Patrí medzi najobľúbenejšie literárne postavy. Miss Marple, alias slečna Marplová je jedna z najznámejších detektívnych hrdiniek Agathy Christie. Zrodila sa ako výsledok autorkinej inšpirácie dedinským životom, jej pozorovaní a túžby vytvoriť kontrastný typ detektíva oproti už existujúcim literárnym vzorom. Najmä oproti svojmu Herculovi Poirotovi.
Zrodenie slečny Marplovej
Agatha Christie bola fascinovaná životom v malých dedinách a komunitách, kde každý pozná každého, no kde sa zároveň často odohrávajú intrigy, klebety a malé tajomstvá. Slečna Marplová vznikla ako zosobnenie tejto „dedinskej múdrosti“. Jej postava je dôkazom, že stará dáma zdanlivo bezvýznamná pre svet môže byť veľmi bystrá a priam geniálna v riešení záhad.
Christie uviedla, že slečna Marplová bola čiastočne inšpirovaná jej starou mamou, Margaret Miller, a jej priateľkami. Tieto ženy boli typickými predstaviteľkami viktoriánskej éry – jemné, nenápadné, no pritom pozoruhodné svojou schopnosťou „vidieť viac, než povedali“. Tieto staršie dámy často používali zdravý rozum a skúsenosti z každodenného života, čo sa stalo základným atribútom slečny Marplovej.
Po úspechu Hercula Poirota, ktorého Christie vytvorila ako belgického detektíva s extravagantnou povahou a dôrazom na logiku, chcela vytvoriť úplne odlišný typ detektíva. Slečna Marplová je jeho protipól – nenápadná, skromná a pokojná stará dáma, ktorá si napriek svojej jemnosti udržiava brilantnú myseľ a schopnosť vyriešiť tie najzložitejšie záhady.
Kedy sa objavila po prvý raz?
Slečna Marplová sa prvýkrát objavila v zbierke poviedok The Tuesday Night Club, ktorá vyšla v roku 1927 v časopise The Sketch.
No pokiaľ ide o román, prvýkrát sa objavila v roku 1930 v knihe Vražda na fare, ktorá patrí k najobľúbenejším dielam Agathy Christie. „Agatha ho napísala počas stresujúceho obdobia pred svadbou s Maxom a vyšiel v čase, keď boli na svadobnej ceste. Je v nej ukrytý aj svadobný dar pre Maxa vo forme vtipu pre zasvätených: jedna z postáv sa vydáva za významného archeológa, ale ukáže sa, že v skutočnosti je to zlodej,“ opisuje v jej životopise Tajuplná žena Lucy Worsleyová.
Keď však slečna Marplová vstúpila do literatúry, nebola vraj ešte celkom dotvorená. Kritik Peter Keating je presvedčený, že slečna Marplová bola postava, ktorú si Agatha cenila najviac zo všetkých, tá, ktorá ju zosobňovala a ktorá sa mohla zrodiť len v tandeme s Agathou Christie, úspešnou, profesionálnou a nezávislou spisovateľkou.
V čase vojny sa na scénu vracia slečna Marplová, ktorá ďalej bojuje proti zlu, ale súčasne skúma ľudskú myseľ. „V románe Mŕtva v knižnici (1942) interpretuje sen priateľky tak, že odhaľuje strach o manžela. V knihe Hroziaci prst (1943) radí sklamanému hlavnému hrdinovi presne tak, ako by to robil psychoterapeut, a v románe Zabudnutá vražda (1942) pomáha hrdinke vyvolať si potlačené spomienky, aby sa vyliečila,“ dodáva Lucy Worsleyová.
Prečo slečna Marplová vznikla?
V čase, keď Christie vytvorila slečnu Marplovú, dominovali detektívnej literatúre mužskí hrdinovia a policajní detektívi. Slečna Marplová priniesla nový pohľad – bola to staršia žena, ktorá nemala oficiálne vzdelanie v detektívnej práci, no spoliehala sa na svoje pozorovania a pochopenie ľudskej povahy.
Christie použila slečnu Marplovú aj ako nástroj pre humor a jemnú iróniu. Slečna Marplová dokázala vyriešiť prípady, ktoré zamotali hlavy profesionálom, pričom si zachovávala pokojnú a nenápadnú povahu.
Christie sa zároveň snažila zachytiť dynamiku dedinského života, ktorý dôverne poznala. Slečna Marplová je stelesnením dedinskej múdrosti a schopnosti „čítať“ ľudí na základe ich správania, čo Agatha Christie často pozorovala vo svojom vlastnom okolí.
Význam slečny Marplovej
Postava slečny Marplovej je revolučná, pretože ukazuje, že detektívom nemusí byť mladý, dynamický muž s akademickým vzdelaním. Slečna Marplová reprezentuje tradičné hodnoty, zdravý rozum a skúsenosti. Je to dôkaz, že aj obyčajné pozorovanie a pochopenie ľudskej povahy môžu viesť k riešeniu aj tých najzložitejších zločinov.
Keď slečna Marplová dostala v roku 1930 svoju prvú veľkú rolu v románe Vražda na fare, Dorothy L. Sayersová hneď pochopila, o čo ide. „Drahé staré dámy,“ napísala Agathe, „sú tým jediným správnym typom ženských detektívok… podľa mňa je to najlepšia kniha, akú ste doteraz napísali.“
Slečna Marplová si získala obrovskú popularitu a stala sa ikonickou postavou literatúry, ktorá je dodnes symbolom klasickej britskej detektívky.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: agathachristie.com, foxtel.com.au
