Kríza stredného veku, nenaplnené sny, partnerské problémy či otázka, čo ešte chceme v živote dosiahnuť. Kniha Život – cesty a rázcestia prináša psychologický pohľad na situácie, ktoré skôr či neskôr rieši väčšina z nás. Zároveň ponúka praktické techniky, vďaka ktorým sa môžeme lepšie pozrieť na svoju minulosť a premyslieť si ďalšie kroky.
Autori vychádzajú z konceptu biodromálnej psychológie, teda psychológie životnej cesty. Tá skúma, ako sa v našom živote prepájajú osobné skúsenosti, rodinné zázemie, spoločenské očakávania a jednotlivé vývinové obdobia. Dôležitou inšpiráciou je pre nich teória Erika Eriksona, podľa ktorej človek počas života prechádza ôsmimi vývinovými etapami, pričom každá prináša vlastné konflikty a úlohy. „Je to tá naša ponuka, ako sa zamyslieť nad svojím životom a nad tým, čo všetko sme v živote prekonali, aké krízy, aké problémy a podobne,“ vysvetľuje Anton Heretik.
Takéto obzretie sa podľa neho nemusí znamenať iba bolestivé vracanie sa do minulosti. Môže nám pomôcť pochopiť, prečo sme dnes nespokojní alebo úzkostní, a zároveň získať väčšiu dôveru vo vlastnú schopnosť ovplyvniť budúcnosť.
Osobitnú pozornosť venujú autori kríze stredného veku. Západná spoločnosť kladie veľký dôraz na výkon, úspech a dosiahnuté výsledky. Ak sa naše predstavy nenaplnia, môžeme nadobudnúť pocit stagnácie alebo zlyhania. Zmeny sa pritom netýkajú iba pracovného života, ale aj partnerstva, rodičovstva a predstáv o vlastnej budúcnosti.
Čo nám prezradia životy slávnych osobností?
Heretikovci približujú psychologické súvislosti na príbehoch troch výrazných osobností: zakladateľa psychoanalýzy Sigmunda Freuda, maliara Vincenta van Gogha a čilskej spisovateľky Isabel Allendeovej.
Freudov život ukazuje, ako sa osobné skúsenosti, rodinné zázemie a historická doba môžu premietnuť do intelektuálnej tvorby.
Van Gogh predstavuje fascinujúce spojenie tvorivosti, utrpenia a posmrtnej slávy. Autori pritom otvárajú aj otázku, či boli jeho psychické ťažkosti nevyhnutnou podmienkou vzniku výnimočného umeleckého diela.
Na príklade Isabel Allendeovej zase sledujú, ako sa osobné a spoločenské zvraty môžu pretaviť do literatúry a nového životného smerovania.
Ich príbehy nie sú iba psychologickými portrétmi. Ponúkajú aj historický, filozofický a existenciálny pohľad na ľudí, ktorých životy formovali osobné rozhodnutia i okolnosti, ktoré sami nemohli ovplyvniť.
Pozrite si video s prof. Antonom Heretikom:
Keď sa ocitneme na rázcestí
Kniha nezostáva len pri známych menách a teoretických vysvetleniach. Autori vychádzajú aj zo svojich dlhoročných skúseností s psychoterapiou. Opisujú techniky, ktoré používajú pri práci s klientmi, keď sa potrebujú zorientovať v náročnom období a rozhodnúť sa, čo ďalej.
Jednou z nich je technika rázcestia. Človek si predstaví, že stojí na mieste, z ktorého vedú rôzne cesty. Každá predstavuje inú možnosť – zmenu zamestnania, nový prístup k partnerskému vzťahu alebo hľadanie hlbšieho zmyslu života. Cieľom nie je dostať hotovú odpoveď od terapeuta, ale lepšie porozumieť vlastným potrebám a možnostiam.
Zaujímavá je aj technika čiary života. Človek si graficky zaznamená dôležité udalosti minulosti a následne sa pokúsi načrtnúť, ako by chcel, aby vyzerala jeho budúcnosť. Takéto cvičenie môže odhaliť opakujúce sa vzorce, nenaplnené sny aj príležitosti, ktoré sme doteraz prehliadali.
Minulosť nemôžeme zmeniť…
Dôležitou témou knihy je aj hľadanie zmyslu. Autori pripomínajú myšlienky Viktora E. Frankla, zakladateľa logoterapie, ktorý zdôrazňoval ľudskú túžbu nachádzať zmysel aj v utrpení. Nie všetky okolnosti si vyberáme a nie každú stratu dokážeme napraviť. Stále však môžeme premýšľať o tom, aký postoj zaujmeme k tomu, čo nás stretlo.
Život – cesty a rázcestia preto nie je jednoduchým návodom na šťastie ani prísľubom, že každú krízu možno rýchlo prekonať. Je skôr pozvaním na poctivé zamyslenie sa nad vlastným životom. Nad tým, čo nás formovalo, čo nás dnes brzdí a čo by sme ešte chceli zažiť.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: Skveleknihy, AI vizuál
