Toto je portrét umelca, ktorý sa nikdy nezmieril s povrchnosťou slávy. V knihe Sonny Boy sa Al Pacino vracia k svojim koreňom, k vnútorným démonom aj k nehasnúcej láske k herectvu – remeslu, ktoré mu zachránilo život.
Sonny Boy je jedna z najautentickejších hereckých autobiografií posledných rokov. The Guardian ju nazval „dokumentom o duši človeka, ktorý sa nikdy neprestal hľadať“, The New York Times ocenil „jemnú rovnováhu medzi zraniteľnosťou a humorom“.
„Al Pacino je veľmi úprimný vo svojej autobiografii a tvrdí, že má viac nominácií na Zlaté maliny ako na Oscarov, no v tomto prípade musím trošku opraviť, lebo nie je to tak. Je pravda, že má síce len jedného jediného Oscara, ale tuším ďalších 8 alebo 9 nominácií. Všetko naozaj skvelé filmy, v ktorých účinkoval,“ pozastavuje sa nad jednou časťou Juraj Čurný, skvelý hudobný odborník, ktorý však miluje aj filmy, má ich doma neuveriteľných 4500 a medzi nimi aj desiatky s Al Pacinom.
Al Pacino – Sonny Boy
Al Pacino vyrastal v južnom Bronxe, drsnom prostredí, kde sa sny často menia na prach. Jeho otec odišiel, keď bol ešte dieťa, a matka, hoci ho milovala, zápasila s vlastnými psychickými problémami. Malý „Sonny“ – ako ho volali priatelia – trávil dni na uliciach, no v sebe niesol niečo, čo sa nedalo prehliadnuť: iskru.
Osud zasiahol, keď si jeho učiteľ všimol výnimočný herecký talent a odporučil ho na Strednú školu múzických umení v New Yorku. Odtiaľ sa odvíjal Al Pacinov príbeh, ktorý dnes pozná celý svet – no v knihe Sonny Boy ho rozpráva bez pozlátka, bez červených kobercov, s úprimnosťou a humorom človeka, ktorý vie, aké je prežiť.
Herectvo ako spása a prekliatie
Pacino opisuje herectvo ako „záchranné lano, komunitu, základ všetkého“. Nikdy ho nevnímal len ako prácu, bolo to preňho poslanie. Kniha nás prenáša do začiatkov jeho kariéry – do čias, keď sa prebíjal v malých newyorských divadlách a žil v podnájmoch s priateľmi, ktorí snívali o veľkej scéne.
Zlom prišiel v roku 1971, keď získal svoju prvú veľkú úlohu vo filme Panika v Needle Parku. O rok neskôr už svet poznal jeho meno – stal sa Michaelom Corleonem v Krstnom otcovi. Pacino otvorene rozoberá, ako sa musel vyrovnávať s tlakom slávy, s obrovskými očakávaniami a s vlastnými pochybnosťami. „Herectvo vás úplne pohltí,“ píše. „Myslíte si, že hráte postavu, ale v skutočnosti postava hrá vás.“
Memoáre ponúkajú pohľad do zákulisia legendárnych filmov, ktoré definovali moderné herectvo. Pacino sa delí o spomienky na spoluprácu s Francisom Fordom Coppolom (Krstný otec), Sidney Lumetom (Serpico, Psie popoludnie) aj Brianom De Palmom (Scarface).
Dozviete sa, že niektoré z jeho najslávnejších scén vznikli spontánne – napríklad ikonické „Say hello to my little friend!“ v Zjazvenej tvári bola improvizácia v návale adrenalínu.
Zároveň však Pacino priznáva, že jeho kariéra bola aj sériou prehier, pochybností a dlhých období ticha. Otvorene hovorí o tom, ako odmietol filmy, ktoré sa neskôr stali kultovými, aj o chvíľach, keď pochyboval, či ešte má svetu čo ponúknuť.
Láska, samota a cena slávy
Kniha Sonny Boy nie je len o filme – je o živote. Pacino píše o vzťahoch, ktoré ho formovali, o láskach, ktoré prichádzali a odchádzali, aj o tom, ako sa snažil byť otcom a zároveň zostať verný sebe.
Zároveň sa dotýka témy slávy ako dvojsečnej zbrane. Sláva mu priniesla uznanie, ale aj izoláciu. „Všetci si myslia, že vás poznajú, no málokto vás naozaj vidí,“ píše Pacino. Táto úprimnosť robí z jeho memoárov nielen záznam kariéry, ale ľudskú spoveď o cene úspechu.
Treba však oceniť najmä Al Pacinovu otvorenosť, schopnosť rozprávať o veľkých témach bez pátosu a jeho zmysel pre detail. Počas písania memoárov znovu navštívil miesta, kde vyrastal, vrátane starého bytu v Bronxe. Niektoré časti knihy vznikali formou rozhovorov – Pacino ich neskôr prepísal do podoby intímnych spomienok. Knihu dopĺňa aj výber osobných fotografií, ktoré doteraz neboli zverejnené.
Ak ste fanúšikom Al Pacina, filmovej histórie alebo hľadáte knihu o tom, čo znamená žiť pre svoje umenie, Sonny Boy je pre vás. Nie je to tradičná autobiografia, je to cesta do vnútra herca, ktorý sa nebojí ukázať svoje slabosti.
„Kto má rád filmy, americkú produkciu od 70. rokov až dodnes, tak si myslím, že si nájde v tejto knihe svoje. A aj pre mňa, ktorý sa zaujíma o filmy, o pozadie ich vzniku, je to vzrušujúce čítanie o tom, ako tie filmy vznikali, ako sa na nich Al Pacino podieľal a akí ľudia mu prišli do života po tej profesijnej, ale samozrejme aj po osobnej stránke. Teším sa, že si to budete môcť prečítať aj vy,“ odkazuje milovník a znalec filmov Juraj Čurný.
Z anglického originálu Sonny Boy (Penguin Press, 2024 New York) preložil Peter Tkačenko.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: Skveleknihy.sk
