Keď sa povie George R. R. Martin, väčšina čitateľov si dnes okamžite vybaví Pieseň ľadu a ohňa, krvavé mocenské súboje, intrigy a svet, v ktorom si nikto nemôže byť istý, že prežije ďalšiu kapitolu. Martin však dávno predtým, ako sa stal autorom svetového fenoménu, napísal aj pozoruhodný upírsky román. Červený smäd vyšiel pôvodne v roku 1982 a upírov v ňom predstavil spôsobom, ktorý má s romantickými upírskymi príbehmi posledných desaťročí len pramálo spoločné.
Píše sa rok 1857 a Mississippi je veľkou tepnou amerického juhu. Po rieke premávajú majestátne parníky a ich kapitáni medzi sebou súperia o rýchlosť, prestíž aj zisk. Jedným z nich je Abner Marsh, tvrdý, svojhlavý muž, ktorý zasvätil život lodiam. Po krutej zime však príde takmer o celú svoju flotilu a jeho sen sa zdá byť definitívne pochovaný. Práve vtedy do jeho života vstúpi záhadný Joshua York.
Bohatý aristokrat mu ponúkne obchod, ktorý znie takmer neuveriteľne: financuje stavbu nového parníka, ktorý má byť najkrajší, najmodernejší a najrýchlejší na celej Mississippi. Loď dostane meno Fevre Dream a pre Marshа predstavuje druhú šancu.
Lenže Joshua York nie je tým, za koho sa vydáva.
Upíri bez romantického klišé
Na Červenom smäde je zaujímavé predovšetkým to, že Martin si z klasickej upírskej mytológie vyberá iba niektoré známe prvky a zvyšok si vytvára po svojom. Žiadny mladý, krásny upír, ktorý sa trápi láskou k smrteľnej dievčine. Žiadna presladená romantika. A už vôbec nie predstava upíra ako dokonalej bytosti, ktorá sa iba náhodou živí ľudskou krvou.
Martinovi upíri sú iný druh, ktorý existuje vedľa ľudstva. Majú vlastnú históriu, pravidlá, hierarchiu aj predstavu o tom, ako by mali so smrteľníkmi zaobchádzať. A práve v tomto rozdelení vzniká jeden z najzaujímavejších konfliktov románu.
Joshua York totiž nechce byť bezohľadným predátorom. Verí, že jeho druh môže existovať bez toho, aby ľudí považoval iba za korisť. Proti nemu však stojí svet upírov, ktorí svoje vlastné pudy a predstavy o nadradenosti odmietajú spochybniť. Výsledkom je oveľa zaujímavejšie rozdelenie než jednoduché „dobrí ľudia verzus zlí upíri“.
Možno prekvapí, že hoci je Červený smäd upírskym románom, výraznú časť jeho čara tvorí samotná rieka a svet parníkov. Martin venuje veľkú pozornosť lodiam, ich fungovaniu, posádkam, navigácii aj rivalite medzi kapitánmi. Abner Marsh pritom nie je iba človekom, ktorý sa náhodou ocitne v upírskom príbehu. Je to muž posadnutý riekou a svojou loďou. A práve preto má jeho vzťah s Joshuom Yorkom takú silu. Marsh najprv nevie, čo si má o svojom tajomnom partnerovi myslieť. Vie iba, že mu York umožnil postaviť loď, o akej vždy sníval. Postupne však zisťuje, že za bohatstvom, zvláštnymi návykmi a nevysvetliteľným správaním sa ukrýva niečo oveľa desivejšie.
Román tak dokáže byť v jednej chvíli dobrodružstvom o parníkoch na Mississippi, v ďalšej historickým románom a vzápätí temným gotickým hororom.
Čo ak upíri nie sú nesmrteľní ľudia?
Martin sa pohráva aj s predstavou, čo vlastne upír je a čo ho môže zabiť. A práve tu sa jeho verzia výrazne odlišuje od tradičných predstáv. Čitateľ, ktorý pozná klasické upírske pravidlá, môže očakávať striebro, svätenú vodu, krucifixy, cesnak či slnečné svetlo. Červený smäd však tieto očakávania zámerne narúša. Martin nevytvára iba zoznam nových „pravidiel pre upírov“. Oveľa zaujímavejšie je, že ich prirodzenosť a zraniteľnosť začleňuje do samotnej logiky príbehu. Upíri nie sú iba strašidlá, ktoré treba zničiť. Sú to bytosti so svojou biológiou, históriou, spoločnosťou a predovšetkým vlastnými problémami.
A to dáva príbehu ďalší rozmer.
Pod krvou, násilím a gotickou atmosférou sa totiž ukrýva príbeh o predsudkoch, otroctve, slobode a schopnosti pozerať sa na „iného“ ako na jednotlivca, nie ako na príslušníka určitej skupiny. Martin pritom nevytvára jednoduché paralely. Jeho svet je oveľa komplikovanejší. Aj medzi upírmi existujú rozdiely a konflikty a ani ľudská spoločnosť nie je vykreslená čiernobielo. Práve preto funguje vzťah Abnera Marsha a Joshuu Yorka tak dobre. Sú veľmi odlišní. Marsh je praktický, tvrdý a nedôverčivý. York je kultivovaný, tajomný a riadi sa vlastnými ideálmi. Napriek tomu medzi nimi vzniká zvláštne priateľstvo. A čím viac Marsh o Yorkovi zisťuje, tým ťažšie je rozhodnúť sa, či má veriť tomu, čo vidí, alebo tomu, čo o ňom hovoria ostatní.
Martin ešte pred Hrou o tróny
Červený smäd je zároveň zaujímavou ukážkou Martinovho autorského rukopisu dávno predtým, než vznikla Hra o tróny. Už tu nájdeme niektoré prvky, ktoré sa neskôr stali charakteristickými pre jeho tvorbu: komplikované postavy, morálne dilemy, násilie, mocenské konflikty, tajomstvá a svet, v ktorom sa hranica medzi dobrom a zlom neustále posúva. Namiesto fantasy kontinentu však tentoraz dostávame Ameriku 19. storočia a Mississippi. A namiesto drakov plávajú po rieke parníky.
To však neznamená, že je román menej veľkolepý (aj keď má len 370 strán:)) . Práve naopak. Martin dokáže z riečnej plavby urobiť dobrodružstvo, pri ktorom máte pocit, že cítite dym zo strojovne, počujete kolesá parníka a zároveň tušíte, že v tme na brehu sa môže ukrývať niečo, čo tam rozhodne nechce stretnúť.
Ak máte radi upírov, ale už vás unavujú stále rovnaké pravidlá a romantické klišé, Martinov Červený smäd ponúka príjemne temnú alternatívu. A ak vás navyše láka história Mississippi, parníky a atmosféra amerického juhu 19. storočia, môžete zistiť, že najväčším prekvapením tejto knihy napokon vôbec nemusia byť upíri. Kniha práve vyšla v novom nádhernom, temnom a tajomnom vydaní s úžasnou oriezkou.
Foto: Skveleknihy.sk/AI
