Niektoré rozhodnutia trvajú iba niekoľko sekúnd. Ich následky však môžu trvať celý život. A niekedy dokonca prejdú z rodičov na deti a z detí na ďalšiu generáciu.
Práve na takomto princípe postavil americký spisovateľ Patrick Ryan svoj román Keď príde búrka. Historický román, ktorý sa začína v máji 1945 v malom mestečku Bonhomie v Ohiu, sleduje dve rodiny a tajomstvo, ktoré vznikne v atmosfére eufórie po víťazstve Spojencov v Európe.
Ryan pritom nevytvára iba príbeh o nevere alebo o jednom osudovom stretnutí. Zaujíma ho predovšetkým to, čo príde potom. Ako dlho môže človek žiť s tajomstvom? Dá sa minulosť skutočne pochovať? A možno ešte dôležitejšie: môže človek napraviť niečo, čo pokazil pred rokmi?
Všetko sa začína v máji 1945
Cal Jenkins sa narodil v roku 1920 s ľavou nohou o päť centimetrov kratšou než pravou. Na prvý pohľad je to iba detail, no Ryan z neho vytvára jeden z kľúčov k pochopeniu svojho hrdinu. Cal pre svoju telesnú odlišnosť nemôže narukovať do armády. Zatiaľ čo jeho rovesníci odchádzajú bojovať, on zostáva doma. Pracuje, ožení sa s Becky a postupne si vytvorí život, ktorý by mal byť pokojný a usporiadaný. Lenže vojna sa ho napriek tomu dotýka.
Nie priamo na bojisku, ale prostredníctvom pocitu, že pri niečom dôležitom chýbal. Jeho kamarát Sean Robison, ktorého poznal ešte zo školy, odchádza bojovať do Európy. Cal zostáva v Ohiu a premýšľa nad tým, čo vlastne malo byť jeho „výnimočným“ poslaním. Práve táto úvodná časť knihy je veľmi dôležitá. Ryan totiž svojho protagonistu nepredstavuje ako veľkého hrdinu, ktorý sa chystá na mimoriadne dobrodružstvo. Naopak. Cal je obyčajný človek so svojimi nedostatkami, neistotami a nenaplnenými predstavami o vlastnom živote.
A potom príde máj 1945.
Do železiarstva, kde Cal pracuje, vstúpi Margaret Saltová. Chce si vypočuť správy o konci vojny. Jej manžel Felix slúži na mori a pre Margaret preto víťazstvo nie je iba verejnou udalosťou. Je spojené s veľmi osobnou nádejou, že sa jej muž vráti domov. Medzi Margaret a Calom dôjde k okamihu vášne. Krátkemu. Neplánovanému. Takému, ktorý by možno bolo možné označiť za chybu a pokúsiť sa naň zabudnúť. Lenže niektoré chyby odmietajú zostať minulosťou.
Malé mesto ako svet s vlastnými pravidlami
Jednou z veľkých predností románu je prostredie. Bonhomie nie je iba kulisou, v ktorej sa príbeh odohráva. Ryan z neho vytvára takmer samostatnú postavu. Mestečko vzniklo v roku 1857 a v čase druhej svetovej vojny v ňom žilo viac ako šesťtisíc ľudí. Boli tu továrne, obchody, reštaurácie, železnica, kino aj celé štvrte vytvorené rôznymi komunitami. Žili tu prisťahovalci z Talianska, Rakúska, Maďarska, Poľska či Ruska, židovská komunita, Íri, protestanti, Mexičania aj černošské rodiny, ktoré sa na sever presťahovali za prácou a v nádeji na lepší život.
Je to Amerika v malom.
A zároveň miesto, kde je veľmi ťažké niečo skutočne utajiť.
Práve kontrast medzi veľkými dejinami a malým mestom funguje v románe veľmi dobre. Na jednej strane sledujeme druhú svetovú vojnu, povojnovú Ameriku a spoločenské zmeny. Na druhej strane ľudí, ktorí riešia manželstvo, peniaze, deti, rodinné vzťahy, straty a vlastné zlyhania. Veľké dejiny sa totiž odohrávajú aj vtedy, keď človek sedí doma v kuchyni.
Becky a hlas mŕtvych
Výraznou postavou je Calova manželka Becky. Má schopnosť sprostredkovať hlas mŕtvych a pomáha rodinám nadviazať kontakt s ľuďmi, ktorých stratili. Tento motív prináša do románu prvok, ktorý ho odlišuje od klasickej historickej ságy. Ryan však podľa dostupných ukážok a anotácie nestavia príbeh na nadprirodzenom efekte. Oveľa viac ho zaujíma smútok, strata a potreba ľudí ešte raz sa porozprávať s niekým, kto už nemôže odpovedať. A práve tu sa začína prepájať jedna z hlavných tém knihy.
Mŕtvi možno nemôžu zmeniť svoje rozhodnutia.
Živí však ešte stále môžu.
Láska, vina a druhá šanca
Najsilnejšou témou knihy je podľa mňa otázka viny. Čo urobíme, keď zistíme, že sme niekomu ublížili? Budeme svoju chybu celý život skrývať? Budeme ju ospravedlňovať okolnosťami? Presunieme zodpovednosť na niekoho iného? Alebo sa jedného dňa pokúsime postaviť vlastnej minulosti? Práve tu sa román môže dotknúť aj súčasného čitateľa. Pretože hoci sa odohráva v Amerike druhej polovice 20. storočia, jeho základná otázka je nadčasová: čo robí človeka jeho chybami a čo s nimi dokáže urobiť neskôr?
Ryanov román je v tomto smere široký, ale zároveň intímny. Román zaujal aj viaceré známe osobnosti literárneho sveta. Tom Hanks o ňom povedal, že po knihe, ktorá by prepájala americké generácie poznačené dvoma vojnami, dlho túžil a Keď príde búrka podľa neho túto predstavu napĺňa. Ann Patchettová román označila za vtipný a nežný a vyzdvihla Ryanovo písanie.
Kniha sa zároveň dostala medzi výrazne sledované tituly v USA. Bola vybraná do čitateľského klubu Read With Jenna a medzi ďalšie ocenenia či výbery patrili napríklad zoznamy významných kníh denníkov The New York Times a The Washington Post.
Foto: Skveleknihy.sk
