorica, jej charakteristická vôňa i farba, pomáha spájať zdanlivo nespojiteľné a vysvetľovať nevysvetliteľné.
Ľubica Mišíková je slovenská autorka, ktorá zabodovala u čitateľov už svojou prvotinou Milosť pre Gregora Mocha, za touto úspešnou knihou nasledoval ďalší historický román z obdobia starých Slovanov Vyvolená.
Mrazená škorica je autorkiným tretím literárnym počinom a ja musím s potešením skonštatovať, že pre mňa – veľkú milovníčku príbehov opisujúcich veci medzi nebom a zemou – to bola naozaj knižná lahôdka.
Ďakujem.
No nielen to. Páči sa mi, ako autorka s ľahkosťou dávkuje množstvo krásnych myšlienok, podsúva ich čitateľovi spolu s nádherným príbehom, pútavým rozprávaním ho drží v napätí až do poslednej strany. Nezriedka mi chodil po chrbte mráz, nezriedka som sa pristavila pri jej slovách, zamyslela sa, precítila.
„Strach bol na začiatku a bude aj na konci. Verný spoločník. Vždy sa naň môžem obrátiť a on sa veľmi rád pridruží. Ublížiť mu nemôžem, lebo prišiel na moje zavolanie a robí len to, čo od neho chcem. Zadrapí sa mi do duše a nepustí ju. Keď ho odháňam, vždy si z nej pazúrmi niečo odtrhne.“
Táto kniha nie je obyčajná. Je posolstvo, je poznanie, je sondou do duše každého z nás. Hoci s niektorými vecami a vysvetleniami nemusíme súhlasiť, dotýka sa nás, niečoho v našom hlbokom vnútri, našej podstaty a človečenstva. Príbeh Heleny Adamovej je plný obyčajnej ľudskosti, bôľov a trápení, hľadaní pravdy a dôvodov, prečo je jej osud hlboko poznačený večným strachom, nedôverou a trýznením duše, ktoré akoby nemalo konca a nie raz ju dovedie až na psychiatriu a neskôr k pokusu o samovraždu.
A týmto to všetko vlastne začína. Po liečbe na psychiatrii regresná terapia, hypnóza a návrat do minulých životov. Hľadanie príčin nevysvetliteľného strachu zo slnka, uzavretých priestorov a tlačenice, vône kadidla, intimity s mužom. Okrem vdovy Heleny a jej novom komplikovanom vzťahu s Romanom, sa v knihe zoznámime s jej rodinou, rodičmi, sesternicou Boženou a jej manželom, psychologičkou a mnohými ďalšími, ktorí sa v príbehu iba mihli, no pre hrdinku mali zásadný význam.
Spolu s Helenou zablúdime do starovekého Ríma, do stredoveku pri stavbe Strečna i do Prahy na prelome 19. storočia.
Všetko na svete má svoj dôvod, každý čin, každá myšlienka, naplno neprežitý vzťah, závisť, nenávisť, pomsta i nenaplnená láska. Helena mala možnosť nakuknúť do svojej minulosti, ozrejmiť príčiny, ktoré nikto nedokázal vysvetliť, ani ona sama, a nájsť všetky odpovede, aby sa mohla pohnúť ďalej, aby dostala šancu naplno prežiť život súčasný, byť jednoducho šťastná s mužom, ktorý jej bol súdený.
Pre mňa ako čitateľku to bola skutočne dych vyrážajúca cesta obohatená vôňou mrazenej škorice a rovnako ako autorkina Vyvolená vo mne zanechala nezmazateľnú stopu.
Ďakujem.
Recenzovala Jana Pronská