Hana Gregorová bola významná slovenská spisovateľka, publicistka, prekladateľka a najmä priekopníčka ženského hnutia na Slovensku. Jej dielo aj spoločenské pôsobenie boli silne ovplyvnené feministickými a humanistickými ideálmi. Bola jednou z prvých slovenských autoriek, ktoré verejne hájili tému ženského oslobodenia, vzdelania a samostatnosti. Písala o úlohe ženy v rodine, spoločnosti a cirkvi, čo bolo na začiatku 20. storočia veľmi progresívne.
Ak ju chcete lepšie spoznať, vstúpte do jej sveta prostredníctvom jedinečnej výstavy v Múzeu mesta Bratislavy. V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska vám prinášame zaujímavé informácie o tejto prvej slovenskej feministke, manželke Jozefa Gregora-Tajovského, ale aj o výstave, ktorú sa oplatí navštíviť.
Hana Gregorová – prvá feministka
Dnes by sme ju nazvali inovátorkou, modernistkou, prípadne liberálkou – v pôvodnom zmysle tohto slova: ako osobu zhovievavú, zmierlivú a tolerantnú voči iným názorom, ktorá úplne prirodzene a nenútene prekračovala hranice súkromnej a verejnej sféry – raz bola dokonalá hostiteľka, inokedy zapálená prednášajúca či spoluautorka manifestu. To všetko v období, keď to vôbec nebolo bežné.
Hana Gregorová, rodená Lilgová, sa narodila pred 140 rokmi – 30. januára 1885 v Turčianskom Svätom Martine v rodine váženého mešťana, farbiarskeho majstra. V roku 1906 sa vydala za významného slovenského spisovateľa. Prežila roky monarchie v prostredí národne uvedomelého, ale silne konzervatívneho Martina, neskôr v Bratislave roky v „poprevratovom“ demokratickom Československu aj prvé roky totalitného Slovenského štátu a napokon po roku 1940 u dcéry v protektorátnej a povojnovej Prahe, kde v roku 1958 zomrela.
Fuj, baba, femina!
Hana Gregorová je autorkou mnohých kníh a ďalších literárnych diel rozličných žánrov, okrem iného aj mnohých rozhlasových relácií. Z knižných diel spomeňme aspoň Ženy (1912), Pokorní ľudia (1924), Slovenka pri krbe a knihe (1929), Svet je tak krásny ( 1935).
V jej poviedkach a novelách sa zameriavala na vnútorný svet žien, ich psychologické konflikty, túžby a problémy. Zbierka Ženy je považovaná za jedno z prvých feministických diel v slovenskej literatúre.
Bola tiež spolupracovníčkou Slovenského národného divadla a Matice slovenskej
Bola aktívna aj kultúrne – písala divadelné recenzie, prednášala a spoluorganizovala kultúrne podujatia.
Mnohorozmerná osobnosť spisovateľky svojou otvorenosťou, najmä pri posudzovaní a pomenúvaní postavenia ženy v tradičnej slovenskej spoločnosti provokovala patriarchálne presvedčenie dobových slovenských elít. Najlepšie ich charakterizuje správanie svojho času najvýraznejšej autority národného a kultúrneho centra Slovákov v Martine, spisovateľa Svetozára Hurbana Vajanského, ktorý si pred Hanou odpľul s dovetkom „Fuj, baba, femina“.
Výstava Hana
„Výstava čerpá zo zbierkových fondov literárnych dejín Múzea mesta Bratislavy, zbierok a fondov partnerských literárnych múzeí v Martine a Banskej Bystrici a súboru predmetov a dokumentov z pozostalosti po manželoch Gregorovcoch od ich dcéry Dagmar Prášilovej Gregorovej,“ približuje autor článku v časopise Krásy Slovenska.
Výstava je pohľadom do súkromného života i verejného pôsobenia spisovateľky a kultúrnej činiteľky, ktorá svojimi názormi na usporiadanie spoločnosti značne predbehla svoju dobu. Nie je preto náhodný kontext s aktuálnym feminizmom, prezentovaným v závere výstavy dielami súčasných slovenských spisovateliek a vizuálnych umelkýň.
Kurátori výstavy D. Hupko, J. Jablonická Zezulová a M. Kapráliková v spolupráci s dizajnérkami L. Židek Gamanovou, S. Hojsíkovou a O. Bakishinou pripravili mimoriadne komplexný pohľad na životné osudy, literárnu tvorbu a aktivity Hany Gregorovej bez nánosov a stereotypov.
Návštevníkom ponúkajú prezentáciu plnú originálnych dokumentov, vzácnych artefaktov aj ilustračných diorámov a scénografických zákutí v pozoruhodnom a novátorskom výtvarno-priestorovom riešení citlivo rešpektujúcom pamiatkové hodnoty vzácnych historických interiérov Apponyiho paláca.
Výstava Hana
Múzeum mesta Bratislavy
Apponyiho palác, Radničná 1, Bratislava
22. november 2024 – 31. august 2025
10:00 až 18:00
V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska
Objednajte si predplatné – tlačené alebo elektronické
Text a foto: Peter Maráky, archív MMB, ŠVK – Literárne a hudobné múzeum Banská Bystrica
