David Ulin pracoval viac než tridsať rokov ako literárny kritik a redaktor v Los Angeles Times. Zrazu stratil schopnosť zhlboka sa na dlhší čas ponoriť do knihy, pretože kedykoľvek sa pokúsil usadiť a čítať, stále ho to ťahalo späť k rozruchu online konverzácie.
Je to neuveriteľne inteligentný muž a celý jeho život sa točil okolo kníh.
Možno si uvedomujete, že čosi podobné sa deje aj vám. Spomeňte si, či ste sa vedeli kedysi viac sústrediť na knihu…mnohí dnes tvrdia, že už nedokážu čítať romány, tobôž nie hrubé 400-500 stranové romány. Jednoducho na to nemáme trpezlivosť, čas a energiu. Pretože sociálne siete s instantnou zábavou sú jednoduchšie, rýchlejšie a sviežejšie…
Taká je nemilá a smutná súčasnosť.
Strácame radosť z čítania…
Napríklad spoločnosť Gallup, ktorá sa zaoberá prieskumom verejnej mienky, zistila, že podiel Američanov, ktorí v danom roku neprečítali žiadnu knihu, sa medzi rokmi 1978 a 2014 strojnásobil.
Prvýkrát v modernej histórii číta pre radosť menej ako polovica Američanov. Hoci to nebolo tak dobre preštudované, zdá sa, že v Británii a iných krajinách existujú podobné trendy. Medzi rokmi 2008 a 2016 klesol trh s románmi o 40 percent.
Čítanie knihy a čítanie z displeja
Anne Mangenová je profesorkou gramotnosti na Stavangerskej univerzite v Nórsku. Tvrdí, že za dve desaťročia výskumu v tejto oblasti sa jej podarilo niečo významné.
Čítanie kníh nás učí čítať konkrétnym spôsobom – lineárne, čiže s dlhodobým zameraním sa na jednu tému.
Zistila, že čítanie z obrazoviek nás učí čítať inak – manicky preskakovať a chodiť od jednej témy k druhej. Pri čítaní na obrazovkách „s väčšou pravdepodobnosťou len rýchlo prechádzame očami a preskakujeme,“ ukázali jej štúdie. Rýchlo očami prejdeme informácie, aby sme získali to, čo potrebujeme. „No ak to robíme dostatočne dlho,“ povedala, „po chvíli toto prezeranie a preskakovanie oľutujeme. Začne to tiež skresľovať alebo ovplyvňovať to, ako čítame na papieri.“
Vytvára to iný vzťah k čítaniu. Prestáva byť formou príjemného ponorenia sa do iného sveta a stáva sa skôr pobehovaním po preplnenom supermarkete, kde si vezmete, čo potrebujete a následne odídete. „Keď dôjde k tomuto obratu, keď naše čítanie obrazoviek kontaminuje naše čítanie kníh, strácame časť pôžitku z čítania samotných kníh a tie sa pre nás stávajú menej príťažlivými,“ dodáva novinár a spisovateľ Johann Hari, ktorý napísal skvelú knihu Ukradnutá pozornosť o tom, ako sa v súčasnosti nevieme poriadne sústrediť. Ako nám rôzne veci kradnú koncentráciu, rozptyľujú nás – ukazuje, ako tie veci odhaliť, identifikovať a napokon aj sa od nich oslobodiť.
Sme závislí na obrazovkách
Ďalším negatívom je to, že ľudia chápu a pamätajú si menej z toho, čo prijmú cez obrazovky. V súčasnosti už existujú rozsiahle vedecké dôkazy, ktoré vyplynuli z päťdesiatich štyroch štúdií a Anne Mangenová vysvetlila, že sa to označuje ako „podriadenosť obrazovke“. Tento rozdiel v porozumení medzi knihami a obrazovkami je dostatočne veľký na to, aby sa u detí na základnej škole rovnal dvom tretinám ročného rastu v čítaní s porozumením.
J.Hari to výstižne nazýva aj ako kolaps v čítaní. Istým spôsobom je príznakom našej chradnúcej pozornosti a v istom zmysle aj jeho príčinou. Je to ako špirála. Keď sme sa začali presúvať od kníh k obrazovkám, začali sme strácať časť schopnosti ponoriť sa do textu a to zase znížilo pravdepodobnosť, že budeme čítať knihy. Ako keby ste pribrali a tým pádom bude pre vás čoraz ťažšie cvičiť.
Strácame schopnosť čítať dlhé texty a tiež kognitívnu trpezlivosť, vytrvalosť a schopnosť zvládať kognitívne náročné texty.
Prečo sú knihy nenahraditeľné?
Knihy sú naozaj nenahraditeľné a aj preto prežili mnohé krízy – napríklad s nástupom ekníh už mnohí robili nad papierovými knihami krížik. Nestalo sa.
Médium knihy nám hovorí niekoľko vecí.
„Po prvé, život je zložitý a ak ho chcete pochopiť, musíte si vyhradiť dosť času na to, aby ste sa nad ním hlboko zamysleli. Musíte spomaliť. Po druhé, zanechanie vašich starostí a sústredenie vašej pozornosti na jednu vec, na vetu za vetou, stranu za stranou, má svoju hodnotu. Po tretie, stojí za to zhlboka sa zamyslieť nad tým, ako žijú iní ľudia a ako funguje ich myseľ. Tak ako vy, aj oni majú komplexný vnútorný život,“ vysvetľuje trefne Johann Hari v skvelej knihe Ukradnutá pozornosť.
Deti, čítanie a empatia
Jedna z jeho štúdií zistila, že deti sú empatickejšie, ak čítajú rozprávkové knihy alebo pozerajú rozprávky… ale nie, ak sledujú kratšie seriály. Zodpovedá to vlastne tomu, čo vidíme na sociálnych sieťach. Ak vidíte svet prostredníctvom útržkov, vaša empatia sa často neprejaví tak, ako keď sa niečím zaoberáte dlhodobo a sústredene.
Keď sa dlhodobo vystavujete zložitým príbehom o vnútornom živote iných ľudí, pretransformuje to vaše vedomie. Aj vy sa stanete vnímavejšími, otvorenejšími a empatickejšími. Naopak, ak sa hodiny denne vystavujete fragmentom kriku a zúrivosti, ktoré dominujú sociálnym sieťam, začnú sa tak formovať aj vaše myšlienky. Vaše vnútorné hlasy sa stanú hrubšími, hlasnejšími, menej schopnými načúvať nežnejším a láskavejším myšlienkam. Dajte si pozor na to, aké technológie používate, pretože vaše vedomie sa podľa nich začne časom formovať.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: SkveléKnihy.sk, Freepik.com
