Čo ak hnev nie je nepriateľ, ale správa, ktorej ešte nerozumieme? Isabella ho pozná veľmi dobre. Prichádza náhle, prudko, ako búrka, ktorá sa preženie hlavou a zanechá po sebe škody. S mamou putuje z miesta na miesto, až kým ich cesta nezavedie do malej dediny ukrytej v jesennom lese. Isabella tam prvýkrát zažije niečo, čo dovtedy nepoznala: pocit, že by niekam mohla patriť.
Kráľovná hromu je citlivý príbeh o hneve, odvahe a hľadaní vlastného miesta vo svete. Maja Lunde a ilustrátorka Lisa Aisato týmto jesenným príbehom uzatvárajú svoje výnimočné kvarteto o štyroch ročných obdobiach.
Spolu s mamou sa stále niekam presúva. Jarmoky, cirkusové predstavenia, nové miesta, nové začiatky. Na papieri to znie dobrodružne. Kto by nechcel vidieť stále niečo nové? Lenže pre Isabellu má takéto putovanie aj druhú stránku. Nikde nezostáva dosť dlho na to, aby si vytvorila skutočný domov. A už vôbec nie pevné priateľstvá.
Keď sa dostanú do Eikedalenu, malej dediny uprostred lesa, spočiatku to vyzerá ako ďalšia zastávka. Lenže tentoraz sa niečo pokazí v tom najlepšom možnom zmysle.
Isabella začne zapúšťať korene.
Nájde si kamarátov, začne chodiť do školy a spozná láskavého Abela. Zrazu má okolo seba ľudí, ktorí ju poznajú viac než jeden deň či jeden týždeň. A možno prvýkrát zisťuje, aké príjemné môže byť ráno vedieť, kam človek ide, koho stretne a že večer sa vráti na rovnaké miesto. Lenže domov sa niekedy začína práve v okamihu, keď sa ho najviac bojíme stratiť.
A potom príde hnev
Isabella má problém, ktorý sa nedá vyriešiť jednoduchým „upokoj sa“. Vnútri nej sa hromadí hnev. Niekedy sa objaví zdanlivo bez varovania. Je prudký, fyzický, nepríjemný. A samotná Isabella mu nerozumie o nič viac než ľudia okolo nej. Práve preto je pomenovanie Kráľovná hromu také trefné. Keď sa hnev spustí, Isabella akoby prestala byť sama sebou. Vnútri jej zahrmí a svet okolo nej to schytá.
Ale čo ak sa za hnevom ukrýva niečo iné? Strach? Bezmocnosť? Osamelosť? Pocit, že o dôležitých veciach rozhodujú všetci ostatní?
Maja Lunde sa nesnaží Isabellu moralizovať. Nehovorí jej: „Toto nesmieš robiť.“ Oveľa zaujímavejšie je, že sa snaží pochopiť, odkiaľ ten hnev prichádza. A to je téma, ktorá funguje aj pri dospelom čitateľovi. Veď koľkokrát sme sa nahnevali na niečo malé, hoci skutočný problém bol úplne inde?
Niekedy človeka nerozhodí rozliate kakao. Rozhodí ho všetko, čo sa v ňom nazbieralo predtým.
Mama, ktorá niečo skrýva
Vzťah Isabelly a jej mamy je jednou z najdôležitejších vrstiev knihy. Matka chce žiť po svojom. Neustále hľadá ďalšie miesto, ďalší začiatok, ďalšie dobrodružstvo. Isabella ju má rada, no zároveň cíti, že medzi nimi niečo nefunguje. A čím dlhšie zostávajú v Eikedalene, tým viac otázok pribúda. Prečo sa mama k niektorým ľuďom správa tak zvláštne? Prečo sa bráni tomu, aby sa usadili? Prečo má problém prijať pomoc a láskavosť ľudí, ktorí ich nechcú súdiť? Isabella pritom začína chcieť niečo úplne obyčajné. Zostať.
A tu sa príbeh nenápadne preklopí z dobrodružstva do príbehu o hraniciach medzi rodičom a dieťaťom. Je dieťa povinné nasledovať rodiča vždy, aj keď cíti, že potrebuje niečo iné? A môže milovať svoju mamu a zároveň si vybrať vlastnú cestu? To sú otázky, ktoré Lunde kladie bez veľkých rečí. Nechá ich pracovať v príbehu.
Jesenný les, starý dub a Elsi
A potom je tu les. Nie taký ten obyčajný les, ktorým sa prejdete v nedeľu popoludní a o hodinu ste doma. Lunde a Aisato vytvárajú les, ktorý má svoju vlastnú atmosféru. Jeseň, šero, padajúce lístie, svetlá, zemiakové polia, prípravy na Sviatok zosnulých. Čosi sa končí, niečo iné sa práve začína.
V lese stojí starý dub.
Je zvláštny, tajomný a pre Isabellu predstavuje viac než iba strom. Práve pri ňom sa začnú odkrývať tajomstvá, ktoré súvisia s minulosťou a rozhodnutiami, pred ktorými už nemožno donekonečna utekať.
Dôležitou postavou je aj Elsi, tajomná staršia žena spojená s lesom. Isabella sa pri nej ocitá v trochu inom svete, kde veci nemusia byť vysvetlené úplne priamo. Elsi jej však pomáha pochopiť niečo zásadné: že vlastný život si človek nemôže nechať naplánovať niekým iným.
Celý príbeh je postavený na myšlienke premeny. Stromy zhadzujú listy. Príroda sa pripravuje na zimu. Ľudia si pripomínajú mŕtvych. Niečo odchádza a niečo musí dostať priestor, aby mohlo vyrásť. A Isabella je presne v tomto bode. Už nechce byť dievčaťom, ktoré iba nastupuje do auta a čaká, kam ju mama zavezie nabudúce. Chce mať vlastných kamarátov. Chce školu. Chce patriť do komunity. Chce rozhodovať o svojom živote.
Lenže rozhodnúť sa pre vlastný život môže byť veľmi ťažké, ak tým zároveň riskujete, že sklamete človeka, ktorého milujete.
Lisa Aisato? Tu treba spomaliť
Ak poznáte ilustrácie Lisy Aisato, viete, že pri jej obrázkoch sa často neoplatí iba prelistovať stránky. Jej ilustrácie nie sú ozdobou textu v zmysle „tu máme obrázok, aby kniha nebola príliš textová“. Sú druhou vrstvou rozprávania. Postava môže niečo povedať a ilustrácia vám zároveň naznačí, že vnútri prežíva niečo úplne iné. Pri Kráľovnej hromu to platí dvojnásobne. Jesenné farby, les, veľký dub, svetlá a tiene vytvárajú náladu, ktorá by fungovala aj bez textu. Aisato má dar urobiť z obyčajného pohľadu na strom alebo detskú postavu scénu, pri ktorej sa na chvíľu zastavíte.
Ak máte doma dieťa, ktoré prežíva veľké emócie, Kráľovná hromu môže byť veľmi dobrým začiatkom rozhovoru. Nie poučkou. Nie prednáškou. Skôr spoločným príbehom, pri ktorom sa dá po dočítaní opýtať: „A čo myslíš, prečo sa Isabella tak hnevala?“
Kniha však osloví aj dospelého čitateľa, ktorý má rád príbehy s tajomstvom, výraznou atmosférou a trochu magickým nádychom. A ak poznáte predchádzajúce tri knihy kvarteta, o dôvod viac. Kráľovná hromu nie je iba ďalšia položka v sérii. Je to jej záverečný jesenný list. Maja Lunde tu nerozpráva o hneve ako o niečom, čo treba jednoducho potlačiť. Skôr ukazuje, že za ním môže byť ukrytá potreba, ktorú sme dlho nepočúvali.
Foto: Skveleknihy.sk
