„Viem, aké to je byť sám. Bol som sám. Mnohokrát. Trápil som sa. Cítil som sa osamelý, odmietnutý. Mal som pocit, že ma nikto nechce…“
Autor románu Bol som mizerný ču*ák John Kim je známy aj ako Nahnevaný terapeut. Na sociálnych sieťach má státisíce fanúšikov a followerov. Teraz mu v slovenčine vychádza druhá kniha v oblasti vzťahov a partnerstva.
Zámerne nezadaní.
V knihe opisuje dôvod, prečo je lepšie byť najprv sám a až potom vo vzťahu.
- Ako žiť spokojne sám so sebou?
- Ako si poradiť s osamelosťou?
- Ako sa vyrovnať so zlyhanými vzťahmi?
- Ako sa dostať späť na svoju stratenú vlnovú dĺžku?
- Ako si v dospelosti hľadať priateľov?
Zámerne nezadaní
Nielen na tieto otázky prináša odpovede John Kim, životný kouč, ktorý na základe vlastných životných skúseností (a skúseností svojich klientov) ilustruje osobnostný prerod z človeka s nezdravo spracovanou minulosťou a nízkym sebavedomím na človeka vedomého si vlastnej hodnoty.
„Bol som naprogramovaný veriť, že šťastie je ostrov, na ktorý treba doplávať,“ vysvetľuje John Kim. „Ak tam nedoplávame, nikdy nebudeme šťastní. Našim imaginárnym ostrovom môže byť dom, láska, práca, čokoľvek. Avšak šťastie ako také nežije na ostrove. Šťastie je nastavenie mysle, ktoré si dokážeme vyprodukovať hocikedy, aj dnes.“
Podľa Johna sa šťastie neodvíja od niečoho iného, to je len naša mylná predstava. Šťastie takisto nie je konštantné. Prichádza a odchádza. Aj šťastie je ako príliv a odliv. V niektoré dni je ľahké cítiť sa šťastný, inokedy je to zložité. Šťastie, tak ako všetko ostatné, vždy začína voľbou.
Keď chýba dobrý vzťah…
Toto všetko by sme si mali uvedomiť a myslieť na to, inak budeme stále nespokojní, nešťastní a frustrovaní. A pekne to rozoberá v knihe Zámerne nezadaní – najskôr treba nájsť svoje vlastné šťastie vo vzťahu so samým sebou. A to môže byť šikovným odrazovým mostíkom aj k zdravším a plnohodnotnejším vzťahom s ďalšími ľuďmi.
Motivácia napísať knihu Zámerne nezadaní vzišla z koučingu tisícok ľudí počas posledných desiatich rokov. Ľudí, ktorí trpeli vážnymi depresiami, pretože nemali partnera. Mnohí z nich mali úspešnú kariéru, mnohí z nich mali skvelých priateľov, ale preto, že nemali nikoho, koho by mohli ráno pobozkať a v piatok večer sedeli sami doma, mali pocit, že zlyhali.
Fakt, že nemajú partnera, si vysvetlili tak, že majú nejaký defekt. Väčšina z nich mala za sebou plejádu dysfunkčných, toxických a nerovných vzťahov, no predsa mali pocit, že byť sám/ sama je oveľa horšie. Dospeli k záveru, že s nimi niečo nie je v poriadku, a s mojou pomocou chceli prísť na to, čo. Mnohí z nich boli tridsiatnici alebo štyridsiatnici a začínali mať obavy, že im neostáva veľa času. Mali pocit, že sa čoskoro odsype všetok piesok z ich presýpacích hodín a prepadali čoraz väčšej beznádeji.