Sir Anthony Hopkins patrí medzi najväčšie herecké legendy súčasnosti. V autobiografii Zvládli sme to, chlapče však neukazuje lesk Hollywoodu, ale človeka z mäsa a kostí. Osamelého chlapca z waleského mestečka, ktorý bojoval s alkoholom, strachom aj pocitom, že nikam nepatrí. Výsledkom je mimoriadne úprimná kniha, ktorá zasiahne aj tých, ktorí memoáre bežne nečítajú.
Keď človek vezme do ruky autobiografiu Anthony Hopkins, možno očakáva spomienky na Hollywood, slávne filmy, Oscary a stretnutia s veľkými režisérmi. To všetko v knihe samozrejme nájdete. No najväčšou silou tejto knihy je niečo úplne iné – mimoriadna úprimnosť. Hopkins nepôsobí ako nedotknuteľná legenda. Skôr ako človek, ktorý sa celý život snažil pochopiť sám seba. A práve preto sú jeho memoáre také silné.
Kniha sa začína spomienkou na detstvo vo vojnovom Walese. Malý Anthony vyrastá v drsnom prostredí oceliarskeho mestečka Port Talbot, medzi mužmi, ktorí emócie skrývali za alkohol, tvrdosť a mlčanie. Už v úvodných stranách cítiť melanchóliu, ktorá sa tiahne celou knihou. Mimoriadne silný je moment, keď si autor spomína na fotografiu z detstva, kde plače po tom, čo mu do piesku spadol vzácny mentolový cukrík. Ako osemdesiatsedemročný muž sa na tú fotografiu pozerá a v duchu hovorí malému chlapcovi: „Zvládli sme to, chlapče.“
Práve táto veta sa stáva symbolom celej autobiografie.
Chlapec, ktorému neverili
Jednou z najzaujímavejších vrstiev knihy je Hopkinsov pocit outsidera. V škole bol považovaný za problémového a slabého študenta. Riaditeľ rodičom otvorene písal, že Anthony nejaví záujem ani o učenie, ani o šport a izoluje sa od ostatných. Dnes to znie takmer neuveriteľne, keď si uvedomíme, že hovoríme o jednom z najuznávanejších hercov filmovej histórie.
Práve preto sú tieto pasáže také inšpirujúce. Hopkins nebol zázračné dieťa, ktoré malo úspech predurčený. Naopak. Neustále počúval, že z neho nič nebude. Dokonca aj jeho otec skepticky poznamenal, že „to dotiahne iba tam, kam ho zavezie autobus“. A predsa stačil jediný moment, aby sa všetko zmenilo. Keď mladý Anthony videl filmového Hamleta z roku 1948, niečo sa v ňom prebudilo. Objavil vášeň pre herectvo. A čitateľ veľmi intenzívne cíti, že práve umenie mu zachránilo život.
Fascinujúce zákulisie herectva a filmových legiend
Milovníci filmu si v knihe prídu na svoje. Hopkins rozpráva o stretnutiach s osobnosťami ako Alfred Hitchcock, Steven Spielberg, Christopher Nolan či Jodie Foster. Mimoriadne zaujímavé sú pasáže o filme Mlčanie jahniat, ktorý z Hopkinsa definitívne urobil ikonu.
Herec otvorene priznáva, že sa bál, či postavu Hannibala Lectera zvládne správne. Netušil, že práve táto rola zmení jeho kariéru aj život. Výborne fungujú aj spomienky Jodie Fosterovej, ktorá povedala, že každý člen štábu cítil, že pracuje na niečom výnimočnom.
Veľmi pútavé sú aj Hopkinsove poznámky o hereckom remesle. Opisuje svoj detailný systém učenia textu, posadnutosť prípravou aj obdiv k režisérom s jasnou víziou. Je fascinujúce sledovať, ako rozmýšľa človek, ktorého talent dnes obdivuje celý svet.
Alkohol, samota a démoni minulosti
Kniha by však nebola taká silná, keby zostala iba pri úspechoch. Hopkins otvorene píše o alkoholizme, ktorý ho takmer zničil. Nevyhýba sa ani bolestivým témam, čiže rozpadu prvého manželstva či komplikovanému vzťahu s dcérou. Tieto pasáže nepôsobia samoľúbo ani teatrálne. Skôr ako spoveď človeka, ktorý si uvedomuje vlastné chyby a nesnaží sa ich ospravedlňovať. Aj preto kniha nepôsobí ako hollywoodska legenda o úspechu, ale ako veľmi ľudský príbeh o slabosti, vine a hľadaní pokoja.
Hopkins zároveň často premýšľa o starnutí a smrti. Niektoré úvahy sú až filozoficky poetické. Mimoriadne silný je obraz otca, ktorý naňho čaká na „dlhej sivej ceste“ vedúcej do prístavu detstva.
Kniha, ktorá sa číta ako román
Hudobný a filmový odborník Juraj Čurný veľmi presne vystihol jednu z najväčších predností knihy. Podľa neho Hopkins mnohé situácie opisuje formou dialógov, čo memoárom dodáva živelnosť a autenticitu. Ako povedal Čurný, čitateľ nemá pocit, že číta klasické spomienky v prvej osobe – postavy doslova ožívajú pred očami. A presne tak kniha funguje. Nečítate iba chronológiu udalostí. Máte pocit, akoby ste sedeli vedľa Hopkinsa a počúvali ho rozprávať.
Pozrite si video s Jurajom Čurným:
Kniha Zvládli sme to, chlapče zaujme filmových fanúšikov, milovníkov autobiografií aj čitateľov, ktorí hľadajú silné ľudské príbehy. Anthony Hopkins v nej pôsobí presne tak, ako ho mnohí obdivujú aj na filmovom plátne – inteligentne, charizmaticky, melancholicky a absolútne autenticky.
Preklad z anglického originálu We Did OK, Kid (Summit Books, an imprint of Simon & Schuster, LLC, New York, 2025) Peter Tkačenko.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: Skveleknihy.sk
