Jedno z najstarších, najvýznamnejších a tiež najkrajších múzeí na Slovensku. V súčasnosti tam nájdete takmer pol milióna zbierkových predmetov a odporúčame aj tamojšiu knižnicu. Zhromažďujú tam knihy o roku 1872.
Najvzácnejšími darmi knižnicu obohatili bratia Klimkovičovci, Jozef Loósz, Dr.Gejza Horváth, plukovník Karol Rothauscher a košický rodák Dr. Imrich Henszlmann, ktorý v testamente zanechal Hornouhorskému múzeu aj svoju knižnicu pozostávajúcu z 523 zväzkov. V roku 1911 pribudlo ďalších 4000 zväzkov z pozostalosti Jozefa Pukyho a mnohých ďalších.
Východoslovenské múzeum
Východoslovenské múzeum vzniklo v roku 1872 na podnet Košičana Imricha Henszlmanna. Od tých čias privítalo tisíce návštevníkov a vystriedali sa v ňom celé generácie zamestnancov.
„Imrich Henszlmann bol vzdelaním lekár, no viac ako medicína ho lákalo umenie, zberateľstvo a archeológia. Preto pôsobil ako historik umenia na Katedre umeleckej histórie a klasickej archeológie Budapeštianskej univerzity a popritom bol členom Uhorskej akadémie vied,“ približuje Pavol Ičo v najnovšom čísle nášho najstaršieho časopisu Krásy Slovenska.
Po zveľadení svojho rodného mesta formou založenia kultúrnej inštitúcie zameranej na zhromažďovanie a vystavovanie vzácnych predmetov túžil od mladosti. Už ako tridsťadvaročný v auguste 1846 predložil požiadavku na založenie múzea počas konferencie Spolku uhorských lekárov a bádateľov prírody v Košiciach. Jeho podnet sa však nestretol s pochopením, a tak trvalo ešte ďalších dvadsaťšesť rokov, kým sa v metropole východu konečne podarilo založiť Hornouhorský muzeálny spolok.
Košické múzeum
Organizácia postupne získala zbierky vzácnych mincí, listín, máp, pečatidiel, výtvarných diel či zbraní, ktoré vystavovala v Hornouhorskom múzeu na poschodí hostinca U zlatej hviezdy na dnešnej Hlavnej ulici, pričom počet predmetov dosiahol ešte v roku vzniku múzea 1 900 kusov. Zvesti o tunajších cenných artefaktoch sa dostali až k samotnému cisárovi Františkovi Jozefovi I., ktorý inštitúciu navštívil v septembri 1877.
Postupne pôvodné priestory prestali vyhovovať a v roku 1898 začala výstavba novej budovy. Financovalo ju mesto Košice, ako aj súkromní darcovia. V nasledujúcom roku prešla správa múzea pod Košice, s čím bola spojená i zmena názvu tejto inštitúcie, premenovali ju na Košické múzeum. Prví návštevníci vstúpili do novej honosnej muzeálnej budovy na vtedajšom Námestí Františka Jozefa (dnešné Námestie Maratónu mieru) 21. júna 1903.
Nová politická situácia po vzniku Československa si vyžiadala opätovnú zmenu názvu na Východoslovenské múzeum v roku 1919 a neskôr, v atmosfére maďarskej okupácie Košíc bolo opäť premenované – tentoraz na Rákociho hornouhorské múzeum. Pomenovanie Východoslovenské múzeum sa napokon ustálilo až po oslobodení metropoly spod maďarského jarma koncom druhej svetovej vojny.
Budovy a expozície Východoslovenského múzea
Hlavnou budovou múzea je tzv. Historická účelová budova na Námestí Maratónu mieru č. 2. V nej je umiestnená stála expozícia Košický zlatý poklad, ktorý pozostáva z 2 920 zlatých mincí, dukátov a dvojdukátov, troch zlatých medailí a renesančnej zlatej reťaze. Okrem toho sa tu uskutočňujú rôzne krátkodobé výstavy. Pri tejto stavbe sa nachádza takmer tristoročný drevený kostolík z Kožuchoviec (okres Stropkov) a zvonica z obce Ašvan (dnes Tisaašvan na Zakarpatskej Ukrajine) z prelomu 18. a 19. storočia. Obe pamiatky tu boli inštalované v roku 1928.
Svoje stále expozície má múzeum aj v budove Divízie na Hviezdoslavovej ulici, kde tiež sídli zriaďovateľ múzea Košický samosprávny kraj. Konkrétne ide o expozíciu Storočia v umení a výstavu Príroda Karpát, ktorej mineralogická časť je medzi odborníkmi považovaná za jednu z najhodnotnejších prezentácií tohto druhu na Slovensku.
V centre Košíc v Miklušovej väznici sú umiestnené stále expozície Košické storočia a Katov byt. Pod správu Východoslovenského múzea taktiež patrí Katova bašta. Jej areál skrášľuje kópia exilového domu vodcu posledného stavovského povstania Františka II. Rákociho v dnešnom Turecku (tzv. Rodošto) a jeho socha vysoká 230 cm, ktorú slávnostne odhalili v roku 2006 pri príležitosti 330. výročia narodenia tohto rebela. Súčasťou celého komplexu Katovej bašty je aj expozícia Kazematy so sprístupnenými archeologickými sondami tejto lokality a v priľahlom priestore historickej Uličky remesiel sa nachádza výstavný Dom remesiel.
Takmer pol milióna zbierkových predmetov
Vrátane artefaktov vystavených v rámci všetkých uvedených expozícií má múzeum v správe až 482 000 zbierkových predmetov.
Východoslovenské múzeum má tri odborné odbory – prírodovedný, historický a umelecko-historický. Podľa povereného riaditeľa múzea Mgr. Ivana Havliceho patrí medzi kompetencie uvedených sekcií starostlivosť o zbierky, ich evidencia a výskum. Odborní pracovníci popritom zverejňujú výsledky svojej práce na konferenciách, prednáškach alebo v publikáciách.
Do ich činností taktiež spadá popularizácia histórie v spolupráci s propagačným oddelením. Technickí pracovníci a zamestnanci administratívy zasa nesú na svojich pleciach prevádzkový chod celej inštitúcie. Ako však pripomína Havlice, mimoriadne dôležitý je priamy kontakt s návštevníkmi prostredníctvom lektorov, ktorí sprostredkúvajú poznatky odborných pracovníkov širokej verejnosti.
Ivan Havlice priblížil pre Krásy Slovenska i spôsob, akým sa uskutočňuje budovanie zbierkových fondov. Najčastejšie ide o kúpu a dary jednotlivých predmetov, no múzeum sa dostáva k exponátom aj vlastnou činnosťou a prácou v teréne, čiže prostredníctvom archeologického, botanického a geologického výskumu. Činnosť zamestnancov múzea, ako i rozširovanie zbierkového fondu však neraz brzdia nedostatočné dotácie.
„Vzniká veľa projektov a nápadov, ale často ostanú len v rovine teoretických ideí a nie je ich možné realizovať práve pre nedostatok financií. Existujú systémy grantov, ktoré sa snažíme využívať v maximálnej možnej miere, ale aj tu vidíme problém napríklad v dlhom schvaľovacom procese,“ podotýka pre časopis Krásy Slovenska na margo financovania múzea Havlice.
Napriek ťažkostiam múzejníci pokračujú v zbere, uchovávaní a prezentácii spoločného kultúrno-historického dedičstva východoslovenského regiónu s nadšením a odhodlaním.
V tomto roku pri príležitosti 150. výročia založenia múzea pripravili niekoľko nových výstav a sprievodných podujatí, ako i reprezentačný katalóg darovaných predmetov.
Jubileum múzea pripomína aj niekoľko propagačných materiálov a na tohtoročný október je naplánované vydanie poštovej známky s podobizňou hlavnej budovy na Námestí Maratónu mieru v Košiciach, ktorá vznikla v spolupráci s Poštovou filatelistickou službou.
V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska
Foto: Martin Varga, Alexander Jiroušek, (VSM v Košiciach) a Pavol Ičo
