V knihe Kde líšky dávajú dobrú noc od Hany Kubátovej sa ocitáme na mieste, kde noc ukrývala ticho podporované zlomyseľnosti. Autorka rozpletá príbeh malých úradníkov, kňazov a obyvateľov Spiša, Šariša či Zemplína, ktorí sa dobrovoľne stali súčasťou genocídneho projektu.
Autorka sa nevyhýba ostrým slovám: holokaust nebol iba „import“ z Berlína, ale spolutvorba slovenského národa – každodennými lojálnosťami a kompromismi podporovaný systematický zločin. Kniha je výzvou i lekciou na mrazivé chvíle, keď líšky dávajú na dobrú noc.
Slovensko ako obeť? Mýtus!
V prvých rokoch svojej existencie sa slovenský štát vo svete poznačenom vojnovým pustošením javil ako oáza mieru a hojnosti. Budovanie chodníkov a kanalizácie, stavebný ruch, veselé sprievody a plné tribúny oslavujúce Boha a národ. Idylický obraz však obstojí len vtedy, ak zabudneme na tisíce zavraždených Židov, na Rómov vytlačených na okraje miest a dedín, na Čechov, Maďarov a Rusínov degradovaných na obyvateľov druhej kategórie. Ak prehliadneme arizácie, násilie a predovšetkým systematickú snahu zmeniť dovtedy multikultúrnu krajinu na slovenský kresťanský monolit podľa vzoru Hitlerovho Nemecka.
Historička Hana Kubátová v knihe skúma, ako sa formovanie národného štátu počas druhej svetovej vojny prepojilo s kolektívnou zradou a genocídou. Ukazuje, že holokaust nebol len „importovanou“ tragédiou, ktorú Slovensku vnútilo nacistické Nemecko, ale procesom, na ktorom sa podieľali samotní Slováci – politické a náboženské elity, miestni funkcionári aj bežní občania. Táto kniha narúša pohodlný mýtus o Slovensku ako obeti nacistického diktátu a kladie otázku, ako sa mohla krajina, ktorá sa prezentovala ako kresťanská a národná, stať aktívnym účastníkom holokaustu.
Zdvihnutý prst pre dnešné časy?
Je to ideálna kniha nielen pre odborníkov, ale aj pre školy a pre kritickú diskusiu s mladými. Námet na slovenské vydanie vznikol ako esej pre Denník N, z ktorej sa vyvinula rozšírená vedecká monografia – výnimočný počin na poli edukácie a literatúry.
Kde líšky dávajú dobrú noc je tak dôležitá kniha, ktorá nás núti zastaviť sa, zamyslieť nad vlastnou históriou a vidieť v nej nielen okrídlené motívy obetí a vinníkov, ale i bežných ľudí, ktorí sa rozhodli mlčať, využiť situáciu alebo dopredu prispôsobiť režimu. Hana Kubátová ponúka archív ako zrkadlo, kde sa odráža naša spoločenská zodpovednosť.
Kubátová prináša odpoveď podloženú množstvom dôkazov, ktoré hovoria, že k holokaustu neviedli len rozhodnutia mocných. Umožnili ho každodenné prejavy lojality, kompromisov a chamtivosti, a to aj v tých najodľahlejších kútoch krajiny, kde líšky dávajú dobrú noc. Historická analýza udalostí sa prelína s varovaním pred silou nacionalistických ideológií prekračujúcich hranice – geografické aj časové.
Autorka prepája odborný výskum s osobným rozprávaním a archívmi. Šikovne oživuje spomienky a paralely aj s dnešnou politickou situáciou – nárast kresťanského nacionalizmu či populizmu.
Hana Kubátová, M.A., Ph.D.
Pôsobí na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity. V minulosti zastávala výskumné pozície na Telavivskej univerzite, v Slovenskej akadémii vied, na Univerzite Heinricha Heineho v Düsseldorfe, v Pamätnom múzeu holokaustu v Spojených štátoch a v Inštitúte pre pokročilé štúdium na Stredoeurópskej univerzite. Je autorkou dvoch ďalších monografií: Nepokradeš! Nálady a postoje slovenské společnosti k židovské otázce, 1938 – 1945 (Academia, 2013) a The Jew in Czech and Slovak Imagination, 1938 – 89: Antisemitism, the Holocaust, and Zionism (Brill, 2018; spolu s Janom Láníčkom). Zároveň je spolueditorkou troch zborníkov.
Foto: Skveleknihy.sk, N Press
