Čo majú spoločné sicílski mafiáni, americkí gangstri, latinskoamerické kartely či ázijské zločinecké organizácie? Možno viac, než by sa na prvý pohľad zdalo. Kniha Mafia: Globálne dejiny prechádza storočiami a kontinentmi a ukazuje, ako sa z miestnych podsvetí stal globálny fenomén.
Gingeras, historik, ktorý sa dlhodobo venuje moderným dejinám a problematike organizovaného zločinu, nechce začať pri Al Caponem. A už vôbec nie pri Pablovi Escobarovi. Vydáva sa oveľa ďalej do minulosti.
Prvá časť knihy sa venuje počiatkom. Banditom, lúpežníkom, pašerákom a rôznym formám podsvetia, ktoré existovali dávno predtým, ako vzniklo slovo „mafia“ v dnešnom význame. Nasleduje téma nerestí a obchodu s tým, čo bolo zakázané, regulované alebo spoločensky odsudzované. A práve tu sa začína ukazovať jedna z hlavných myšlienok knihy.
Organizovaný zločin nevyrastá jednoducho preto, že sa niekoľko zlých ľudí rozhodne porušovať zákon. Vzniká tam, kde existuje dopyt.
Po alkohole. Po drogách. Po prostitúcii. Po hazardných hrách. Po pašovanom tovare. Po ochrane. Po službách, ktoré štát nedokáže alebo nechce poskytovať. To je oveľa menej romantická predstava mafie než tá filmová. Zároveň však dáva väčší zmysel.
Al Capone, Pablo Escobar a tí ďalší
Samozrejme, slávne mená nechýbajú.
Al Capone je jednou z ikon amerického organizovaného zločinu. Jeho meno sa stalo synonymom gangsterstva počas éry prohibície. Lenže ak poznáte iba príbeh Caponeho, poznáte iba jeden diel skladačky.
Rovnako Pablo Escobar. Jeho meno sa dnes takmer automaticky spája s kolumbijským obchodom s kokaínom a Medellínskym kartelom. Je to fascinujúci príbeh, ale zároveň veľmi ľahko skĺzne do legendy. Zločinec sa môže v populárnej kultúre zmeniť na takmer mýtickú postavu a človek začne zabúdať na ľudí, ktorí za týmto mýtom skutočne existovali.
Gingeras sa preto nesústredí iba na gangsterov samotných. Dôležité sú prostredia, v ktorých mohli vyrásť. A práve tým sa jeho kniha odlišuje od klasických gangsterských príbehov.
Jedna z najzaujímavejších pasáží knihy sa vracia k vzniku filmového Krstného otca. Francis Ford Coppola nechcel nakrútiť iba ďalšiu gangsterku. Presadzoval predstavu, že film má fungovať ako rodinná kronika a zároveň ako metafora kapitalizmu. To je podstatné. Pretože práve Krstný otec pomohol vytvoriť predstavu mafie ako uzavretého sveta, do ktorého obyčajný človek nemá prístup. Tajomného systému s vlastnými pravidlami, hierarchiou a zákonmi.
Film však zároveň ukázal niečo, čo je pre Gingerasovu knihu kľúčové: hranica medzi legálnym a nelegálnym svetom nemusí byť vždy taká pevná, ako si predstavujeme.
Peniaze z podsvetia sa môžu dostať do legálneho podnikania. Politici môžu potrebovať pomoc zločincov. Podnikatelia môžu využiť ich služby. A ľudia, ktorí sa ráno tvária ako rešpektovaní občania, môžu večer robiť obchody s ľuďmi, ktorých by na verejnosti nikdy nepoznali.
Od pálenky k fetu
Druhá časť knihy sa posúva do obdobia konsolidácie. A tu sa príbeh začína výrazne globalizovať. Organizovaný zločin už nie je iba lokálnou záležitosťou. Obchod prekračuje hranice. Migrácia prepája komunity na rôznych kontinentoch. Moderná doprava zrýchľuje presun ľudí a tovaru. A keď sa objaví nový lukratívny nelegálny trh, zločinecké organizácie sa mu prispôsobia. Jedným z veľkých zlomov je obchod s drogami.
Cosa Nostra, jakuza, kartely, rôzne európske a ázijské zločinecké siete – jednotlivé organizácie majú odlišnú históriu, kultúru aj štruktúru. Napriek tomu sa v knihe objavujú spoločné vzorce.
Moc. Peniaze. Násilie. Korupcia. Lojalita. Strach.
A predovšetkým schopnosť využiť slabé miesta spoločnosti.
To je dôvod, prečo názov Globálne dejiny nie je iba ozdobou obálky. Gingeras nechce napísať ďalšiu americkú históriu mafie, ku ktorej občas pridá Escobara či japonskú jakuza. Snaží sa ukázať, že organizovaný zločin treba vnímať ako celosvetový historický fenomén, ktorý má v rôznych krajinách odlišné podoby. A niekedy je dokonca ťažké povedať, kde presne sa končí jedna a začína druhá.
Tretia časť knihy sa venuje transformácii a obdobiu, keď staré mafiánske štruktúry začínajú čeliť novým podmienkam. To je možno ešte zaujímavejšie než ich slávny vzostup. Pretože čo sa stane so zločineckou organizáciou, keď štát posilní represívne zložky? Keď sa zmenia hranice? Keď príde technologický pokrok? Keď sa zmení spôsob obchodovania s drogami? Keď starý typ mafiána prestane byť efektívny?
Jednoducho sa prispôsobí.
Tak ako legálna firma.
A práve preto Gingeras hovorí aj o „veľkom riedení“ a o tom, ako uchopiť mafie v 21. storočí. Možno totiž žijeme v čase, keď predstava mafie ako jednej rodiny s bossom na vrchole prestáva vystihovať realitu.
Ryan Gingeras nepíše iba dejiny mafie. Píše dejiny sveta, v ktorom mafia mohla vzniknúť, prežiť a meniť sa. A práve preto môže byť Mafia: Globálne dejiny zaujímavá aj pre čitateľa, ktorého gangsterské príbehy bežne vôbec nezaujímajú. Lebo v konečnom dôsledku nejde iba o nich. Ide o nás. O štáty, v ktorých žijeme, o ekonomiku, ktorá nás obklopuje, o moc a o večnú otázku, čo sa stane tam, kde sa stretnú peniaze, príležitosť a slabé miesto v systéme.
Foto: Skveleknihy.sk/AI
