Prečo tínedžer potrebuje patriť do partie? Prečo chce všetko hneď, podceňuje riziko a názor rovesníkov môže byť preňho dôležitejší než názor rodičov? A prečo niekedy ani sám nevie vysvetliť, prečo urobil niečo, čo by za iných okolností neurobil? Neuropsychológ Robert Krause v knihe Detský mozog: Tínedžer približuje, čo sa počas dospievania deje v mozgu a ako tomu môže rodič lepšie porozumieť.
„Veď už je dosť veľký na to, aby to pochopil.“
Toto je veta, ktorú rodičia možno povedali alebo si aspoň pomysleli mnohokrát. Tínedžer predsa vie, čo je správne a čo nie. Vie, že má ísť spať. Vie, že nemá tráviť celý večer na mobile. Vie, že alkohol, cigarety či iné návykové látky nie sú dobrý nápad. Vie, že by mal myslieť na školu a že rozhodnutia majú svoje následky.
Tak prečo sa niekedy správa úplne opačne?
Aj na túto otázku sa snaží odpovedať Robert Krause, neuropsychológ, dvojnásobný otec a autor knižnej série Detský mozog, v ktorej už vyšli štyri knihy – Novorodenec, Batoľa, Predškolák, Školák a teraz teda piata Tínedžer. Jej ambíciou nie je ospravedlniť každé správanie dospievajúceho človeka. Skôr ponúka rodičom, pedagógom a všetkým, ktorí s tínedžermi prichádzajú do kontaktu, inú perspektívu. Najprv porozumieť. A až potom reagovať.
Mozog, ktorý ešte stále dozrieva
Dospievanie je obdobie obrovských zmien. Telo sa mení, mladý človek hľadá vlastnú identitu, chce sa odpútať od rodičov a zároveň ešte nemá úplne vybudované všetky schopnosti potrebné na reguláciu svojho správania. Krause hneď na začiatku približuje vývoj mozgu v období dospievania a následne prichádza s konkrétnymi situáciami. „Pripravil som pre vás 24 situácií, ktoré si často vyžadujú pozornosť ľudí prichádzajúcich do kontaktu s tínedžermi. Pripravte sa na čítanie, ktoré vás miestami zaujme, inokedy konfrontujte, no vo finále podá ucelený obraz o mozgu tínedžera. Budete lepšie vedieť, čo robiť z pohľadu neurovedy a čomu sa pre zmenu vyhýbať. Na modelových situáciách vám priblížim desiatky tipov, vďaka ktorým sa aj vy budete postupne meniť,“ vysvetľuje Robert Krause.
Prečo je pre tínedžera partia taká dôležitá?
Jednou z vecí, ktoré môžu rodičom pripadať zvláštne, je náhla zmena priorít. Ešte nedávno bolo dôležité, čo si myslí mama alebo otec. Zrazu môže byť oveľa dôležitejšie, čo si o tínedžerovi myslia spolužiaci, kamaráti alebo ľudia, ktorých sleduje na sociálnych sieťach. Podľa Krauseho to nie je iba obyčajná túžba „zapáčiť sa“. V období dospievania rastie potreba sociálnej interakcie, autonómie a príslušnosti ku skupine. Mladý človek sa totiž potrebuje postupne odpútať od primárnej rodiny a budovať si vlastnú identitu. Preto môže byť názor rovesníkov niekedy emocionálne silnejší než názor rodiča.
A práve vtedy môže prísť aj rizikové správanie.
Spánok nie je len otázka disciplíny
„Choď už spať!“
Rodičovská klasika.
Lenže spánok v knihe nie je prezentovaný iba ako otázka poslušnosti. Nedostatok spánku môže súvisieť so zhoršenou náladou a vyššou emocionálnou reaktivitou. Práve preto Krause venuje spánku pozornosť aj z pohľadu duševného zdravia.
Pre rodiča z toho vyplýva pomerne jednoduchá, ale dôležitá vec: ak je tínedžer dlhodobo nevyspatý, jeho podráždenosť, výkyvy nálady či problémy so sústredením nemožno automaticky vysvetliť iba tým, že je „v puberte“.
Sociálne siete, porovnávanie a svet rovesníkov
Kniha sa nevyhýba ani prostrediu, v ktorom dnešní tínedžeri trávia veľkú časť svojho času. Čiže sociálne siete. Krause uvádza výskum, podľa ktorého tínedžeri používajúci sociálne siete priemerne viac ako tri hodiny denne čelili vyššiemu riziku problémov s duševným zdravím vrátane depresívnych a úzkostných prejavov.
Toto tvrdenie treba čítať ako informáciu sprostredkovanú knihou a jej citovaným výskumom, nie ako jednoduchý dôkaz, že sociálne siete samy osebe spôsobujú depresiu či úzkosť. Práve pri takýchto témach je dôležité rozlišovať medzi súvislosťou a príčinou. A to je vlastne jedna z užitočných lekcií knihy: pri tínedžerovi sa neoplatí robiť rýchle závery.
Hudba, ktorá pomáha zvládať emócie
Kniha pritom nie je iba zoznamom problémov a varovaní. Robert Krause venuje priestor aj tomu, čo môže dospievanie podporovať. Jedným z príkladov je hudba. Ako pripomína Bono: „Hudba dokáže zmeniť svet, pretože dokáže zmeniť ľudí.“
V tínedžerskom veku môže byť hudba významným nástrojom regulácie emócií. Obľúbená skladba môže priniesť pocit odmeny, pomôcť zvládnuť náročnú situáciu a vytvoriť priestor na premýšľanie o tom, čo mladý človek prežíva. Pre rodiča to môže byť ďalší zaujímavý detail: nie všetko, čo tínedžer robí vo svojej izbe so slúchadlami na ušiach, je strata času. Niekedy si jednoducho spracúva vlastné emócie spôsobom, ktorý mu je prirodzený.
Pozrite si video s Robertom Krausem:
Kniha, ktorá nechce rodičov strašiť
Detský mozog: Tínedžer sa dotýka aj náročných tém ako je úzkosť, depresívne stavy, sebapoškodzovanie, šikanovanie, sexualita, vzťahy či návykové látky. Práve preto by však nemala slúžiť ako príručka na diagnostikovanie vlastného dieťaťa. Jej silnejšou stránkou je snaha ukázať, čo môže stáť za určitým správaním a ako o ňom premýšľať. Krause nechce rodičom iba povedať, čo majú robiť. Opakovane ich vedie aj k otázke, čomu sa majú vyhnúť. Pretože niekedy môže byť dobre mienená rodičovská reakcia presne tým, čo situáciu ešte zhorší.
Možno to poznáte: kriku je viac, dôvery menej a rozhovor sa skončí skôr, než sa vôbec začal.
Tínedžer potrebuje hranice aj dôveru.
A to je možno najdôležitejšie posolstvo knihy. Porozumieť tínedžerovi neznamená všetko mu dovoliť. Mozog dospievajúceho ešte dozrieva, ale to neznamená, že tínedžer nemá niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Rodič teda stále zostáva rodičom. Má nastavovať hranice, chrániť dieťa a v prípade vážnych problémov konať. Zároveň však môže meniť spôsob, akým s dospievajúcim komunikuje.
Menej automatických predpokladov. Viac otázok. Menej prednášok. Viac počúvania.
A predovšetkým snaha pochopiť, čo sa odohráva pod povrchom správania, ktoré sa nám na prvý pohľad môže zdať nezmyselné.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: Skveleknihy.sk
