„Aj keď sa kinematografia značne posunula, stále sa ešte nájdu chyby ako streľba bez prebitia, nekonečná kapacita zásobníkov, hrdinské výkony bez krytia,“ tvrdí bývalý vojak Francúzskej légie a kontraktor Peter Kijaba, ktorému vyšla ďalšia kniha skúseností, zážitkov a príbehov s názvom Kontraktor 2. Alter Ego.
Tisíce mŕtvych v každej ulici, nemocnice s amputovanými deťmi, zápach hniloby. A potom bezpečnostné riziká. Kriminalita, násilnosti, cholera… aj o tom bola a je jeho profesia.
Ako vyzerá práca kontraktora a v ktorých regiónoch sa Peter dostal do najnebezpečnejších situácií, keď išlo o život? Ako prekonáva strach a niekedy aj brzdí adrenalín, keď je ho priveľa a treba skôr zachovať pokoj?
A ako sa skončila misia do mesta Bouar v Stredoafrickej republike, kde sa jeho tím viezol sedem hodín pancierovými vozidlami počas sezóny sucha?
Aj to všetko sa dozviete v rozhovore, ktorý poskytol Peter Kijaba portálu SkveléKnihy.sk.
Cudzinecká légia sa démonizovala!
✎SkveléKnihy.sk: Na internete sa toho o vás nedozvieme veľa, nanajvýš to, že ste autorom pár úspešných kníh a že ste bývalým vojakom Francúzskej légie…je to asi zámer, však?
Peter Kijaba: Mojim zámerom bolo od začiatku vystupovať pod pseudonymom, pretože knihu Kontraktor som začal písať v čase, kedy bola služba v cudzineckej légii stále trestným činom. Paradoxne sa zákon zmenil hneď po vydaní knihy, nie však jej zásluhou. Dnes je všetko inak, pokojne by som mohol vystupovať pod vlastným menom, ale pseudonym mi pomáha tak trochu aj v ochrane súkromia.
✎SkveléKnihy.sk: Prvá kniha o Kontraktorovi bol úspech, príbeh o tom, ako vás prijali k výsadkárom a potom ste podpísali kontrakt vo Francúzskej légii. Skúsenosti s výcvikom, službou, zážitky… prečo vznikla vlastne kniha? Posunúť zaujímavý osud čitateľom alebo snaha vypísať sa, dostať to zo seba?
Peter Kijaba: Sprvu preto, že som si chcel zachovať spomienky v čo najjasnejšej forme. Na neskôr. Mať ich chronologicky zapísané v tajnom denníku a schovávať ho v truhle na povale 😊 Ale kto už dnes píše spomienky perom? Začal som ťukať do klávesnice a chronologicky spisoval to, čo som si pamätal, až text dostával nejakú súvislú formu. Doplnil som niekoľko myšlienok, ktoré pre mňa boli vždy podstatné a pridal aj zopár výčitiek. Chcel som raz a navždy odstrániť démonizovanie cudzineckej légie, podať o nej skutočný obraz bez prikrášľovania a zveličovania.
✎SkveléKnihy.sk: Tipujem, že ste boli a ste viazaní mlčanlivosťou, možno by boli niektoré informácie aj porušením nejakých pravidiel, zákona…museli ste teda filtrovať?
Peter Kijaba: Prvá kniha prešla cenzúrou práve kvôli vtedajšiemu zákonu o službe v cudzom vojsku. Za légiu hrozilo 3 až 8 rokov. Nemohol som prirodzene písať priamo o útvaroch, v ktorých som na Slovensku slúžil, aby ma nebolo možné dohľadať. V niektorých kapitolách, hlavne na začiatku knihy, zmizli takto celé odstavce, to ostatné sa začierňovalo na spôsob cenzúry v tajných dokumentoch.
Mŕtvoly, hniloba, násilnosti…
✎SkveléKnihy.sk: Teraz je tu pokračovanie, v prvej knihe to boli misie v Gabone, Džibuti či na Pobreží Slonoviny. O čom je pokračovanie? Kam nás zavediete a na čo sa môžeme tešiť.
Peter Kijaba: V druhej časti Kontraktora, nazvanej tiež Alter Ego, sa snažím prepojiť detstvo medzi panelákmi košického sídliska s neskoršími situáciami z Afganistanu, Iraku a Stredoafrickej republiky. Ide tak trochu o detoxikáciu duše, hovorím otvorene o šikane a násilí v deväťdesiatych rokoch. Snažím sa priblížiť prostredie, ktoré malo podstatný vplyv na môj vtedajší vývoj a neskoršie pohybovanie sa na hrane. Som presvedčený, že to čomu sme čelili v detstve sa nejako cyklicky vracia neskôr, pri rôznych životných situáciách.
✎SkveléKnihy.sk: Robiť kontraktora je rizikové, adrenalínové – kde ste sa dostali do najnebezpečnejšej situácie, priblížte situáciu, akciu.
Peter Kijaba: Nevnímam moju prácu ako adrenalínový šport. Prítomnosť nebezpečia pri profesii (nech už hovoríme o vojakoch, hasičoch, policajtoch alebo záchranároch) prechádza kdesi do podvedomia. Vo väčšine kritických momentov sa zapne svalová pamäť a mechanika tréningu uvedie vaše telo do pohybu bez toho, aby ste sa nad tým nejako zvlášť zamýšľali. Existujú však chvíle, kedy čelíte akejsi abstrakcii, úplne odtrhnutej od reality. Vtedy sa žiadny sval nechce zapnúť a mozog už vôbec nie. Niečo, čo neexistuje v príručkách. Nemáte absolútne žiadnu kontrolu nad situáciou. Pre mňa tým bolo haitské zemetrasenie. Krutá, neľútostná tvár prírody. Živočíšny strach ochromujúci telo a myseľ, keď ich najviac potrebujete. Ale dalo by sa hovoriť aj o všetkom čo nasledovalo. Tisíce mŕtvych v každej ulici, nemocnice s amputovanými deťmi, zápach hniloby. A potom bezpečnostné riziká. Kriminalita, násilnosti, cholera.
Ako vyzerá misia kontraktora?
✎SkveléKnihy.sk: Predstavujem si to tak, že často najmä čakáte, ste pripravení, je to tímová práca… a potom idete do akcie, kde musíte konať rýchlo, obozretne, adekvátne. Určite máte aj strach – ako ho prekonávate? Čo vám pomáha?
Peter Kijaba: Sčasti ste to zachytili správne, len bez všetkej tej akcie. 95% práce kontraktora tvorí vyčkávanie na klienta v tridsaťkilovom výstroji. Takže trpezlivosť je asi najpodstatnejším atribútom našej psychologickej výbavy. To ostatné tvorí príprava výjazdu, zber informácií, prieskum terénu. Musíme vedieť, kde sa v prípade napadnutia môžeme uchýliť do bezpečia, kam previezť raneného, ak k nejakému zraneniu dôjde. Hrozby existujú na denno-dennej úrovni, ale ak nás napadli, niekde sa stala chyba. Tým sa chcete za každú cenu vyhnúť. Platia vás predsa za ochranu, nie vystrieľanie sa z prúseru. Len mizivé percento, možno ani to nie, tvoria reálne útoky. V Afganistane sme boli svedkami mnohých bombových útokov v značnej blízkosti, no skoro ani raz neboli mierené priamo voči nám. Až na zopár výnimiek…
Vtedy mi pomáhajú myšlienky na rodinu, manželku a dcérku, mám svoje zaužívané formulky alebo mantry, ak chcete. Hraničí to takmer s poverčivosťou, ale doteraz to vždy zabralo.
✎SkveléKnihy.sk: Otočme to na nejaký pozitívny zážitok, vydarenú akciu. Ktorá vám napadne hneď ako prvá?
Peter Kijaba: Okamžite si spomeniem na výjazd do mesta Bouar v Stredoafrickej republike. Teperili sme sa tam sedem hodín pancierovými vozidlami počas sezóny sucha, takže mimo áut sa nedalo od horúčavy poriadne dýchať. Ubytovali nás však v miestnom kláštore s tromi poľskými rehoľnými sestrami a otcom Jozefom, ale ich skutočným šéfom bola senzačná „šjostra“ Beata, ktorá sa starala o chod kláštora. Popritom stáčala med, bicyklovala 10 km denne pomedzi žoldnierov skupiny Wagner a večer navarila bigos. Kláštor sa nachádzal nad údolím medzi skalami. Pracovne išlo o náročný týždeň, celodenné výjazdy z miesta na miesto, ale tá večerná atmosféra na terase, kde sme sa všetci zišli pri západe slnka a dlho rozprávali, mala niečo do seba. Pokoj, povedal by som. Nič výnimočné a predsa také magické.
Film a realita? Je to rozdiel!
✎SkveléKnihy.sk: Mnohí majú radi akčné trilery, vojnové filmy… patrím medzi nich 😊 Možno poznáte niektoré – aký je rozdiel medzi tým, čo je na filmovom plátne, v televízii a realitou, ktorú ste zažívali vy?
Peter Kijaba: Filmom sa toho dá priblížiť mnoho, ale určite nie všetko. Každý bývalý vojak sa na vojnové alebo akčné filmy pozerá z iného uhla ako zvyšok divákov. Všíma si detaily, technické prevedenie. Aj keď sa kinematografia značne posunula, stále sa ešte nájdu chyby ako streľba bez prebitia, nekonečná kapacita zásobníkov, hrdinské výkony bez krytia. Ale kritiku si pri filmoch treba strčiť za klobúk a venovať sa skôr umeniu hercov, vykresleniu scény kamerou. O tom film predsa je. Občas je film lepší, občas horší. Oproti realite je najväčší rozdiel asi v tom, že vo filme vždy všetci vedia odkiaľ prilietajú strely.
✎SkveléKnihy.sk: O čom je pre vás profesia kontraktora, vnútorne, pocitovo? O snahe pomáhať? O nejakej spravodlivosti? Alebo skôr o dobrodružstve, túžbe po adrenalíne?
Peter Kijaba: V tomto ostanem totálne pragmatický. Pre nič iné než peniaze sa táto práca nerobí. Nepoznám človeka, ktorý by pobehoval niekde na konci sveta, ďaleko od rodiny s útočnou puškou v ruke, pre nejaký vznešený cieľ. Napokon, ako som rokmi v ochrane diplomatov, rôznych organizácií a firiem zistil, žiaden morálny cieľ v diplomacii alebo medzinárodnej politike ani neexistuje. Hrajú sa veľké hry a my do karát hráčov nevidíme. Keď člen ochranky predsa len postrehne nejaké eso v rukáve, ako rozhovory či dokonca spoluprácu s teroristickými organizáciami, radšej privrie oko a ide si po svojom, pretože je to profesionálne.
Proste som ho spacifikoval…
✎SkveléKnihy.sk: V Kontraktorovi jednotke sa dočítame, že ste boli dokonca nespravodlivo obvinený z vraždy a boli ste aj vo väzbe…ako to bolo?
Peter Kijaba: Poopravím vás, išlo o obvinenie z pokusu o vraždu, dotyčný nezomrel a technicky vlastne ani nemal ako. Pracoval som na Haiti v nočnom výjazde pre prípadné riešenie bezpečnostných situácií počas noci. Spolu s kolegom Matom, tiež Slovákom, slúžiacim nočnú smenu operačného dispečera, sme boli nútení pacifikovať jedného zo šoférov, ktorý pod vplyvom alkoholu napadol troch ľudí, vrátane mňa. Dokonca sa ma pokúsil mojou vlastnou zbraňou postreliť, pretože mi ju pri zápase vytiahol z puzdra. Skončilo to jednoduchým chvatom na krk, pri čom stratil vedomie a na chvíľu si pospal. My sme schytali obvinenie a skončili v miestnej base.
✎SkveléKnihy.sk: Boli ste v množstve krajín, Afganistan, Haiti, Irak, africké krajiny… Ktorá vám najviac sedela, z pohľadu kultúry, ľudí, atmosféry, možno aj jedla…
Peter Kijaba: Najviac na mňa zapôsobil Afganistan, respektíve jeho metropola. Svojou krásou hôr, ktoré Kábul obkolesujú, tvrdosťou, nepoddajnosťou ľudí rodiacich sa a zomierajúcich v nekonečných konfliktoch. Svojou pestrou históriou a pulzujúcim životom v uliciach. A tiež mávam aj po dlhom čase chuť na kebab v teplom afganskom naane (miestny chlieb), zabalenom v novinovom papieri. Často si spomeniem na mesto, nad ktorým akoby večne viselo určité nebezpečie, nech mu už vládne hocikto.
Všetko je len boj o moc!
✎SkveléKnihy.sk: Pohybujete sa v bezpečnostných štruktúrach, cestujete po svete – ako vnímate súčasné najvypuklejšie konflikty, či už je to Ukrajina, Gaza, ale aj Sýria, Jemen ap.
Peter Kijaba: Ako som už načrtol skôr, nemám stranu. Hranice medzi dobrom a zlom sú len pomyselnou a hlavne subjektívnou predstavou.
Hráči tam hore pracujú s estetikou a zavše ich nasleduje ten zaručene správny tábor ochrancov pravdy. Kto má však pravdu? Ja to neviem. Ako už niekto povedal: cesta do pekla je vydláždená dobrými úmyslami. Ak zaobalíte vraždenie do morálnej noblesy, dáte mu pekné mená ako „humanitárne bombardovanie“, stane sa potom vražda ospravedlniteľná?
V pozadí moderných vojnových konfliktov nájdeme len boj o moc, o hegemóniu vo svete. Nič viac, nič menej, bez ohľadu na kecy pre masy. A ľudia sa pri konfliktoch menia na čísla. Nemáme šancu zostať neutrálni, pretože nás zavaľuje propaganda z každej strany. Nebojuje sa iba na fronte, v politickom spektre, ale taktiež vo virtuálnej rovine. A pred ňou niet úniku. Čo povedať? Že dieťa v Gaze je menej dôležité ako to ukrajinské, ruské, sýrske alebo jemenské? Zvykli sme si, že sa nás to netýka. Za našim odosobnením vidím však technologický vývoj a príliv nezastaviteľných informácií, ktorými sme denne zahltení.
Peter Kijaba (*1981 Košice) po absolvovaní profesionálnej služby v slovenskej armáde a francúzskej cudzineckej légii pracoval šestnásť rokov v oblasti diplomatickej osobnej ochrany na Haiti, v Afganistane a v Iraku.
Neskôr sa stal manželom a otcom. Je autorom biografie Kontraktor (Tatran, 2016), románov Zlo si nevyberá (Tatran, 2018), Ilegál (Tatran, 2022) a najnovšie Kontarktor 2. Alter Ego (Tatran, 2025).
Okrem kníh obľubuje akýkoľvek čas strávený s rodinou, hudbu, šport, hory a olejové pastelky.
Zhováral sa Milan Buno, literárny publicista
Foto: Skveléknihy.sk, Tatran, YT
