Pozná ich celý svet. Stačí pár tónov Dancing Queen alebo Waterloo a ľudia rôznych generácií si začnú podupkávať do rytmu. Ale čo sa dialo za zatvorenými dverami štúdia? Aké boli vzťahy medzi štyrmi ľuďmi, ktorí vytvorili jednu z najúspešnejších kapiel histórie? Príbeh skupiny ABBA prináša odpovede, aké doteraz zaznievali len medzi najbližšími.
Jan Gradvall neprišiel zvonku. S členmi skupiny mal dlhoročný profesionálny vzťah a v roku 2013 získal niečo, čo sa novinárom nestáva často – ich úplnú dôveru. Nasledujúce roky ich opakovane spovedal, vracal sa k starým udalostiam, porovnával spomienky a skladal mozaiku jedného z najväčších hudobných príbehov. Výsledok je cítiť na každej strane. Nečítate len o tom, čo sa stalo. Rozumiete aj tomu, prečo sa to stalo. A práve to robí z knihy viac než len ďalší titul o slávnej skupine.
Waterloo zmenilo nielen Eurovíziu
Asi každý vie, že ABBA prerazila vďaka piesni Waterloo. Málokto si však uvedomuje, aký otras spôsobila v samotnej súťaži. Gradvall opisuje okamih, keď Agnetha a Frida zbiehali po schodoch vo vysokých platformových čižmách a spustili dnes už legendárne: „My, my! At Waterloo, Napoleon did surrender…“ V tej chvíli sa podľa autora nezačala len cesta jednej kapely. Zmenila sa celá predstava o tom, čo môže byť Eurovízia.
Hudobne bola Waterloo malou revolúciou. Zo súťaže šlágrov sa stal moderný popový festival a Európa sa zrazu snažila nájsť svoju vlastnú Abbu. Nie náhodou sa o dva roky neskôr objavili skupiny, ktoré nápadne pripomínali švédsku štvoricu.
Pochybnosti za dokonalými melódiami
Jednou z najväčších predností knihy je, že neskladá ABBE pomník. Ukazuje ju ako skupinu ľudí. Pete Townshend zo skupiny The Who kedysi poznamenal, že ABBA patrila medzi prvé kapely, ktoré vo svojich textoch otvorene hovorili o strednom veku a o tom, čo sa odohrávalo medzi samotnými členmi skupiny. A keď čítate kapitolu venovanú piesni The Day Before You Came, začnete jeho slovám veriť.
Zvukový technik Michael B. Tretow si na nahrávanie spomínal veľmi presne: „Keď sme pieseň nahrávali, vo vzduchu bolo cítiť koniec.“ Je to silný moment knihy. Zrazu už nepočujete len krásnu melódiu. Medzi riadkami aj medzi tónmi cítiť únavu, odlúčenie a vedomie, že jedna éra sa končí.
Hudobné videá? ABBA ich robila skôr, než dostali meno
Jednou z najzaujímavejších kapitol sú pasáže o tom, ako skupina premýšľala nad propagáciou. Keďže zahraničné vydavateľstvá ich spočiatku často ani nevypočuli – ako spomína Björn: „Ani si ich nevypočuli, pretože sme boli zo Švédska.“ – museli hľadať vlastnú cestu. V roku 1975 preto nakrútili krátke filmy k piesňam Mamma Mia, SOS, I Do, I Do, I Do, I Do, I Do či Bang-A-Boomerang. Pojem hudobný videoklip ešte prakticky neexistoval, no ABBA už pochopila jeho silu. Režíroval ich mladý Lasse Hallström, z ktorého sa neskôr stal oscarový režisér.
Aj v takýchto detailoch kniha ukazuje, že skupina často predbehla dobu.
Možno najväčším prekvapením knihy je množstvo historických súvislostí. Gradvall nehovorí len o hudbe. Vysvetľuje, ako švédska daňová legislatíva ovplyvnila extravagantné kostýmy skupiny, prečo bola pre miestnu kultúru dôležitá tanečná hudba dansband či dokonca pripomína veľkú spoločenskú udalosť – prechod Švédska z ľavostrannej na pravostrannú premávku v roku 1967.
Na prvé počutie to znie ako odbočka. V skutočnosti však tieto kapitoly ukazujú krajinu, z ktorej ABBA vyrástla. Zrazu si uvedomíte, že kapela nevznikla vo vákuu. Bola súčasťou meniaceho sa Švédska.
Dancing Queen nestarne. A kniha vysvetľuje prečo
Ak existuje jedna skladba, ktorá vystihuje fenomén Abby, je to Dancing Queen. Gradvall opisuje aj technické detaily jej vzniku. Keď bola skladba prakticky hotová, tvorcovia cítili, že jej ešte niečo chýba. Bubeník Roger Palm preto dodatočne nahral hi-hat, ktorý piesni dodal iskru. Práve takýchto drobných zákulisných momentov je v knihe množstvo. Autor zároveň výborne vysvetľuje, prečo hudba Abby nestarne.
Aranžmány boli premyslené do posledného detailu, no nikdy nepôsobili preplnene. Zvuk bol bohatý, hravý a zároveň nadčasový. Mnohé hity zo sedemdesiatych rokov dnes znejú ako časová kapsula. Pri ABBE tento pocit takmer neprichádza.
Áno, treba priznať, že v knihe je občas množstvo detailov. Gradvall miluje hudobnú históriu a občas zájde až do takých zákutí švédskeho hudobného priemyslu, že menej zanietený čitateľ môže na chvíľu stratiť tempo. Na druhej strane práve tieto pasáže robia z Príbehu skupiny ABBA niečo viac než obyčajnú biografiu. A keď ju dočítate, je dosť možné, že si automaticky pustíte Arrival alebo The Visitors. Nie zo zvyku. Ale preto, že ich už budete počúvať inými ušami.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: Skveleknihy.sk
