Autor ANDREJ ŠTIAVNICKÝ mal s knihami o čachtickej panej Alžbete Bátoriovej obrovský úspech a stále vychádzali v nových vydaniach. Žiaľ, už žiadnu novú knihu nenapíše😔
Tento skvelý spisovateľ zomrel 25.januára 2023 vo veku 59 rokov a v pondelok 30.1 je s ním posledná rozlúčka na cintoríne v Piešťanoch na Žilinskej ulici (o 14:00). Omša sa koná od 13:00 v Kostole sv. Štefana.
Ak ste v posledných rokoch vystúpili na Čachtický hrad, možno ste ho tam stretli. Ponúkal svoje knihy, rád sa o nich s vami porozprával a vždy pridal nejakú zaujímavosť o histórii hradu či grófke Alžbete Bátoriovej.
Páčilo sa nám, ako oduševnene a s nadšením predstavoval svoje knihy priamo na mieste, kde sa jeho historické príbehy odohrávali…
Už ho tam, žiaľ, nestretneme.
R.I.P., pán Štiavnický.
Kolegovia z vydavateľstva IKAR.
Andrej Štiavnický sa už skoro tridsať rokov venuje štúdiu historických dokumentov o Alžbete Bátoriovej. Výsledkom jeho dlhoročnej práce je úspešná pentalógia o živote tejto kontroverznej osobnosti našich dejín a jej nasledovníčky Anny Rosiny Listhiusovej.
Pred knihami o Alžbete Bátoriovej ste napísali dve iné. O čom boli a čím ste sa v tej dobe zaoberali?
Prvá kniha Milovať bez lásky a sexu? vyšla v roku 1996 a obsahovala 111 otázok biskupovi Rudolfovi Balážovi, ktoré sa týkali sexu a morálky. Bolo to vysielané aj v rádiu a kniha mala vynikajúci ohlas. Ďalšia sa volala Európan na križovatke dejín a života (1998) a išlo o filozofické otázky o zmysle života. Tieto knihy boli mojimi prvotinami, no už v tom období som sa venoval historickému výskumu.
Kedy vás očarila história Čachtického hradu a život Alžbety Bátoriovej?
Štúdiu historických dokumentov sa venujem už 28 rokov. Je to náročné a obsiahle štúdium, každý, kto si prečíta moje knihy, pochopí to. Špecializujem sa na obdobie 16. a 17. storočia a život Alžbety Bátoriovej ma veľmi zaujal. Ako osemročný chlapec som si prečítal Čachtickú pani od Joža Nižňanského a chcel som sa dozvedieť, aká je pravda o tejto historickej postave. Zaujímalo ma, či sa skutočne kúpala v krvi a či vraždila mladé dievčatá. To bol prvotný impulz a neskôr aj záujem môjho srdca. Počas štúdia som sa dostal k materiálom doktora Kočiša, ktorý je v tomto smere mojím veľkým vzorom. Je to celoživotné štúdium a stále sa venujem tejto téme, lebo sa zdá, že je nevyčerpateľná.
Život Alžbety Bátoriovej študujete už dlhé roky. Čo pre vás táto postava, ako súčasť slovenskej histórie, znamená?
Vzhľadom na to, že ide o veľmi negatívnu osobu a vzhľadom k rozsahu jej trestnej činnosti, preniká oveľa vyššie, ako hovoria historici. V dvadsiatom storočí ju spôsobom mučenia prevýšil len Hitler s koncentračnými tábormi a Stalin s gulagmi. Nikto iný pred týmito diktátormi a vrahmi miliónov ľudí nedokázal urobiť s ľudskou dôstojnosťou to, čo urobila Alžbeta Bátoriová.
Je jednoznačne zdokumentované, že ponižovala ľudí a vraždila nevinné dievčatá. Samozrejme, že dnes prevláda trend, že sa ničoho takého nedopustila, ide však len o nezmyselné politické objednávky. Na tom trvám.
Aký je váš názor na nový film Juraja Jakubiska Bathory?
Všetci, ktorí trošku rozumejú histórii, sú maximálne sklamaní, tak ako aj ja, pretože film je o všetkom inom, len nie o Alžbete Bátoryovej. Nech si však každý urobí vlastný názor. Podľa mňa je v tomto filme veľmi slabo zobrazená. Práve naopak. Vieme, že za 23 rokov skutočne zavraždila veľké množstvo dievčat, no aj napriek tomu je vykreslená ako žena, ktorá pomáhala a liečila. Jej život však bol na úplne inej rovine. Palatín Thurzo, ktorý chránil majetok Bátoryovcov, majestát, česť a dôstojnosť svojho panovníka Mateja II., je v snímke predstavený ako šialenec, ktorý ide po Bátoryovej majetku. Je to nezmyselné, historické súvislosti prevrátili úplne na ruby, zdehonestovali históriu ako takú. Je tam veľa fikcie a film považujem len za pohľad slovenského režiséra na určitú časť dejín. Myslím si, že Jakubisko neprekročil svoj tieň.
Na čom momentálne pracujete a čo pripravujete pre svojich čitateľov?
– V súčasnosti pracujem na rozsiahlej historickej práci, ktorej sa venujem už tri roky. Dúfam, že sa mi ju podarí vydať teraz na jeseň a prezradím o nej len to, že sa bude volať Kliatba Alžbety Bátoryovej. Podrobnosti zverejňovať netreba, keď kniha vyjde, každý si ju môže prečítať. Dúfam, že čitateľov uspokojím aj prekvapím a že pochopia niektoré nové historické súvislosti o Alžbete Bátoryovej, ktoré nadväzujú na obdobie Bielej hory a tridsaťročnej vojny.
zdroj zvverejneného rozhovoru: internet
Tvorba:
IKAR
Alžbeta Bathory vo väzení a na slobode
Ako žila Čachtická pani, keď sa po vydarenom únose ocitla znovu vo väzení? V tomto románe budeme sledovať jej ďalšie roky po vynútenom návrate z Füzéru. Okrem pohnutých osudov “krvavej panej” autor v knižke spracoval aj dramatickú životnú cestu Anny Rosiny Listiusovej z Tematína. Obe uväznené ženy snujú plány na útek…
V podzemí čachtického hradu
Román o Alžbete Báthoryovej, čachtickej panej, ktorá dlhé roky páchala ohavné zločiny. Napriek týmto skutočnostiam sa nikdy neocitla pred riadnym súdom, tak ako si to vyžadovali vtedajšie zákony. Podľa výroku palatína Juraja Turza, bola odsúdená na doživotný žalár, zatiaľ čo jej pomocníci boli popravení. Vypočúvania svedkov trvali takmer rok a za ten čas Turzo uzavrel s príbuznými A. Báthoryovej dohodu, podľa ktorej majetok neprepadol kráľovskej korune, ale bol rozdelený medzi jej troch potomkov…
Čachtická pani pred najvyšším súdom
Román Čachtická pani pred najvyšším súdom je zavŕšením historickej trilógie, tematicky nadväzujúcej na čitateľsky úspešné romány V podzemí Čachtického hradu (2001) a Alžbeta Bátoriová vo väzení a na slobode (2002). Zachytáva posledné mesiace pohnutej životnej drámy Alžbety Bátoriovej od zimy 1613 až po 21. august 1614, keď o druhej hodine po polnoci odišla na druhý svet – žiaľ, bez spravodlivého trestu za svoje donebavolajúce zločiny. Čachtická pani sa nikdy nezodpovedala za krviprelievanie páchané na nevinných obetiach, dievčat zavraždených jej vlastnou rukou bolo vyše tisíc. Posledné mesiace života Alžbety Bátoriovej, zachytené na pozadí historicky precízne spracovaného a pôsobivého obrazu doby sú plné nečakaných zvratov, zauzlení, ba neraz až mysteriózneho napätia.
V tieni smrti Alžbety Bathoryovej
Pre tých, ktorí radi siahnu po dobrom historickom románe a chcú sa prostredníctvom originálnych dokumentov vrátiť o niekoľko storočí späť do našej dramatickej minulosti sme pripravili nový historický projekt z pera Andreja Štiavnického. Otvára v ňom pred nami panorámu pohnutého obdobia od r. 1615 do 1637. Na pozadí obdobia tridsaťročnej vojny približuje vzrušujúce osudy „šintavskej bosorky Anny Rosiny Listiusovej, sedmohradského kniežaťa Gabriela Betlena , vojvodu Albrechta z Valdštejna i cisára Ferdinanda II.
Zbohom Alžbeta Bathory
V najnovšom historickom románe sleduje spisovateľ Andrej Štiavnický osudy dvoch žien – zbožnej, čistej Žofie Bošňákovej a spupnej, vášnivej Anny Rosiny Listiusovej. Z úzadia, z temných tiesňav zasahuje do ich rozdielnych, protikladných životov duch krutej Alžbety Bátoriovej. Kým Anna Rosina, nenávidená šintavská bosorka, pokračuje v stopách poslednej vládkyne Čachtického hradu, Žofia Bošňáková sa usiluje obetavou pomocou aspoň trochu zmierniť utrpenie chudobných. Autor v románe vykresľuje málo známe obdobie života Žofie Bošňákovej, keď sa ako 17-ročná vydala za Michala Šeréniho na Svetlovský hrad, kde žila do manželovej predčasnej smrti. Nasleduje opis niekoľkých rokov života tejto nezvyčajnej ženy v Šuranoch a až v tretej časti sa autor venuje udalostiam po svadbe s Františkom Vešelénim. Pri opise osudu poživačnej Anny Rosiny Listiusovej sa v tomto románe autor sústreďuje na okolnosti jej úniku z dosahu spravodlivosti vďaka jej vplyvu na mocných milencov.
Kliatba Alžbety Bathory
Dej najnovšieho románu Andreja Štiavnického sa sústreďuje na Alžbetino prisluhovanie satanovi. Jedného dňa zmizne z ruky nebohej čachtickej panej náramok, v ktorom sa ukrýva tajomná, nečistá sila…
Jana
