Ako vzniká hanba? Prečo sa cítime vinní aj za to, čo sme neurobili? A akým spôsobom tieto emócie ovplyvňujú rodinu, deti či partnerský život? Psychológ a súdny znalec profesor Anton Heretik ponúka odpovede, ktoré sú dôležité pre každého, kto túži lepšie porozumieť sebe aj druhým. Vyšla mu novinka Vina a hanba.
Úvod do tém, ktorým sa nevyhne nikto z nás
Sú emócie, ktoré prežívame celý život – od prvých chýb v detstve až po zložité rozhodnutia dospelosti. Vina a hanba patria medzi ne. V novej knihe – ôsmej publikácii zo série marginálnej psychológie – profesor Anton Heretik detailne skúma ich pôvod, význam i dopad na psychický život človeka. Ide o dielo, ktoré osloví nielen odborníkov, ale aj každého, kto túži lepšie pochopiť svoje reakcie, svedomie a sebahodnotenie.
Heretik kombinuje vedecké poznatky so skúsenosťami z terapeutickej a forenznej praxe. A práve tieto pasáže sú tým, čo knihe pridáva výnimočnú presvedčivosť a autenticitu.
Ako vznikla kniha: sen, ktorý otvoril tému
Podľa autora sa myšlienka napísať knihu o vine a hanbe zrodila nečakane: „Myšlienka napísať ďalšiu knihu zo série marginálnej psychológie na tému hanby a viny sa zrodila v dôsledku jedného môjho sna,“ uvádza Heretik.
Kniha tak nevznikla iba ako odborná reakcia na potrebu psychologickej literatúry, ale aj ako osobné vnútorné volanie – odpoveď na tému, ktorá ho sprevádzala počas celej profesijnej dráhy súdneho znalca.
Keď posudzoval páchateľov ťažkých zločinov, všimol si, aké odlišné sú reakcie na to, čo spáchali: „Ich myšlienkové a emočné spracovanie skutku bolo neuveriteľne pestré… od hlbokej ľútosti a plaču až po zhadzovanie obetí,“ píše.
Práve táto šírka prežívania viny a hanby tvorí základ analytickej línie knihy.
Pestrá paleta hanby: od tela po traumy
Jednou z najsilnejších častí knihy je Heretikova klasifikácia foriem hanby, ktoré človeka sprevádzajú v rôznych situáciách života.
Autor opisuje telesnú hanbu, ktorá zohráva významnú úlohu najmä pri poruchách príjmu potravy. Ďalším typom je rodičovská hanba, keď sa cítime zodpovední za neúspechy svojich detí.
Obzvlášť pôsobivo pôsobí kapitola o hanbe spojenou s traumou: „Obeť znásilnenia sa hanbí, že sa do tej situácie dostala a že sa viac nebránila.“
V knihe zaznievajú aj extrémne formy, napríklad hanba z prežitia, ktorú prežívali mnohí väzni koncentračných táborov: „Všetci moji blízki zahynuli, a ja som tu,“ parafrázuje Heretik.
Autor zároveň vysvetľuje, prečo je hanba taká náročná na spracovanie – vedie k úzkosti, depresii, stiahnutiu sa zo spoločenského života. A práve v snahe chrániť vlastné sebahodnotenie si ľudia vytvárajú obranné mechanizmy.
Vzťahy ako s. r. o.
Heretik čitateľov vedie aj do roviny bežných rodinných a partnerských problémov. V jednej zo svojich úvah uvádza: „Klientom často opakujem, že vzťahy sú s. r. o. – spoločnosť s ručením obmedzeným.“
Zrozumiteľne vysvetľuje, ako si každý do vzťahu prináša svoj temperament, charakter a rodinné mýty. Pripomína, že konflikty často nevznikajú z veľkých tém, ale z banálnych nezhôd – od toho, či sa patrí pri jedle nahlas hovoriť, až po rodinný program na nedeľu.
Kniha tak ukazuje, že vina a hanba nie sú pocity vzdialené alebo abstraktné. Naopak, sú hlboko prítomné v drobných každodenných situáciách.
Porozumieť sebe, porozumieť druhým
Vina a hanba nie je len odborné dielo. Má silný sebapoznávací rozmer. Heretik čitateľov pozýva, aby sa pozreli do vlastnej minulosti, vzťahov a reakcií.
Kniha tak odpovedá na otázky:
- Čo vo mne vyvoláva hanbu?
- Prečo reagujem na konflikt únikom, hnevom alebo sebaspochybnením?
- Ako sa môžem oslobodiť od prehnaného sebakritizovania?
- Ako pracovať so svedomím a s pocitom viny konštruktívne?
Ide o dielo, ktoré má potenciál meniť pohľad na seba aj na druhých, a najmä pomáha lepšie pochopiť naše správanie.
Vina a hanba je presne ten typ knihy, pri ktorom si počas čítania uvedomíte, že sa vás týka viac, než ste čakali. Hovorí o nás, o našich strachoch, o tom, čo skrývame pred svetom aj pred sebou samými. Je to dielo, ktoré si zaslúži pozornosť – nielen pre kvalitu a odbornosť, ale najmä pre svoju schopnosť otvárať oči a učiť nás viac ľudskosti.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: Ikar
