Na začiatku je výbuch na Devínskej Kobyle a obhorený vrak auta. Na konci možno otázka, komu vlastne veriť. Medzitým sa rozpletá príbeh politika Mareka Dullu, jeho rodiny, politických spojencov aj ľudí, ktorí si naňho po jeho smrti zrazu veľmi radi spomenú. Matúš Krčmárik napísal politický román Potlesk pre nikoho, ktorý sa tvári ako reportáž a práve preto pôsobí miestami až nepríjemne povedome.
Tamara Senková si ide ráno zabehať na Devínsku Kobylu. Robí to pravidelne. Tentoraz však namiesto bežnej trasy nájde dym, vrak auta a za volantom obhorené telo.
Tak sa začína príbeh a hneď prvé stránky nastavujú tón celého príbehu. Nie je to klasická detektívka, v ktorej dostaneme vraždu, niekoľko podozrivých a môžeme si spolu s vyšetrovateľom odškrtávať indície. Krčmárik volí trochu inú cestu. Príbeh skladá z výpovedí, spomienok, politického zákulisia a detailov, ktoré postupne menia pohľad na človeka, ktorého smrť mala byť veľkou udalosťou.
Lenže Slovensko má krátku politickú pamäť.
Marek Dulla bol kedysi obľúbeným politikom a ministrom. Po jeho smrti sa na chvíľu spustí obvyklý mechanizmus: štátny smútok, vlajky na pol žrde, televízne mimoriadne vysielanie, nekrológy a ľudia, ktorí pred kamerami objavujú jeho dávno zabudnuté dobré stránky. Potom záujem opadne. A práve vtedy sa začína skutočný príbeh.
Syn, ktorý svojho otca nenávidel
Andrej Dulla žije v Londýne a s otcom sa viac ako desať rokov nestýka. Jeho smrť preto nie je iba politickou udalosťou. Je osobnou ranou, ktorú si Andrej možno ani nechce pripustiť. Potom sa objaví Peter Huth. Bohatý podnikateľ, dokonale oblečený muž s pripravenými odpoveďami a ešte lepšie pripravenými otázkami. Presvedčuje Andreja, aby napísal príbeh svojho otca. Argumentuje tým, čo dnes znie až podozrivo presvedčivo: autenticita, jedinečná perspektíva, prístup k ľuďom, ktorí by sa cudziemu autorovi neotvorili.
Andrej najprv odmieta. Veď je mediálny poradca, nie spisovateľ. A prečo by mal písať o človeku, ktorého posledných desať rokov života nechcel mať vo svojom vlastnom živote?
Lenže Huth vie o Andrejovi viac, než by mal.
A vie aj to, že niektoré príbehy sa oplatí rozprávať nanovo.
Marek Dulla je pritom zaujímavá postava práve preto, že nie je jednoduchým hrdinom. Má svoje zásady, politické presvedčenie, skúsenosti aj odvahu. Zároveň však dokáže byť malicherný, unavený, vypočítavý a veľmi ľudský.
Pekným príkladom je jeho posledný deň.
Ranný rituál o trištvrte na šesť. Sprcha. Zuby. Strnisko, pretože práve to je v móde. O siedmej auto. Cesta do parlamentu. Rádio. Správy. Káva z parlamentného bufetu.
A potom politika. V pléne sa rieši ďalší minister a ďalšia kauza. Dulla má pripravený prejav, no v skutočnosti dúfa, že sa rokovanie dostatočne natiahne a koalícia diskusiu ukončí. Bude môcť hovoriť o „tyranii väčšiny“ a pripomenúť, že za takéto veci sa v roku 1989 štrngalo kľúčmi.
A zatiaľ si na mobile spája ovocie v hre.
O pár hodín bude mŕtvy.
Práve takéto detaily robia Dullu presvedčivejším než veľké politické heslá. Nie je socha na piedestáli. Je to človek, ktorý môže ráno riešiť budúcnosť krajiny a o chvíľu hrať primitívnu hru na mobile.
Slovensko, ktoré mohlo dopadnúť inak
Jednou z najzaujímavejších vrstiev knihy je jej alternatívne Slovensko. Krčmárik nevytvára svet, v ktorom je všetko zlé. Práve naopak. Predstavuje krajinu, v ktorej politici v rozhodujúcich chvíľach urobili správne rozhodnutia. Čitateľ tak dostáva trochu zvláštny pocit: toto Slovensko je iné, ale zároveň až nepríjemne známe.
Politické intrigy, extrémizmus, zbabelosť, mediálne hry, osobné záujmy. Do toho rodinné traumy, sklamania a starí rodičia, ktorí zostali na všetko sami.
A potom otázka, ktorá sa postupne vynára čoraz hlasnejšie: ak bol Marek Dulla naozaj tým človekom, za ktorého ho niektorí považovali, kto mal záujem ho zabiť?
Na knihe baví najmä spôsob rozprávania. Román má reportážny charakter a Krčmárik využíva konkrétne časy, miesta, výpovede a drobné pozorovania. Vďaka tomu máte občas pocit, že nečítate fikciu, ale rekonštrukciu udalostí, ktorá sa niekde v redakcii skladala z desiatok rozhovorov a dokumentov. Lenže postupne zisťujete, že nejde iba o vyšetrovanie smrti.
Andrej pri pátraní po otcovi objavuje človeka, ktorého celý život poznal iba z jednej strany. A spolu s tým začína odhaľovať aj vlastný príbeh. Možno dokonca veci, ktoré o sebe radšej nechcel vedieť. To je možno najzaujímavejšia rovina knihy. Čo ak človeka, ktorého celý život odsudzujete, začnete chápať až vtedy, keď už mu nemôžete nič povedať?
Potlesk pre nikoho nie je iba román o vražde politika. Je o pamäti, manipulácii, politike, rodine a potrebe vytvoriť si vlastnú verziu minulosti. A možno aj o tom, ako ľahko si nasadíme masku a po čase už sami nevieme, čo je pod ňou.
Foto: Skveleknihy.sk
