Kuba na konci 19. storočia je nádherná, horúca a nebezpečná. Na haciende Dos Hermanos sa stretávajú ľudia, ktorých životy by sa za normálnych okolností nikdy nepretli. A práve sem prichádzajú Mar a Paulina, každá s úplne iným dôvodom, prečo opustiť Španielsko.
Majster cukru je vynikajúci historický príbeh, v ktorom nechýba romantika, nebezpečenstvo, bežný život Kubáncov i Španielov, a to všetko napísané výborných štýlom, ktorý vás rýchlo vtiahne.
Píše sa rok 1895 a predstavte si malú pokojnú dedinku Colombres na severe Španielska, odkiaľ sa dve mladé ženy vydávajú na cestu, ktorá im zmení život. Mar je dcérou miestneho lekára a na Kubu cestuje spolu s otcom, aby mu tam pomáhala ošetrovať a zachraňovať životy. Má vlastné predstavy o budúcnosti a sníva o tom, že raz bude lekárkou. Paulina je na tom úplne inak. Je to mladá vdova, pochádza z chudobných pomerov a čaká ju sobáš s mužom, ktorého nikdy predtým nevidela. Jej nastávajúci je totiž cukrovarský majster na haciende Dos Hermanos.
A tu sa príbeh začína pekne komplikovať. Paulina si kladie otázky, ktoré sú v jej situácii až nepríjemne pochopiteľné: Bude s týmto mužom šťastná? Bude ho milovať? Bude k nej trpezlivý? A čo ak nie? Nie je to romantická predstava o svadbe z rozprávky. Skôr stávka na život.
Cukrová hacienda Dos Hermanos
Jednou z najzaujímavejších vecí na románe je samotné prostredie cukrovej haciendy. Uceda nevyužíva Kubu iba ako exotickú kulisu s palmami, horúčavou a vôňami tropického ostrova. Postupne ukazuje systém, ktorý stojí za výrobou cukru a najmä ľudí, ktorí na ňom pracujú. Je pár rokov po zrušení otroctva, pracuje tam mnoho černochov, situácia je napätá, množia sa malé povstania a celé to možno smeruje k veľkej vojne za nezávislosť…
Autorka oživuje príbeh rôznymi zaujímavými detailmi, napríklad o takzvaných žetónoch. Robotníci nedostávali klasické peniaze, ale žetóny platné iba v rámci haciendy. Mohli nimi zaplatiť v miestnom obchode či krčme, ale len dovtedy, kým neprekročili jej hranice. Za nimi sa zrazu zmenili na bezcenný kovový pliešok. Človek tak pracoval, dostával zaplatené, a predsa zostával uväznený v rovnakom systéme. A práve tu Majster cukru prestáva byť iba príbehom o láske. Začína hovoriť o moci a o tom, ako sa dá človeku vziať sloboda aj bez toho, aby mu niekto nasadil putá.
Charizmatický majster cukru
Samotné povolanie, ktoré dalo románu názov, je pritom pozoruhodné. Majster cukru nebol len nejaký správca cukrovaru. Jeho úlohou bolo dohliadať na kvalitu výsledného cukru a používal pritom aj vlastné zmysly – čuch, hmat a dokonca sluch. Áno, cukor sa tu do určitej miery „počúva“. Práve takéto drobnosti robia historický román presvedčivejším. Zrazu nemáte pred sebou iba vymyslenú haciendu, ale konkrétny svet s vlastnými pravidlami, profesiami, rituálmi a hierarchiou. A samozrejme aj s ľuďmi, ktorí si navzájom niečo dlhujú.
Najväčšia sila knihy však podľa mňa spočíva v tom, že Uceda necháva osobné príbehy svojich postáv postupne prerastať do veľkých dejín. Kuba roku 1895 stojí na prahu vojny za nezávislosť. Povstanie sa šíri, prichádzajú zbrane a ľudia začínajú otvorene hovoriť o tom, čo sa má stať. Hacienda Dos Hermanos pritom nie je bezpečným ostrovom uprostred ostrova.
Naopak.
Do osobných konfliktov vstupujú staré nepriateľstvá, pomsta a odpor voči systému, ktorý z mnohých ľudí urobil prakticky polootrokov. A keď sa začne hovoriť o tom, že haciendy môžu ľahnúť popolom, exotická Kuba zrazu vyzerá úplne inak. Mar pritom postupne zisťuje, že krajina, ktorá ju fascinovala, je zároveň krutá k tým najzraniteľnejším. A musí si položiť nepríjemnú otázku: Dá sa na nespravodlivosť zvyknúť? Alebo človek v okamihu, keď si zvykne, stráca časť svojej vlastnej ľudskosti?
Láska, rodina a rozhodnutia, ktoré bolia
Mayte Uceda však našťastie nepíše iba o veľkých dejinách. Najlepšie funguje práve vtedy, keď sa veľké udalosti odrážajú v malých ľudských situáciách.
Paulina rieši manželstvo a vlastný strach. Mar túži po vzdelaní a povolaní, ktoré pre ženu jej doby rozhodne nie je samozrejmosťou. Ďalšie postavy bojujú s vlastnou minulosťou, vinou či túžbou po pomste.
A potom sú tu deti a rodina. Jeden z najsilnejších motívov knihy sa vracia k materinskej láske a k otázke, čo všetko je človek ochotný urobiť pre svoje deti. Nie nadarmo v románe zaznieva myšlienka, že rodič je kvôli deťom schopný „stráviť noc v pekle“.
Mimoriadne silná je línia s dievčatkom menom Soledad, ktoré si veľmi vytrpí len preto, že je čierne. Mar si ju akoby osvojí, chce ju chrániť, nachádza v nej akoby dieťa, ktoré sama nemá…no osud vie byť krutý. Bez prezrádzania, pri niektorých scénach sa vám budú tisnúť slzy do očí. Ako Mar v jednej chvíli povedala:
„Žiadne dieťa by nemalo vyrastať bez materinskej lásky. Bez matky aj obyčajný hlad bolí viac, rany sa hoja pomalšie, nočné mory sú temnejšie a pocit osamelosti nikdy celkom neutíchne. Deti bez matky potom celý život hľadajú bezhraničnú lásku – a často ju nenájdu. Už len pomyslenie na to, čím musia prejsť, mi trhá srdce.“
Možno práve preto Majster cukru funguje tak skvele a vie zaujať aj dnešných čitateľov, hoci sa odohráva pred vyše storočím. Pod exotickým príbehom o Kube sa skrývajú otázky, ktoré nemajú dátum spotreby. Koľko sme ochotní obetovať pre rodinu? Kedy sa z oddanosti stáva podriadenosť? Dá sa milovať človek, ktorého sme si sami nevybrali? A čo urobí s láskou vojna?
Mayte Uceda pochádza z Astúrie, rovnako ako miesto, odkiaľ vyrážajú jej hrdinky. Vyštudovala manažérske informačné systémy a sociálnu pedagogiku a k písaniu sa dostala po roku 2009. Jej prvá novela Los Ángeles de La Torre bola romance s paranormálnymi prvkami, ktorú najskôr vydala vlastným nákladom. Neskôr prišli ďalšie úspešné knihy a preklady do viacerých jazykov.
Zo španielskeho jazyka preložila Eva Reichwalderová.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: Skveleknihy.sk
