Andreas Wilhelm:
Projekt Babylon
Blesk, hromy a návaly dažďa nad vrchmi francúzskeho Languedocu vytrhnú Jacquesa zo spánku. Pastier sa ukryje v jaskyni, no už po chvíli z nej s príšerným krikom vybehne a zrúti sa zo strmého svahu. Napriek zraneniam sa pozviecha a pološialený od strachu sa v tme potkýna preč. Okolie skalnej jaskyne okamžite uzatvoria a prísne strážia ozbrojení pracovníci bezpečnostnej služby. Čo sa deje na tom záhadnom mieste a prečo steny jaskyne pokrýva spleť mysterióznych odkazov pradávnych svetových civilizácií? A najmä, odkiaľ pochádza to zvláštne modré svetlo vnútri jaskyne? Spojené národy OSN poveria výskumom tajomných priestorov anglického historika Lavella a francúzskeho inžiniera Nevreuxa. Texty im pomáha rozlúštiť mladá jazykovedkyňa Stefanie Krügerová. Zatiaľ čo vedci horúčkovito skúmajú jaskyňu, začnú ich prenasledovať členovia okultných siekt a mystických tajných združení. Čím bližšie sú k vyriešeniu záhady, tým viac sú ohrozené ich životy.
Pulty kníhkupectiev v poslednej dobe zaplavujú knihy, ktoré sa venujú hľadaniu stratených pokladov, doplnené o historické legendy a zaujímavosti. Projekt Babylon od nemeckého autora A. Wilhelma nie je výnimkou, až na to, že v tomto prípade sa nik nenaháňa za neznámym pokladom, ale našich hrdinov si poklad nájde doslova sám.
Obaja hlavní hrdinovia – anglický historik Peter aj francúzsky inžinier a pseudoarcheológ Patrick – pôsobia sympatickým dojmom a rýchlo si ich obľúbite. Je to veľká výhoda celého príbehu, pretože ani miestami dlhšie pasáže objasňujúce súvisiacu históriu nebudú vnímané ako mudrlantské reči.
Obaja dostanú záhadnú pozvánku s označením OSN a letenku do Ženevy, kde sa stretnú so ženou, ktorá ich zasvätí do tajomstva. Vo Francúzsku došlo k náhodnému objaveniu jaskyne, ktorej steny sú pokryté písmami všetkých známych svetových civilizácií a na jej dlážke sa vyníma znak akéhosi podivného labyrintu. Je to presne ten znak, ktorý je aj na obale knihy
Za veľkú odmenu súhlasia, že ju preskúmajú. Avšak každý, kto do útrob jaskyne vošiel, sa buď pomiatol, alebo umrel.
Po čase sa k nim pripojí aj jazykovedkyňa Stephanie, hoci nik nemá potuchy, ako a prečo sa tam vlastne zjavila
Samozrejme, ako to už býva, aj tu máme klasických záporákov. A ešte akých, waaau
Najväčším z nich je vodca satanistického kultu Belialova ruka, ktorého členovia napokon vedcov unesú a my sa stávame svedkami ich obradov. (je to najlepšia časť celého príbehu, fakt si to vychutnáte ).
Nakoniec sa ukáže, že je vlastne všetko úplne inak… hmm.
Nechcem prezrádzať veľa, takéto knihy stavajú predovšetkým na momente prekvapenia a ja by som vás o ne nerád pripravil. Faktom však zostáva, že ak nemáte čo čítať a chcete siahnuť aj po niečom netradičnejšom, kde sa aj čomu-tomu poučíte, neváhajte
Koniec je síce mierne odlfáknutý, akoby autor nevedel, kam z konopí, keďže do príbehu zaplietol priveľa línií, ale je to odpustiteľné, pretože na nás čaká aj pokračovanie s názvom Projekt Sakkara, odohrávajúce sa najmä v Egypte. Wilhelm napísal aj tretí diel Projekt Atlantída, tak dúfajme, že vyjde aj u nás.
A celkové hodnotenie? Tri srdiečka
Spracoval Marek
Ukážka z knihy:
Patrick sa nevedel odhodlať vykročiť na cestu, ktorá viedla od okraja jaskyne k jej stredu. Niečo akoby ho varovalo. Pohľad mu skĺzol na podlahu. Hľadal zradné miesta – napríklad zapustené bodné zbrane, ktoré by mohli rýchlo vyletieť dohora, alebo mechanizmy, ktoré by sa dali do pohybu pod váhou ľudského tela. Nehľadal komplikované pasce, a predsa mu po chrbte prebehlo čosi ako zimomriavky.
A vtedy si to všimol. Svetlo vytváralo hneď na začiatku prvej priekopy akúsi hranicu.
Pokojne planúce svetlo nezahaľovalo celú halu, ale vytváralo akúsi kupolu, ktorej vonkajší okraj ešte neprekročili. Stáli mimo dosahu svetelných lúčov, hoci sa na prvý pohľad zdalo, že lúče sú všade. A predsa tu bola takmer nepostrehnuteľná hranica. Pri pozornejšom pohľade si všimol, že kameň za touto hranicou vyzerá akosi ináč, a práve to Patricka znepokojilo, pretože podlaha za hranicou nebola iba svetlejšia alebo tmavšia, ale vyzerala zvláštne, ba priam neskutočne, v závislosti od dopadu svetla. Chvíľami nadobúdala mierne svetielkujúci povrch, ako pri odraze svetla, a vzápätí bola takmer priesvitná.
Patrick mal nepríjemný pocit z ticha, ale aj z prívetivosti jaskyne. Niečo ukrývala, niečo oveľa väčšie, než prvý krok, ktorým prekročili priechod. Čosi tu na nich číhalo, lenže Patrick nemal najmenšiu predstavu, čo by to mohlo byť.
