Prečo sa vraciame k návykom, ktorých sa chceme zbaviť? Prečo v určitých situáciách automaticky reagujeme podráždene, úzkostne alebo sebakriticky, hoci sme si ešte pred chvíľou hovorili, že tentoraz to bude inak? A prečo je také ťažké zmeniť presvedčenia o sebe, ktoré v sebe nosíme celé roky?
Možno preto, že si nestačí jednoducho povedať: „Od zajtra to budem robiť inak.“
Mozog má rád známe veci. A práve opakovanie myšlienok, emócií a správania vytvára vzorce, ktoré sa postupne stávajú automatickými. Neurovedkyňa Nicole Vignola v knihe Preprogramujte svoju myseľ vysvetľuje, ako tieto vzorce vznikajú, prečo sa ich tak ťažko zbavujeme a čo môžeme urobiť, aby sme vytvorili nové.
Nie je to kniha o tom, že si máte každé ráno trikrát povedať, že budete úspešní, a všetko sa zázračne zmení. Vignola sa opiera o neuroplasticitu – schopnosť mozgu meniť svoje spojenia a prispôsobovať sa skúsenostiam. A práve v tom je jedna z hlavných myšlienok knihy: to, čo sa v našom mozgu vytvorilo, nemusí zostať navždy rovnaké.
Jedna z najzaujímavejších myšlienok knihy sa týka spôsobu, akým o sebe rozprávame.
„Som lenivý.“
„Som príliš citlivá.“
„Nikdy som nevedel dobre komunikovať.“
„Ja som už raz taký človek.“
„Mne jednoducho chýba disciplína.“
Takéto vety môžu pôsobiť ako nevinné sebahodnotenie. Lenže ak ich opakujeme dostatočne dlho, začnú vytvárať príbeh o tom, kým sme. A tento príbeh potom ovplyvňuje naše očakávania, rozhodnutia aj automatické reakcie. Vignola upozorňuje, že nás formuje okolitý svet – rodina, rovesníci, kultúra, okolnosti či náboženstvo. Niektoré presvedčenia získame bez toho, aby sme si ich vedome vybrali. Iné si vytvoríme sami. A potom s nimi žijeme celé roky. Práve tu však prichádza nádej, na ktorej je kniha postavená: svoje nastavenie môžeme meniť. Nie okamžite. Nie jedným rozhodnutím. Ale postupne.
Mozog má rád to, čo už pozná
Predstavme si človeka, ktorý sa roky bojí vystupovať pred ľuďmi. Dostane príležitosť prezentovať svoju prácu. Vie, že ju zvládne. Vie, že je pripravený. Napriek tomu sa v hlave okamžite spustí starý program: Čo ak sa strápnim? Čo ak si budú myslieť, že som neschopný?
A tak začne byť nervózny, hľadá výhovorku alebo sa snaží situácii vyhnúť.
Podobne to funguje v množstve každodenných situácií. Pri jedle, práci, vzťahoch, odkladaní povinností, zvládaní stresu aj pri tom, ako sa pozeráme sami na seba. Práve preto Vignola nechce zostať iba pri konštatovaní, že „myslíme negatívne“. Zaujíma ju, čo sa s tým dá robiť.
Jej kniha je v tomto zmysle praktickým sprievodcom. Neurovedu sa snaží preniesť z laboratórií a odborných časopisov do bežného života. Nejde teda iba o vysvetľovanie fungovania mozgu, ale o nástroje, ktoré možno skúšať v každodenných situáciách.
Tri fázy, ako začať meniť staré vzorce
Kniha je postavená na troch základných fázach.
- Prvá fáza – Zbavte sa negativity – sa venuje tomu, čo nás ťahá späť. Vignola vysvetľuje rozdiel medzi dobrým a zlým stresom a venuje sa regulácii centrálneho nervového systému. Dôležitou témou je aj tendencia mozgu venovať väčšiu pozornosť negatívnym podnetom. To poznáme všetci. Jeden nepríjemný komentár dokáže niekedy zatieniť desať pochvál. Celý deň máme pocit, že niečo pokazíme, hoci väčšina vecí prebehla úplne dobre.
- Druhá fáza – Zmeňte svoj príbeh – ide ešte hlbšie. Autorka v nej pracuje s našimi presvedčeniami a osobným príbehom. Ponúka sedem krokov, ktorými možno začať pracovať s podvedomými vzorcami a preformulovať spôsob, akým o sebe premýšľame.
- A napokon prichádza tretia fáza – Posilnite pozitíva. Nestačí totiž starý vzorec iba rozpoznať. Ak chceme, aby zmena vydržala, musíme podporovať nové spôsoby myslenia a správania. Je to trochu ako cesta. Nestačí z nej raz odbočiť. Treba po novej trase začať chodiť pravidelne.
Preprogramujte svoju myseľ
Silnou stránkou knihy je práve tento rozdiel medzi tým, kým sme boli, a tým, kým môžeme byť. Ak niekto roky reaguje na kritiku obranne, neznamená to automaticky, že taký bude reagovať navždy. Ak človek odkladá dôležité úlohy, neznamená to, že je jednoducho „od prírody lenivý“. Ak niekto v sebe nosí presvedčenie, že nie je dosť dobrý, nemusí byť odsúdený žiť s týmto hlasom celý život.
Samozrejme, neznamená to, že neuroplasticita je nejaké tlačidlo reset. A toto je zároveň jedna z vecí, pri ktorých je dobré zostať realistický. Populárne knihy o mozgu niekedy vytvárajú dojem, že keď dostatočne zmeníme myslenie, môžeme si prakticky naprogramovať celý život podľa želania. Realita je zložitejšia. Na naše správanie vplýva množstvo faktorov a nie každú životnú ťažkosť možno vyriešiť zmenou návyku či spôsobu myslenia.
Vignolovej kniha je však zaujímavá práve vtedy, keď jej myšlienky nevnímame ako magický návod, ale ako pozvanie začať si všímať vlastné automatické reakcie a vedome s nimi pracovať.
Kto píše náš príbeh?
Jedna z otázok, ktoré kniha prirodzene vyvoláva, znie: Koľko z toho, čo o sebe považujeme za pravdu, sme si skutočne vybrali sami?
Možno ste už niekedy počuli od rodiča, učiteľa alebo partnera vetu, ktorá vám zostala v hlave celé roky. Možno ste raz zlyhali a odvtedy máte pocit, že na podobné veci jednoducho nemáte. Možno vám niekto povedal, že nie ste dosť talentovaní, inteligentní, odvážni alebo disciplinovaní. Časom sa z cudzieho názoru môže stať náš vlastný vnútorný hlas.
Nicole Vignola však ponúka inú perspektívu. Minulosť môže vysvetľovať, prečo sme si vytvorili určitý vzorec, ale nemusí určovať, ako sa budeme správať zajtra. Aj preto je veľmi výstižná myšlienka Williama Jamesa, ktorú autorka v knihe cituje: „Naša životná skúsenosť bude zodpovedať tomu, čomu sme venovali pozornosť, či už vedome, alebo nevedome.“
A to je možno najpraktickejší dôvod, prečo po tejto knihe siahnuť. Nie preto, aby ste sa stali úplne iným človekom. Skôr preto, aby ste lepšie pochopili toho človeka, ktorým už ste. A zistili, ktoré časti svojho „programu“ naozaj chcete ponechať.
Preprogramujte svoju myseľ tak ponúka neurovedecký pohľad na jednu veľmi ľudskú otázku: Musím zostať taký, aký som bol doteraz?
Podľa Nicole Vignoly nie. A možno práve toto je myšlienka, ktorú stojí za to chvíľu nosiť v hlave.
Foto: Skveleknihy.sk, Noxi.sk
