Connor a Ella sú úžasné postavy, ktoré si obľúbite.
Spočiatku si nerozumejú, nesadnú si, no postupne sa zbližujú a prenikajú do života toho druhého. Budete sa baviť, smiať a rozhodne to pohladí vašu romantickú dušu.
Nová Jennifer Probstová, ktorá si našla vo svete milióny fanúšikov a už roky vychádzajú jej knihy aj v slovenčine.
Skúška z lásky je príbeh, aké vie písať iba Probstová. Očarujúci, vášnivý, romantický. Príbeh o silnej žene, ktorá bojuje za to, čo chce. Ide vlastnou cestou v drsnom svete a je odhodlaná vychovávať svojho syna tým najlepším spôsobom… až kým jej do cesty nevojde muž. Arogantný, mačo…ale príťažlivý a sexi.
Obaja majú za sebou ťažké skúsenosti, zložitý život a pasujú sa s ním po svojom.
Connor Dunkle má odjakživa jasno v tom, čo mu žena môže dať – má byť pekná, prítulná a poruke. Ak tieto tri P nemá, potom on nemá záujem. Vďaka svojej mužnosti a neodolateľnému šarmu zakaždým dostane, čo chce aj koho chce. Až kým nestretne ženu, ktorá mu urobí zo života peklo… a jeho to nadchne.
Ella Blaková sa stará o syna a zároveň pracuje ako profesorka anglickej literatúry na univerzite, kam sa dostala vďaka húževnatej práci a usilovnosti. Výchova desaťročného syna na ňu kladie nemalé nároky, rovnako ako jej študenti – predovšetkým Connor Dunkle, ktorý si myslí, že u nej dostane skúšku za sladký úsmev. Jeho postoje k ženám ju pobúria, nakoniec sa nad ním predsa zľutuje a súhlasí, že mu dá ešte jednu šancu, ak vypracuje špeciálne zadanie.
Keď medzi nimi nečakane preskočí iskra, ani jeden nie je pripravený priznať si, čo skutočne cíti. Dovolia láske naučiť ich to, čo obaja potrebujú vedieť zo všetkého najviac?
Jennifer Probstová napísala prvú knihu ako dvanásťročná a dnes sa zameriava najmä na romantické príbehy s nádychom erotiky. Podľa rebríčkov New York Times, USA Today a Wall Street Journal patrí medzi najpredávanejšie autorky modernej erotickej literatúry.
Jennifer je aj autorkou bestsellerovej milionárskej manželskej série zo života rodiny Conteovcov so štyrmi voľnými pokračovaniami Dohodnuté manželstvo, Manželská pasca, Manželský omyl a Manželský zväzok a série o hľadaní lásky a porozumenia v živote Hľadanie vytúženého dňa, Hľadanie dokonalej lásky, Hľadanie podmanivej krásy a Hľadanie prísľubu večnosti.
Naučí ich láska, čo obaja potrebujú zo všetkého najviac?
Začítajte sa do novinky Skúška z lásky:
PRVÁ KAPITOLA
„Aby sa žena stala spisovateľkou potrebuje peniaze a vlastnú izbu.“
Virginia Woolfová
Connor Adam Dunkle civel na hárok papiera vo svojich rukách. Písmeno v pravom hornom rohu, napísané a zakrúžkované červeným perom, mu posmešne cerilo zuby do tváre. Priam z neho sršala zlomyseľná radosť, s akou ho tam napísala.
Veľké tučné F.
Neuveriteľné.
Pohľadom blúdil po stránke krvácajúcej z mnohých rán utŕžených rozhodnými ťahmi červeného pera v podobe všelijakých znakov, skratiek a škrtancov. Na dolnom okraji boli elegantným písmom, aké sa dnešné deti už neučia, dopísané dve vety.
Dvojstupňové zhoršenie hodnotenia pre nedodržanie termínu. Celkovo nedomyslené, veľmi povrchne vypracované, tvrdenia nedostatočne podložené konkrétnymi príkladmi z textu.
Connor Dunkle zodvihol zrak a zadíval sa na ženu, ktorá predstavovala poslednú prekážku na jeho ceste za diplomom.
Profesorka Ella Blaková.
Keby sa ho niekto niekedy opýtal, ako vyzerá suchopárna stará dievka, ktorá zapadla prachom niekde v okresnej knižnici, stačilo, aby ju podrobne opísal. Od staromódneho neforemného oblečenia až po obrovské okuliare s tmavými sklami, ktoré jej zakrývali polovičku tváre, takmer splývala s pozadím. Vlasy mala ulízané, sčesané do prísneho drdola, čo jej tvári dodávalo upätý výraz. Sivý sveter a čierne nohavice nijako nesúviseli s jej postavou ani farbou pokožky a ani jednému nijako neprospievali. Jediným osviežením ponurej koláže jej výzoru bol krikľavý mrkvovooranžový rúž, ktorý na pozadí jej olivovohnedej pokožky pôsobil vyslovene nevkusne, takže sa pri pohľade na ňu zakaždým nevdojak mykol.
„Nie ste jediný, kto ma svojou prácou sklamal. Ak chcete u mňa urobiť skúšku, mali by ste sa nad sebou vážne zamyslieť a seriózne sa pustiť do práce. Prvý termín som vypísala na tento piatok, no na skúšku budete pripustený len na základe opravnej písomnej práce, ktorej tému sa čoskoro dozviete. Poprosím vás, aby ste si pozorne preštudovali termíny zverejnené na stránke školy, a tentoraz sa nimi aj riadili. Za ich nedodržanie automaticky strhávam body.“
Venovala mu spoza tmavých skiel karhavý pohľad, alebo sa mu to len zdalo?
Fakt neuveriteľné. Ako keby za ňou minulý týždeň nebol a nevysvetlil jej, že jeho náročný pracovný program mu, žiaľ, nedovoľuje venovať sa štúdiu tak, ako by chcel. Výslovne profesorku Blakovú požiadal, aby mu dovolila odovzdať prácu po termíne.
A ona mu to odkývala, alebo nie?
Nebolo to ľahké rozhodnutie – zapísať sa na univerzitu v jeho veku. Má tridsaťosem a najvyšší čas, aby urobil radikálnu zmenu vo svojom živote. No na to, aby aj jeho kariéra nabrala nový kurz a on získal post manažéra v domovskej stavebnej firme Bilkins Construction, potrebuje vysokoškolské vzdelanie. Dokonca sa zapísal do intenzívneho programu, ktorý mu umožní absolvovať štvorročné štúdium za dva roky. Stálo ho to síce veľa úsilia, no vytúžený cieľ má konečne na dosah. Teda mal by, keby neurobil osudovú chybu a nenechal si na posledný semester anglickú literatúru. Tak blízko cieľovej rovinky, a stroskotal na tejto sexuálne neuspokojenej profesorke , ktorá si láskou k feministickej literatúre a mučením študentov kompenzuje absenciu ľúbostného života.
„Aj v druhej polovici semestra sa zameriame na poviedku ako literárny žáner a analýzu špecifického postavenia ženských autoriek v kontexte daného historického obdobia. Zaujímal by ma váš názor na Žltú tapetu. Vďaka čomu sa, podľa vás, práve táto poviedka stala takou populárnou? Akú myšlienku sa nám jej autorka usiluje pretlmočiť?“
Takmer nestihol potlačiť znudený vzdych a musel sa veľmi usilovať, aby z tejto debaty mentálne nevycúval. Predsa to nevzdá. Zapojí svoj šarm a dá jej to, čo jej očividne chýba, kúsok nefalšovanej mužskej pozornosti. Určite zabudla, aké je to príjemné. Pripomenie jej to, obaja sa zasmejú a ona mu konečne dá to prekliate céčko.
Profesorka Blaková urobila pár nečujných krokov pred katedrou, takže mohol znovu obdivovať jej praktické čierne čižmy bez podpätkov. Ktovie, či mala niekedy v živote na nohách niečo iné, blyslo mu hlavou. Možno netuší, čo podpätky sú ani že existujú. Aspoň doteraz ju zakaždým videl v tých istých bezpohlavných topánkach bez akéhokoľvek sexepílu, fantázie a vkusu. Vôbec si nevie predstaviť, akú asi nosí spodnú bielizeň. Ak to má byť niečo, čo by sa hodilo k tomu, čo má na sebe, tak jedine babičkovská bavlna, čo iné. Najskôr obrovské biele bombardiaky.
„Pán Dunkle?“
Vystrel sa ako na povel. Prepaľovala ho pohľadom, až takmer očervenel ako prváčik. Takmer. Pravdaže nemohla vedieť, čím sa v tej chvíli zaoberal vo svojej hlave. V duchu si vydýchol a nasadil si nedbalý úškrn, pri ktorom sa ženám podlamovali kolená. „Áno?“
„Zaujíma ma váš názor na tú poviedku.“
Doriti. Záver nepochopil. Vlastne z nej nechápal takmer nič a jej hodiny zakaždým prespal, takže ani to by mu v tejto chvíli nepomohlo. Ďalej sa však uškŕňal a prikyvoval. „Podľa mňa autorka vykreslila hlavnú postavu veľmi netradičným, ba priam novátorským spôsobom.“
Na to určite skočí. Poklopkala si prstom po mrkvových perách a oprela sa bokom o katedru. „Zaujímavé. Pokračujte.“
Doriti.
Zamračil sa, aby to vyzeralo, že urputne premýšľa a získal tak trochu času. „Nuž, autorka sa usiluje uchopiť podstatu svojej identity a…“
To bolo jediné, čo si z hodín zapamätal. Nudná poviedka bola o ničom, takže tá nezmyselná veta ju verne vystihovala. Čakal, že to kúpi a prejde k niečomu inému, no namiesto toho sa vydala pomedzi lavice rovno k miestu, kde sedel. Na čelo mu vystúpil pot, čo sa mu nestalo od strednej.
„Podľa vás teda bola autorka veľmi novátorská, no zároveň zápasí o vlastnú identitu. Čo keby ste mi radšej povedali, aké pocity vo vás ten príbeh vyvolal?“
Až vtedy pochopil, že ho prekukla skrz naskrz. Takto zblízka jej hnedé oči žiarili, akoby sa na tmavom nebi zažínali zelené hviezdičky a pohlcovali ho svojím tajomstvom. Na tvári mala nečitateľný výraz, no Connor zachytil v jej pohľade výzvu – bolo jej jasné, že nemá ani šajnu, o čom hovorí. Je jej vydaný na milosť.
Komu by napadlo, že obstarožná profesorka anglického jazyka bude mať spôsoby masového vraha?
Bleskurýchle prehodnotil situáciu a preskupil sily. Naklonil hlavu a pozrel jej priamo do očí, aby bolo jasné, že sa nevzdá. „Podľa mňa to bol smiešny a hrozne vyumelkovaný príbeh, v ktorom hlavná hrdinka celý čas omieľa farbu tapety namiesto toho, aby v sebe zozbierala odvahu niečo zmeniť. Ak teda chcete počuť môj názor.“
Trieda zašumela, ozval sa chichot. Očakával protiútok. Hodil jej rukavicu pred celou triedou, na jej vlastnom teritóriu. Connorovi to však bolo v tejto chvíli jedno. Poviedka mu liezla hore krkom a bola nesmierna úľava povedať to nahlas.
V kútiku úst sa jej usadil zdržanlivý úsmev. „Čestné a priame…“ prikývla.
Uškrnul sa.
„… z úst čitateľa, ktorý ani netuší, čo čítal, a nemieni vynaložiť štipku úsilia, aby autorovi porozumel. Rozvalí sa v kresle a od literatúry očakáva nanajvýš zopár vrážd, sex a dostatočnú dávku vulgarizmov. Táto spoločnosť vskutku netúži po ničom inom než po zábave a neznáša, ak od nej niekto vyžaduje, aby pohla rozumom. Čo rozumom, ani len malíčkom nemieni pohnúť, aby sa priblížila niečomu skutočne veľkému. Jedným slovom, pán Dunkle, sklamali ste ma. Očakávala som od vás oveľa viac.“
Úškrn mu zamrzol na tvári.
Nehlučne odišla naspäť k tabuli. Otočila sa k triede. „Pokúsim sa zachrániť, čo sa dá, aspoň pre zvyšok triedy. Prosím, robte si poznámky.“
Connor stisol zuby, aby mu z spomedzi nich neuniklo zúfalé zaručanie.
Tento semester bude fakt nahovno.
Druhá kapitola
„Premýšľala som, aké nepríjemné je, ak človeka nevpustia dnu, no potom mi napadlo, že je horšie, ak ho nepustia von.“
Virginia Woolfová
Ella kútikom oka sledovala odchádzajúcich študentov, no jej pozornosť pútal najmä jeden.
Connor Dunkle.
Cítila, že to, čo sa medzi nimi udialo, bolo otvorenie veľkej šachovej partie, ktorú si zaiste užije. Zvrátené potešenie – môcť nejakému namyslenému, egocentrickému ignorantovi zraziť hrebienok – bolo jedným z mála výhod jej učiteľského povolania. Pravdaže, okrem zriedkavej, ale predsa reálnej možnosti zásadným spôsobom ovplyvniť myslenie a vnímanie sveta aspoň niektorého z jej študentov. Aj keď často mávala pocit, že väčšina z nich prejde štúdiom absolútne nedotknutá, z času na čas sa jej dostal do rúk taký, ktorému sa poriadna lekcia zišla ako soľ.
„Profesorka Blaková, môžem s vami hovoriť?“
Otočila sa a pred očami mala, aká náhoda, práve jeho. Ostražito ukryla spokojný úsmev a povedala si, že sa dá prekvapiť záverom prvej partie. Od prvého dňa si naňho síce urobila svoj názor, no dlhé roky za katedrou ju naučili, že prekvapiť môže naozaj každý.
„Áno, pán Dunkle?“ premerala si ho ponad hrubý rám okuliarov. Istotne si mohla vybrať niečo modernejšie. Tieto však zakaždým vyvolali u študentov predvídateľne vydesenú reakciu a to ju bavilo. „Čo pre vás môžem urobiť?“
Jeho podmanivý úsmev by poľahky spôsobil výpadok elektrickej siete a slabšie povahy pri pohľade na jeho neuveriteľne biele zuby zaiste odpadávali. Ten chlap bol jednoducho delikatesa lahodiaca každému ženskému oku, no Ella sa proti jeho kúzlu starostlivo obrnila. V duchu skontrolovala reakciu svojho tela a spokojne sa usmiala. Až na slabé elektrizujúce napätie medzi stehnami mala svoje pudy pevne pod kontrolou. Čo však nemohol vedieť naisto. Ella usúdila, že Connor mnoho skúseností s odmietnutím nemá. Viac než očividný dôvod, stodeväťdesiat päť centimetrov jeho mladého svalnatého tela, sa vypínalo nad katedrou. Do tváre mu padali polodlhé svetlé vlasy, ktorých husté pramene si nedbalo zastrkoval za uši. Tvár mal ako vytesanú z mramoru, vysoké lícne kosti, plné pery, dokonalé jamky v lícach. Pripomínal mladého Roberta Redforda z jej obľúbeného filmu Takí sme boli. Redford je dnes vetchý starček, no Ella bola presvedčená, že keby nebolo jeho, Newmana a Branda, nebolo by ani Pitta a Hemswortha. A nech sa rovno prepadne, ak si neprizná, že ju práve neodolateľne zasvrbeli prsty túžbou natiahnuť ruku a odhrnúť mu tie neposlušné kučery z čela.
Ale nič z toho sa nevyrovnalo jeho očiam. Doslova človeku vyrážali dych. Krištáľovo belasé s nádychom zelenej, priezračné ako sklo a pohlcujúce ako oceán. Oči dravca, ktoré poľahky zhypnotizujú korisť. Šťastie, že Ella má bohaté skúsenosti s ovládaním svojich temných túžob. Chladne sa mu zadívala priamo do očí a záchvev v podbrušku s prehľadom zvládla.
„Počúvam,“ dodala a neodpustila si netrpezlivý nádych. Zažmurkal, akoby ho prekvapilo, že neuhla pohľadom ani sa nezakoktala. Tento chlapec potrebuje výprask realitou viac než soľ. To ho doteraz naozaj žiadna neodmietla? Alebo nebodaj patrí k tým šťastlivcom, ktorým sa darí preplávať životom bez najmenších zranení? Ak áno, potom je to ďalšia podobnosť s jej obľúbenou postavou, ktorú stvárnil Redford. Bude si ten film musieť znovu pozrieť.
„Obávam sa, že ide o nedorozumenie,“ spustil. Rečou tela demonštroval otvorenosť a priateľskosť, jemne okorenenú štipkou zmyselnosti. Širokú hruď mu obopínalo tmavomodré tričko a na úzkych bokoch nedbalo viseli vyšúchané džínsy. Jedným z nich sa zľahka opieral o stôl a hlavu nakláňal, akoby sa jej chystal zveriť dôverné tajomstvo. Dokonca sa mu podarilo znova vykúzliť tie neodolateľné jamky na lícach. Páni, je fakt dobrý.
Podával jej hárok papiera. „Dali ste mi efko. Znovu sa ospravedlňujem, že som tú esej odovzdal neskoro, ale verím, že pochopíte, v akej som situácii. Mám krátko pred štátnicami v odbore podnikový manažment a chýba mi len táto skúška.“ Sebavedome sa usmieval. „Keď sme spolu naposledy hovorili, myslel som, že ste akceptovali moje vysvetlenie a že sa nič nestane, ak prácu odovzdám o niekoľko dní neskôr. Spomínate si?“
Akoby nie. Pravdaže si ich rozhovor pamätá. Až priveľmi dobre. Chrlil zo seba výhovorky jednu za druhou a trval na tom, že si zaslúži pár dní navyše. Ani ju nepustil k slovu. Ten chlap je zrejme zvyknutý, že ženy robia všetko, čo mu vidia na očiach, a dokonca sa ani neunúval počkať na jej verbálny súhlas. Jednoducho vysypal, čo mal na srdci, hodil po nej jeden z tých svojich neodolateľných úsmevov, zvrtol sa a už ho nebolo. Akoby sa písal rok 1970 a bolo bežné, ak ste každú ženu oslovovali zlatíčko a srdiečko, nech zastávala akýkoľvek post.
„Bezpochyby sa môžete rozhodnúť, že odovzdáte prácu neskôr,“ pokojne prikývla. „No keby ste si poriadne prečítali univerzitný poriadok, dozvedeli by ste sa, že každý deň oneskorenia sa premieta do výsledného hodnotenia. Myslela som, že to viete. Vlastne by ste mi mali poďakovať, že som vám nerátala víkend, pán Dunkle. Ešte niečo?“
Zaklipkal očami. Na tvári sa mu zračil zmätok školáka, dobreže sa nahlas nezasmiala. Naklonil sa k nej a šeptom precedil pomedzi zuby: „Profesorka Blaková, potrebujem z vášho predmetu céčko. Od toho, či v júni dostanem diplom, závisí celá moja kariéra.“
Oči za sklíčkami okuliarov sa jej zlomyseľne zablysli. „Čítali ste Príbeh hodiny od Kate Chopinovej? Alebo ste prebehli zopár stránok na internete a odkopírovali odtiaľ rozbor diela, aby ste mohli predstierať, že ste to čítali?“
Jasné. Ten prekvapený pohľad pozná veľmi dobre. Uvidíme, či si trúfne klamať jej rovno do očí. Nakoniec však prekvapil on ju, keď po chvíli vyhlásil: „Nie.“
„Čo nie, pán Dunkle?“
„Nie, nečítal som to. Nehovorím, že som sa o to nepokúsil. Mal som tú knihu v ruke, ale hrozne ma to nudilo. Za nič na svete som sa nevedel prinútiť dočítať to do konca.“
Prikývla. „V tom prípade by som vám jednoznačne odporúčala, aby ste sa začali vážne venovať štúdiu a plniť si svoje povinnosti. Načas.“
Vzduch okolo neho vibroval potlačovaným hnevom. „Rozumiem. Vynasnažím sa a všetky ďalšie knihy si pozorne prečítam. Kto je najbližšie na programe?“
„Virginia Woolfová.“
Bolo jej jasné, že by si radšej dal napichať ihly pod viečka než čítať Woolfovú, no s rešpektom musela uznať, že na tvári sa mu nepohol jediný sval. Bez slova prikývol. „Výborne. Vlastne som rozmýšľal, či by sme nemohli niekedy po vyučovaní zájsť na kávu. Prediskutovať svoje názory. Trochu lepšie sa navzájom spoznať. A tak. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že sme nevykročili správnou nohou, a veľmi ma to mrzí.“
Neuveriteľné. Ten chlap si pod sebou ďalej píli konár a nemieni prestať. Bude potrebovať z pekla šťastie, aby sa dostal k štátniciam. Zvolila učiteľský tón, vecný, strohý, nezaujatý a studený ako ľad. „Neznášam klišé, pán Dunkle. Vo vyjadrovaní aj vo vzťahoch.“
„Čože?“
„Nevykročili správnou nohou?“ zopakovala. „Tomu sa hovorí klišé. Nájdite si to v slovníku. Máte nejaké ďalšie otázky týkajúce sa štúdia, alebo je to všetko?“
Odkašľal si. „Len ma prekvapuje, že sa budeme venovať ďalšej ženskej autorke. Nespomínam si, že by som sa zapisoval na feministickú literatúru. Myslel som, že budeme čítať Hemingwaya, Fitzgeralda a Poea. Že sa zameriame, takpovediac, aj na mužský pohľad na svet a spoločnosť.“
O zlomok sekundy si uvedomil, že si mal radšej zahryznúť do jazyka, no ten správny moment zjavne prešvihol. Premerala si ho od hlavy po päty bez výrazu na tvári a odvrátila zrak, akoby sa s ním viac nemienila baviť.
„Viete, čo sa hovorí, pán Dunkle.“
„Nie.“
Usmievala sa jedovato ako ľuľok zlomocný. „Že jeden myslel, až vymyslel fúrik a musel ho tlačiť. A teraz, ak dovolíte, by som sa rada pripravila na ďalšiu hodinu.“
Napravila si okuliare, vzala do ruky hárok papiera z kôpky, ktorá ležala pred ňou na stole, a zahĺbila sa do textu. Zarazene mlčal, no cítila, ako k nej vo vlnách vysiela sústredenú energiu potláčaného hnevu. Nakoniec sa zvrtol a odišiel, papier s testom zvieral v pästi. Riskla to a úchytkom sa za ním obzrela.
Kráčal s prirodzenou gráciou a neotrasiteľným sebavedomým. Pri pohľade na jeho dokonalý, pevný zadok by sa každá rozplakala a len ťažko odolala nutkaniu ohmatať si ho.
V duchu sa previnilo zapýrila, že takto šacuje študenta, no ten chlap je predsa v jej veku a čoskoro bude končiť, takže to azda nie je až také hrozné. Aj tak by s ním nikdy nič nemala. Ak si myslí, že stačí, aby na ňu hodil ten svoj pohľad a ona mu všetko odpustí vrátane nedodržania termínu a nepripravenosti na hodinu, tak to sa milý Connor Dunkle sakramentsky mýli. A rýchlo na to určite príde aj sám.
Vzdychla si a znovu sa začítala do príprav. Odrazu na ňu padla hrozná únava. Svoju prácu zbožňuje, no v poslednom čase sa čoraz naliehavejšie ozývajú symptómy vyhorenia. Koľko času uplynulo odvtedy, čo si naposledy niekam vyrazila? Alebo zažila niečo vzrušujúcejšie než známkovanie písomných prác či výhru vo Wii U Super Smash Brothers, ktoré hrávajú so synom? Svojho desaťročného synčeka nadovšetko ľúbi, no zdá sa, že jej život sa vychýlil z rovnováhy viac, než je zdravé. Nechce predsa, aby si Luke myslel, že ženy okrem chodenia do práce nevychádzajú z domu. Kedykoľvek sa však rozhodla, že zájde s priateľmi na drink alebo do klubu, ozvali sa mamičkovské výčitky svedomia. Kým získala trvalé miesto na Verily College, dvakrát sa sťahovali a Luke si na nové prostredie, nových spolužiakov a školu ešte len zvyká. Nemôže ho predsa nechať samého doma, aby sa zabavila. Od rozvodu síce uplynul takmer rok, no bol to rok plný bolesti, hnevu a nekonečných hodín strávených v advokátskej kancelárii. Luke potrebuje viac času, aby sa zmieril s tým, že jeho rodičia sa k sebe nevrátia. Ktovie, ako by zareagoval, keby si zrazu niekoho našla. Syn pre ňu je a vždy bol na prvom mieste, o tom ani na chvíľu nezapochybovala.
Vzdychla si. Na vzťah aj tak nemá čas. Každý deň je na univerzite a cez víkendy ledva stíha domácnosť. Pravdupovediac, predstava, že by si v sobotu mala dať na seba čosi iné než vyťahané tepláky, ju priam desila.
Nohy má ako dikobraz. A keby si zmyslela, že si dá depilovať aj oblasť bikín, nijaká kozmetička to bez úplatku neurobí.
Má tridsaťpäť a každému, kto nevie, že má syna, zaiste pripadá ako zúfalá stará dievka. Ktovie, možno raz budú mať svoj deň aj tie, nielen otcovia, matky a zaľúbenci. Zostal jej v ruke Čierny Peter. Aj keď ktovie. Dnešné deti možno ani netušia, čo Čierny Peter je. Bože, musí sa okamžite prestať zaoberať sprostosťami a sústrediť na hodinu.
Connor Dunkle určite nič podobné nerieši. Jeho najväčší problém je zrejme len to, s ktorou dnes pôjde do postele a aké pivo si dá pri večeri. Je síce nechutné, že ho tak šmahom odsúdila, no ochotne si dá odrezať malíček, ak sa mýli.
Preložila zopár papierov a vzala do ruky pohľadnicu, ktorú našla vo vychýrenej verilskej pekárni. Zamyslene sa zahľadela na purpurovo-strieborné logo zoznamovacej agentúry Kinnections. Poklopkala prstom po lesklom povrchu karty a párkrát ju otočila.
Nebude to síce lacné, ale na druhej strane, keď si predstaví, že niekto podrobne preverí všetkých jej potenciálnych partnerov, takže vlastne nič neriskuje… To by predsa stálo za to, nie? Vyhne sa barom, skrachovancom aj prechádzkam po rybom trhu, aby sa s niekým zoznámila. Nehovoriac o internete, ktorý jej naháňa hrôzu. Možno sa v ich databáze nájde nejaký slušný osamelý otec, s ktorým by si rozumela. Niekto, kto sa stavia k svojim povinnostiam zodpovedne. Muž, ktorý sa nevykašle na rodinu len preto, že natrafil na novší a krajší model, ako to urobil jej kreténsky exmanžel.
Do učebne sa začali trúsiť študenti ďalšieho krúžku a Ella rýchlo zastrčila kartu medzi ostatné papiere. Neskôr o tom popremýšľa. Teraz sa potrebuje sústrediť na Edith Whartonovú.
Vzdychla si a znovu sa pustila do práce.
Milan Buno, literárny publicista