Miroslava Varáčková
Láska z ulice
Anotácia knihy:
Keď sa čas kráti a život sa s vami škaredo zahráva, jedinou možnosťou je ľúbiť.
Tamara je stredoškoláčka, ktorá má podstatne iné starosti ako jej rovesníčky. Šesťročná sestra Sofia zomiera na rakovinu, mama pendluje medzi nemocnicou a bytom, otec rodinnú situáciu nezvláda a utieka sa k alkoholu.
Spolužiak a najlepší kamarát Robo je vždy poruke, no vyriešiť problémy, ktoré sa na Tamaru valia, nie je v jeho moci.
Jedného dňa sa Tamara pred školou zrazí s neznámym mladíkom na kolieskových korčuliach. Teda on zrazí ju. Je vysoký, na hlave šiltovka, na chrbte ruksak a vyzerá… dobre. Keď sa stratí v bráne školy, Tamara rozmýšľa, že bude asi nový, lebo inak by ho rozhodne neprehliadla. Rozuzlenie príde na hodine telocviku, keď vojde do telocvične v teplákovej súprave a s píšťalkou na krku. Ukáže sa, že je zastupujúcim učiteľom. Nezačnú najlepšie, konflikt z rána sa na hodine ešte viac vyhrotí. No Noro Tamare neschádza z mysle a do ich životov sa, napriek všetkému, vkradne láska. Lenže nič nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá.
Prišla obálka na moje meno. Ani som nemusela vidieť odosielateľa a vedela som, čo obsahuje – knihu s krásnym venovaním (ďakujem Mirka!) Provokačne ležala na stole. Vravím si – odolám! Musí počkať, mám rozčítanú inú knihu! No dobre, okúsim len prvé stránky, či ma to chytí… dobre, tak prvá kapitola za mnou… uhm… a potom druhá, tretia… namotala som sa!
Tamara si ma hneď získala, bola pre mňa skutočná, uveriteľná, proste taká zo života. Poznáte to, buď vám postava sadne, alebo to s ňou „vydržíte“ celý príbeh, lebo chcete vedieť, čo bude ďalej a ako sa to všetko skončí. Našťastie u Tamary to bol ten lepší prípad. Navonok úplne „obyčajná“ stredoškoláčka, ale jej vnútorný, osobný svet je o niečo komplikovanejší a ťažší. A jedno pekné ráno ho (doslova) nabúra blázon na korčuliach. Prvotné pocity nedajú na seba dlho čakať, okrem toho, že je Tamara nahnevaná, neprehliadne, že ten bláznivý chalan má niečo do seba. A aké je jej prekvapenie, keď zistí, že je to zastupujúci telocvikár! No chtiac či nechtiac sa, po vzájomnom vysvetlení nehody z rána na hodine telesnej kde sa opäť stretnú, dostáva Noro Tamare do mysle a neplánovane, krôčik po krôčku, aj do jej srdca.
Nejde len o chémiu, nemôžem vinu zvaľovať iba na hormóny, je v tom niečo viac. Moja neschopnosť postaviť sa autoritám, vzoprieť sa nespravodlivosti, pocit ukrivdenia, Norov vzhľad, to, čo vyžaruje, moja fascinácia jeho osobou… to všetko dokopy vytvára neznesiteľnú zmes pocitov, ktoré mnou lomcujú.
Zaľúbiť sa do svojho profesora? Neprichádza do úvahy! Aj keď je len o kúsok starší od svojich študentiek. Tamara si uvedomuje, že po tejto ceste je nebezpečné vydať sa. Ale ako má rozkázať vlastným citom, derúcim sa na povrch? Myšlienky odbiehajúce k Norovi čím ďalej častejšie, jej aspoň na pár vzácnych okamihov pomáhajú odpútať sa od ťaživého ovzdušia, ktoré ju čaká doma. S každým príchodom zo školy. Nedá sa tomu vyhnúť, realita je príliš krutá. Jej šesťročná sestra Sofia má rakovinu, posledné štádium. Šancu na uzdravenie už vzdali aj lekári. Púšťajú ju domov z onkológie, znamená to jediné… Prichádza ťažká rana pre celú rodinu, teda to, čo z nej zostalo.
Nech sa akokoľvek snažím držať sa naoko v pohode, po lícach sa mi začnú liať slzy ako hrachy. Nie som silná ako mama. Nie som silná vôbec!
Neviem si predstaviť prežívať niečo podobné. Tamare autorka riadne naložila. Miestami som ju úplne chápala, miestami aj obdivovala, ako jemne a citlivo to so svojou chorou sestričkou zvláda. Až mi vyhŕkli slzy do očí. Vážne. Mali nádherný vzťah, ich spoločné okamihu boli dojemné a autorka ich krásne vykreslila. Tamara sa snaží odbremeniť mamu, keď to otec nezvládol, častejšie doma nebýval ako býval a keď ho nemohla vidieť jeho manželka, chodil domov opitý. V alkohole možno hľadal odpovede, alebo chcel len prestať na všetko myslieť, neviem… jeho správanie som však odsúdila, bol to proste zbabelý únik pred realitou.
Snaží sa povzbudiť a potešiť ju, aj keď na nej bolo vidno, že sa snaží urputne bojovať. Smútok a únavu v tvári sa jej však pred Tamarou nedarí skryť úplne.
Únikom pred všetkým ťažkým a smutným z domu sa stáva pre Tamaru Noro. A jedno nečakané nočné odhalenie. Nový svet, ktorý pred ňou odkrýva, a do ktorého sa len ťažko dostávajú „votrelci“ zvonka. Niektoré otázky dostávajú odpoveď, kúsky čo o ňom vie, začínajú do seba zapadať, ale Tamara aj tak cíti, že Noro pred ňou niečo skrýva. Veď ona vlastne pred ním tiež, o situácii v rodine mu nehovorí hneď. Noro si ju k sebe púšťa len veľmi pomaličky.
Hreje ma vedomie, že Norovi nie som úplne ľahostajná. Dookola si opakujem jeho poslednú vetu, čo mi povedal tesne pred odchodom z kabinetu: „Totálne mi z teba šibe, Tamara.“ Keby vedel, ako z neho šibe mne!
Noro je asi prvý hlavný mužský hrdina, ktorý mi fakt „nesadol“. Fajn, nie som Tamara, tá bola z neho mimo. Pri čítaní som sa miestami musela set sakramentsky premáhať, aby som nezanadávala. Čo to má znamenať? Čo ty chlapče vlastne chceš? Prečo ju ťaháš za nos, raz ju pobozkáš, potom si ju nevšímaš? Miestami som Tamaru nechápala. Ako môže byť z neho tak mimo? Mala som z neho nervy, nechápala som ho. Sorry, Noro, ale totálne mi z teba šibe som ti nezožrala.
Ale… hádam to autorka nejako vyrieši, spoliehala som sa v duchu. Ako však pribúdali stránky, príbeh odsýpal a ja som bola len viac a viac na vážkach. A nebola som sama, Tamara tiež začína strácať trpezlivosť, nechápe Norove správanie, prečo ju od seba vlastne tak často odháňa. Pripadá si s ním ako na hojdačke, raz je všetko dobre a chce byť s ňou, raz sa jej Noro znova a znova vzďaľuje. Občas mi prišlo, že ani on sám nevie, čo chce, bola som z neho riadne zmätená…
Túžim objaviť jeho tajomstvá, prežívať s ním veci, ktoré sú pre neho dôležité, dostávať od neho aj niečo iné ako len sladké bozky. Nechcem však naliehať, bojím sa, že by som o neho prišla úplne. Miluje slobodu, aj sám mi to povedal, nemôžem ho o ňu predsa obrať.
Až teraz si naplno uvedomím, že som sa zaľúbila do chalana, čo má v sebe hurikán. Chalana, čo sa nedá spútať a ktorý môže po sebe zanechať spúšť. Obrovskú a krutú.
Čo to má vlastne všetko znamenať? Autorka teda vie čitateľa naťahovať, parádne! Pretože vysvetlenia sa dočkáme až na niekoľkých posledných stranách, och…
Oproti tomu tu bol Robo, toho som si obľúbila už na prvej strane, fakt 🙂 Bol úplný salámista, pohoďák, z ničoho nerobil veľkú vedu, načo sa zaťažovať malichernosťami? Takéhoto týpka by som chcela poznať, naozaj. A tie jeho hlášky, proste si ho nešlo neobľúbiť. S Tamarou sa, myslím, našli, sadli si. Tak ľudsky, kamarátsky. On jediný vedel o jej sestre a o všetkom, čo sa dialo a časom aj o Norovi, bol takou bútľavou vŕbou. Len škoda, že sa ku koncu príbehu na chvíľu vytratil, lebo mu zahoreli lýtka, normálne mi tam chýbal. Avšak riešili sa tam omnoho vážnejšie témy. Konečne sa odhalilo Norovo tajomstvo (ak to tak môžem nazvať), kvôli ktorému som ho väčšinu knihy nechápala. Aj som niečo šípila od určitého bodu v knihe, ale… uf, prekvapilo ma to… naozaj. Spätne som potom jeho správanie pochopila… sčasti, nie úplne, ale renomé si u mňa nenapravil, lebo ten koniec…
Do Lásky z ulice autorka vmiešala opäť niečo originálne, svojské. Zase u mňa zabodovala výberom témy, neokukanej, novej. Príbeh zasadila okrem strednej školy aj do „pouličných“ kulís, do kráľovstva skejterov či sprejerov, čo je pre väčšinu z nás, myslím, nepoznané prostredie. A podarilo sa jej to, kniha nemala miesto, kde by som sa vyslovene nudila. Ako vravím, namotala som sa od prvej stránky, od prvej kapitoly. Možno to bude aj štýlom, akým autorka píše a ktorý robí jej príbehy uveriteľné, blízke mladým, o ktorých a pre ktorých píše. Hovorová reč, dosť dialógov a hlavne uveriteľné konanie postáv sú pre príbeh len plusom.
Láska z ulice mala v sebe vážnosť i veselosť, emócie i očakávanie, smiala som sa pri nej popod nos aj mi vyhŕkli tajné slzičky. Kniha ako stvorená nielen na leto, začítate sa do nej pri šálke čaju v upršanú jeseň či zababušení v posteli, kým za oknom padajú snehové vločky.
Príbeh sa venuje aj vážnejším témam – rakovine a… tú druhú neprezradím, aby som nepokazila prekvapenie z odhalenia Norovho zvláštneho správania 😉 no nájdete v nej lásku, priateľstvo, smiech i slzy. Ja osobne sa už teraz teším na Mirkinu ďalšiu knihu!
Myšlienka z knihy, ktorá sa mi páčila:
„Čo, Tamara? Čo chceš ty? Riskovať so mnou? Zaľúbiť sa do človeka bez budúcnosti?“
„Už sa stalo. Je neskoro premýšľať nad tým, či sa chcem zaľúbiť. Po ničom netúžim viac, ako byť s tebou. A budúcnosť? Čo to je? Tá neistá predstava dospelosti a staroby? Moju sestru o ňu oberá rakovina, ktovie, čo ju ukradne mne.“
Odtiahne sa. Oči sa mu rozšíria od strachu. Jasne vidím, že sa niečoho bojí.
„A čo ak to budem ja?“ vydýchne celkom potichu. „Čo ak ti ju ukradnem ja len pre chvíľu nerozvážnosti?“
„Bola by to krásna lúpež. Dobrovoľne ti ju schvaľujem. Naučila som sa žiť pre prítomnosť, len na tej mi záleží…“
© spracovala: Barborka