Keď nepriateľská svorka zaútočí, mladý vlk Túlik zostane s niekoľkými šteniatkami. Sám, vystrašený a hladný musí prežiť v nehostinnej krajine a zároveň chrániť tých, ktorí sú od neho úplne závislí. Dobrodružný príbeh Vlk menom Oheň od Rosanne Parry, inšpirovaný skutočným vlkom z Yellowstone, ponúka mladým čitateľom napínavé čítanie, ale aj otázku, čo vlastne znamená byť vodcom.
Na začiatku príbehu je Túlik presne tým vlkom, ktorého by si väčšina z nás ako budúceho vodcu svorky asi nevybrala. Nie je najväčší, najrýchlejší ani najlepší lovec. V hierarchii svorky stojí skôr na okraji a sám o sebe nemá veľkú mienku. Potom sa však všetko zmení. Na svorku zaútočia nepriateľské vlky, rodina sa rozpadne a Túlik zostane sám s najmladšími šteniatkami. Zrazu musí robiť presne to, na čo sa necíti byť pripravený. Nájsť potravu, bezpečné miesto, chrániť mláďatá a prežiť zimu, hlad, nebezpečenstvo aj stretnutia s nepriateľmi.
A predovšetkým – musí sa naučiť viesť.
Práve v tom je príbeh Rosanne Parry oveľa zaujímavejší než obyčajné dobrodružstvo o vlkoch. Autorka si v knihe kladie veľmi zaujímavú otázku: Čo vlastne robí z niekoho dobrého vodcu? Je to fyzická sila? Dominancia? Schopnosť poraziť ostatných? Alebo skôr schopnosť postarať sa o skupinu, keď je najhoršie?
Túlik postupne zisťuje, že jeho slabosti môžu byť zároveň jeho najväčšími prednosťami. Nie je dominantný, pretože nemusí byť. Vie pozorovať, premýšľa, vníma potreby šteniat a dokáže byť trpezlivý.
Rosanne Parry sama hovorí, že chcela prostredníctvom príbehu premýšľať o tom, čo znamená vodcovstvo a či musí byť vodca autoritatívny a panovačný. Podľa nej existuje viac spôsobov, ako viesť a súcit je jedným z nich. To je veľmi pekná myšlienka aj pre detského čitateľa. Najmä preto, že deti často stretávajú rôzne podoby „vodcovstva“ už v škole. Niekto sa presadzuje hlasom, niekto silou a iný zasa tým, že rozhoduje za ostatných. Ale môže byť vodcom aj človek, ktorý ostatných počúva a pomáha im?
Túlik ukazuje, že áno.
Za príbehom stojí skutočný vlk
Vlk menom Oheň nevznikol úplne z autorkinej fantázie. Je inšpirovaný skutočným vlkom, známym ako Wolf 8, Vlk 8, ktorý patril medzi vlky znovu vypustené do Yellowstonského národného parku v rámci projektu obnovy populácie vlkov. Príbeh skutočného zvieraťa sa stal pozoruhodným aj tým, že Vlk 8 nepatril medzi dominantných a fyzicky najpôsobivejších jedincov. A práve tu sa fikcia Rosanne Parry stretáva s fascinujúcim svetom skutočných vlkov.
Podľa výskumníka Davida Mecha, ktorý vlky v Yellowstone dlhodobo pozoroval, sa Vlk 8 podieľal na starostlivosti o mláďatá a neskôr sa stal významným členom svorky. David pritom vo svojich pozorovaniach zdôrazňuje spoluprácu dospelých vlkov pri výchove mláďat a ochrane svorky. Autorka z tejto skutočnosti vytvorila dobrodružný príbeh o mladom vlkovi, ktorý musí nájsť vlastný spôsob, ako prežiť a viesť ostatných.
Dobrodružstvo, pri ktorom sa čitateľ aj niečo dozvie
Kniha funguje aj ako dobrodružný príbeh o prežití. Túlik a šteniatka čelia hladu, počasiu, požiaru aj nepriateľom. Čitateľ preto nemá pocit, že číta učebnicu o vlkoch. Informácie sú súčasťou príbehu a prirodzene vyplývajú z toho, čo zvieratá zažívajú. To je napokon jeden z autorkiných zámerov. Pri písaní totiž myslí aj na učiteľov a na to, ako môže kniha fungovať v triede. Preto používa pomerne krátke kapitoly, ktoré sa dajú čítať nahlas, a na konci pridáva faktografický materiál, aby si mladí čitatelia mohli príbeh prepojiť so skutočným svetom.
Knihu tak možno čítať ako napínavý príbeh, ale ponúka aj ďalšiu vrstvu: Ako funguje svorka? Ako vlci vychovávajú mláďatá? Ako sa menia ekosystémy? Čo sa stane, keď človek zasiahne do prirodzeného prostredia zvierat?
Nádherné ilustrácie
Veľkou prednosťou knihy sú ilustrácie Mónicy Armiño, ktorá ilustrovala aj Vlka menom Tulák. Autorka vyzdvihla najmä schopnosť ilustrátorky zachytiť pohyb, hĺbku a emócie vlkov, čo určite nie je nepodstatný detail. Pri príbehu rozprávanom z pohľadu zvieraťa totiž ilustrácie pomáhajú čitateľovi dostať sa ešte bližšie k jeho svetu. Vlky tu nie sú iba „ľudské postavy v kožuchu“. Ich pohyb, správanie, prostredie a vzťahy vytvárajú vlastný svet.
Kniha obsahuje množstvo čiernobielych ilustrácií a jej záver dopĺňa rozsiahlejšia faktografická časť s informáciami o vlkoch, ich biológii, obnove ich populácie a ekológii amerického Západu. Recenzenti práve túto kombináciu dobrodružstva a faktografie hodnotia ako jednu z výrazných predností knihy.
Vlk menom Oheň patrí do autorkinej série Hlas divočiny a je samostatným sprievodným románom ku knihe Vlk menom Tulák. Príbeh teda ponúka ďalší pohľad na svet, ktorý Rosanne Parry začala budovať už v predchádzajúcej knihe. Je to kniha o odvahe, zodpovednosti, rodine, prírode, strate, súcite a vodcovstve. A najmä o tom poslednom sa dá po prečítaní dobre rozprávať.
Z anglického originálu preložil Ladislav Holiš.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: Skveleknihy.sk
