LaVyrle Spencer
Prísľub lásky
Then Came Heaven
Ikar 2004
anotácia:
Eddie Olczak z amerického mestečka Browerville žije spokojným rodinným životom až do chvíle, keď ho tragická nehoda oberie o to najcennejšie- milovanú manželku Krystynu. Spolu s dvoma malými dcérkami prežíva hlboký žiaľ a uzatvára sa do svojej bolesti. Len pomaly a ukradomky vstupuje do jeho života nová láska, v ktorú už vôbec nedúfal.
Poznámka autorky:
Istý skladateľ raz povedal, že hoci v mladosti chceme zo svojho rodiska čím skôr odísť, s pribúdajúcim vekom sa doň túžime vrátiť. Dej tejto knihy sa odohráva v Browerville, ktoré je mojim rodiskom. Odišla som z neho, keď som mala deväť rokov, no keď som sa do tohto kraja po tridsiatich rokoch vrátila, postavila som si tu chatu, aby som sem-tam mohla prejsť popri našom starom dome, zájsť do starého kostolíka a školy a kúpiť si poľské párky na trhu a pri tom všetkom si zaspomínať na to, čo už dnes pokladám za šťastné detstvo, z ktorého som do dospelosti vykročila pravou nohou. V rodine sa mi dostalo veľa lásky. V našommalom bezpečnom mestečku sme sa všetci navzájom poznali a základy cirkevného spoločenstva a školy predstavovali tradíciu, ktorá v nás vytvára silný pocit istoty.
Niet teda divu, že som svoju prvotinu situovala do Browerville. A rovnako prirodzené mi prichodí vrátiť sa v poslednej knihe do Browerville ešte raz.
Tento príbeh nie je skutočný. No zo spomienok svojich rodičov a obyvateľov, ktorí v ich a mojom živote vystupovali, som do tejto knihy náhodne preniesla mená skutočných ľudí. Niektorí ešte žijú, no mnohí už zomreli. Ani jeden z nich však nevyriekol slová, ktoré som mu v tomto románe vložila do úst, a nepoznal ani rádovú sestru Reginu, pretože som si ju vymyslela.
Sestra Dora však vymyslená nie je. Tá dokonca ešte žije. Učila ma v prvej a druhej triede a románovú postavu som z nej urobila zato, že som si vďaka nej školu obľúbila na celý život. Na tie nezabudnuteľné školské roky mi pomohla rozpamätať sa sestra Marly z tretieho a štvrtého ročníka. Až dodnes zotrvala v reholi a je to veľmi milá a láskavá pani.
Moja mama sa tak veľmi ponášala na Krystynu. Aj ona upravovala ženám vlasy za vreckové, šila nám všetko oblečenie a vystrájala nás do školy ako "bábiky" ( podľa jej vlastných slov). Otec síce nebol správca, vyrobil však všetok nábytok a skrine v našom žltom tehlovom dome, domček pre bábiky a sám si zariadil aj dielňu na dvore. Mame postavil kúpelňu, ktorú ona namaľovala na ružovo.
K nám mal každý dvere otvorené a na piecke stála vždy kanvica z čerstvou kávou. Priatelia bez zaklopania vošli a naliali si.
V jedno zamračené jesenné dopoludnie v roku 1996 som znova prišla do cirkevnej školy svätého Jozefa, aby som si overila isté fakty do svojej knihy. Bol riadny pracovný deň. Budova školy bola celkom prázdna, vchodové dvere odomknuté a dvere do tried otvorené ako za mojich čias. Všetky deti boli zhromaždené v kostole, aby oslávili Deň starých rodičov. Vybrala som sa tam aj ja. Keď som vklzla dnu a uvidela malých žiačikov, ako spievajú svojim deduškom a babičkám, zistila som, že sa takmer nič nezmenilo. Aj dnes je to dobrá škola.
Kláštou už neexistuje rovnako ako prekrásne oltáre z päťdesiatych rokov. Malebné jaskynky a môj rodný dom sa však zachovali, hoci dnes v ňom sídli redakcia miestných novín. Kúpelňa však zostala ružová!
Túto cestu do minulosti som absolvovala s veľkým potešením. A možno aj mnohí moji čitatelia, ktorí ako ja vyrastali v malom katolíckom mestečku.
Toto je teda moja posledná kniha, pretože odchádzam do dôchodku. Svojim verným čitateľom v nej zanechávam spomienku na začiatok svojho života s poďakovaním za každú knihu, ktorú si kúpili, a za každý list, ktorý som od nich dostala. Prežila som s vami krásnych dvadsať jeden rokov.
L.S.
22. apríla 1997
Rozpačité, rozporuplné pocity mám z tejto knihy. Na jednej strane badať autorkin nesporný rozprávačský talent a samozrejme aj úžasnú lásku z prostredia, ktoré dôverne poznala, na druhej strane bol príbeh samotný.
Úprimne… už dlho som nezažila toľko "duchovna" v jednej knihe a takmer vôbec v románoch o láske. Takmer akoby som čítala nejakú katolícku učebnicu.( poslednýkrát Vtáky v tŕni)
Taktiež mi nesedel príbeh samotný a rozvláčny začiatok knihy, len so sebazaprením som prečítala prvých sto strán, no potom sa už dej rozbehol celkom slušne.
Ako už napovedala anotácia Eddiemu pri tragickej nehode zahynula manželka, opis tragédie až po pohreb trval presne tých sto strán, na lásku a vzájomné poznávanie novej ženy zostal ten zbytok… A taktiež som sa nezmierila s tým, že sotva ubehli tri mesiace od pohrebu Eddieho ženy Krystyny, ktorú predtým nekonečne miloval, už v sebe začal objavovať túžbu po inej žene… rádovej sestre.
Nie ďakujem, toto som neprehltla. Tri srdiečka za to, že je to La Vyrle Spencer, a za to, že ma napokon pri knihe udržala až do konca ( v čakávaní niečoho, čo tam nebolo). Ach, kde že je Kolibrík…
PS: Veľmi…. veľmi…. veľmi klamlivá obálka. Čakala som historický román z divokého západu, a ono to tak vôbec nie je. ( 50 -te roky minulého storočia)
