Románu Nakoniec príde smrť z roku 1944 patrí v tvorbe Agathy Christie výnimočné miesto – je to jej jediná historická detektívka. Napísala ju na podnet významného egyptológa a rodinného priateľa Stephena Glanvilla.
Dramatický príbeh s prekvapujúcim rozuzlením sa odohráva v starovekom Egypte pred 4 000 rokmi a legendárna spisovateľka v ňom brilantne spojila svoje vedomosti z archeológie so znalosťou ľudskej psychiky.
„Hori, bola to vražda?“
„Myslím, že áno, Renisenb.“
„Ako sa to stalo?“
„Netuším.“
„Veď si dávala taký pozor,“ prehovorila dievčina zúfalým, zlomeným hlasom. „Bola stále v strehu. Urobila prísne opatrenia. Všetko, čo jedla a pila, dávala preverovať a ochutnávať.“
„Viem, Renisenb, ale aj tak ju podľa mňa niekto zabil.“
Nakoniec príde smrť
Ocitáme sa 2000 rokov pred naším letopočtom v Egypte. Zádušný kňaz Imhotep spôsobí vo svojej rodine rozruch, keď si ako svoju konkubínu privedie Nofret, mladú, krásnu a povýšeneckú dievčinu, ktorá je navyše zákernou konkubínou. Postupne si Nofret poštve proti sebe všetkých členov rodiny. Keď Imhotepa odvolajú na juh krajiny, Nofret mu píše o nezhodách s rodinou a nenávisti voči nej. Imhotep sa preto rozhodne vydediť svojich synov a to v prospech Nofret.
V ten deň, keď príde správa o vydedení synov, nájdu Nofret mŕtvu pod útesom. Bol pád iba nehodou, keď sa napríklad vyľakala hada, uskočila a spadla do hĺbky? Alebo jej niekto pomohol?
„Dej románu sa odohráva v Egypte na západnom brehu Nílu v Tébach okolo roku 2000 pred Kristom. Na čase ani mieste príbehu v zásade nezáleží, akýkoľvek iný čas a iné miesto by poslúžili rovnako dobre,“ píše v úvode Agatha Christie. „Zápletku a postavy inšpirovalo niekoľko listov z čias 11. dynastie. Pred dvadsiatimi rokmi ich našla v skalnej hrobke oproti Luxoru expedícia newyorského Metropolitného múzea umenia, preložil ich — dnes už profesor, vtedy ešte bez titulu — Battiscombe Gunn a publikoval ich v múzejnom vestníku.“
Bola jednou z prvých!
Nakoniec príde smrť je naozaj niečo výnimočné od Agathy Christie. Príbeh z exotického a historického prostredia je dnes už niečo bežné, historická detektívka je čoraz obľúbenejší podžáner, no keď vyšla táto kniha v roku 1945, bolo to niečo nové. Christie sa stala jednou z prvých autorov, ktorí umiestnili svoju detektívku do minulosti.
Autorka pristupovala k písaniu veľmi svedomito – naštudovala si najrôznejšie zdroje o Egypte, vtedajšom živote, spoločenských pomeroch, o jedle, kultúre… Stále si však nebola celkom istá, pochybovala, no našťastie ju povzbudzovali jej manžel, prominentný britský archeológ Max Mallowan a jeho priateľ, tiež skvelý archeológ Stephan Glanville.
Ďalšia perlička – je to jediná kniha, pri ktorej sa nechala Christie prehovoriť, aby zmenila záver. Spomínaný Glanville ako takpovediac „duchovný otec“ príbehu mal príležitosť prečítať si príbeh ešte ako rukopis a údajne sa mu z nejakého dôvodu nepáčilo rozuzlenie príbehu. Autorka mu vyhovela, zmenila záver, ale podľa životopisných údajov túto zmenu neskôr oľutovala. Žiaľ, dodnes nie je jasné, či zmenila záverečnú scénu, alebo páchateľa, prípadne samotný spôsob ukončenia príbehu.
„Ťažko sa to vysvetľuje, Renisenb, ale keď raz otvoríš srdce zlu, vykvitne ako maky medzi obilím. V Jahmosem zrejme celý život driemalo násilie, len nemal odvahu, aby sa prejavil. Nenávidel sám seba za to, aký je poddajný a ústupčivý.
Určite stojí za prečítanie
Príbeh sa začína záplavami, konkrétne druhým mesiacom záplav a ako Agatha Christie píše hneď v úvode, „podľa našich výpočtov sa egyptský rok začínal príchodom záplavových vôd Nílu v treťom júlovom týždni, no vzhľadom na neexistenciu prestupného roka došlo v priebehu storočí k takému výraznému posunu, že v čase nášho rozprávania pripadol oficiálny Nový rok na oveľa skorší dátum než na začiatok poľnohospodárskeho roka — teda na január, nie na júl. Aby sme čitateľa ušetrili zmätku, zodpovedajú názvy ročných období, ktorými sú pomenované jednotlivé kapitoly, vtedajším častiam poľnohospodárskeho roka: záplavy — od konca júla do konca novembra; zima — od konca novembra do konca marca; leto — od konca marca do konca júla.“
Či máte radi Agathu Christie alebo nie, detektívku Nakoniec príde smrť odporúčam prečítať. Hoci tam nie je žiadny z jej detektívov, zaujme staroegyptským prostredím, verne vykreslenou atmosférou, pri ktorej čerpala zo svojich skúseností počas vykopávok. Silnou zbraňou je tiež pohľad do histórie Egypta a vtedajších rodinných vzťahov. Všetko perfektne funguje, akoby to Christie zažila. Samotný príbeh aj konanie a motivická stránka postáv.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: SkveléKnihy.sk
