Vynikajúce zakončenie série, zhodujú sa čitateľky, ktoré už prečítali piaty diel celosvetovo preslávenej romantickej ságy Crossfire. Možno ste si už po štvorke hovorili, že ako to bude pokračovať…dá sa ešte o niečom, aby to nestratilo na pútavosti? Bude o čom?
A je o čom!
Verte nám – príbeh má opäť spád, dynamiku a rýchlo sa naladíte na osudy hlavných predstaviteľov. Vítame menej erotických scén :-), zato viac zvratov a prekvapujúca zápletka.
Posledná kniha príbehu Evy a Gideona je naozaj dôstojnou rozlúčkou so sériou.
Stiahnite si novinku Oslobodená do svojej čítačky alebo tabletu a začítajte sa do nej hneď teraz. Lacnejšie o 4 eurá.
Gideon Cross.
Zamilovať sa doňho bola najjednoduchšia vec na svete. Stalo sa to okamžite. Úplne. A nezvratne.
Vydať sa zaňho bolo ako uskutočniť si najodvážnejší sen. No zostať s ním v manželstve, to je boj. Láska sa mení. Tá naša sa stala prístavom, v ktorom sa skrývame pred nečasom, a sama je zároveň hroznou búrkou. Dve zranené duše sa spojili do jednej.
Prezradili sme jeden druhému svoje najhlbšie a najhoršie tajomstvá. Gideon je zrkadlo, ktoré odráža moje nedostatky… a tiež krásu, ktorú som v sebe nedokázala uvidieť. Dal mi všetko. Teraz musím dokázať, že viem byť jeho skalou a útočiskom, tým, čím je on pre mňa. Spoločne môžeme čeliť ľuďom, ktorí sa nás zlomyseľne pokúšajú rozdeliť.
Najťažšie však zápasíme o prísahu, ktorou sme si jeden druhého zaviazali. Sľúbiť večnú lásku, to bol len začiatok. O lásku treba bojovať, a to nás buď oslobodí, alebo… naveky rozlúči.
Oslobodená je strhujúci príbeh, plný romantiky a emócií. Záverečný diel série Crossfire prináša finále, ktoré milióny čitateliek očakávali so zatajeným dychom. Skutočné vyvrcholenie duší a tiel.
Sylvia Dayová je autorka medzinárodných bestsellerov, ktoré sa pravidelne umiestňujú na prvých priečkach New York Times. Viac ako desať jej románov je ovenčených oceneniami a predávajú sa v 40 krajinách.
Bola nominovaná na ocenenie Goodreads Choice Award v kategórii Najlepší autor a jej dielo ohodnotili ako najlepšiu romantickú prózu Amazonu.
V súčasnosti je prezidentkou asociácie Romance Writers of America, ktorá združuje vyše 10 tisíc autorov.
Prečítajte si krátky úryvok z novinky Oslobodená.
New York vraj nikdy nespí, dokonca ani len nebýva ospalý. Moja bytovka na Upper West Side bola odhlučnená tak kvalitne, ako sa to od miliónovej nehnuteľnosti očakáva, ale aj tak dnu prenikali zvuky ulice – rytmické dunenie pneumatík na vyšúchanej dlažbe, pišťanie vydratých bŕzd a neprestajné vytrubovanie taxíkov.
Vyšla som z kaviarne na rohu Broadwaya, kde nikdy nestíchol ruch, a mesto ma obklopilo svojím šumom. Ako som dokázala žiť bez kakofónie zvukov na Manhattane?
Ako som dokázala žiť bez neho?
Gideon Cross.
Ruky som mu položila na líca a pocítila som, ako sa ku mne privinul. Ten prejav zraniteľnosti a náklonnosti ma pichol až pri srdci. Ešte pred niekoľkými hodinami som si myslela, že sa nikdy nezmení a budem musieť žiť s priveľkým množstvom kompromisov, inak sa naše cesty rozdelia. Teraz som bola svedkom jeho odvahy. No zapochybovala som, či ju mám aj ja.
Žiadam od neho viac ako od seba? Pri myšlienke, že som ho donútila k vnútornej zmene, ale sama tvrdohlavo zostávam rovnaká, ma obliala hanba.
Stál predo mnou, vysoký a mocný. V džínsach a tričku, bejzbalovú čapicu mal stiahnutú hlboko do čela. Nikto by v ňom nehľadal globálneho magnáta, ktorého pozná svet – alebo si aspoň myslí, že ho pozná. No aj tak z neho sálala príťažlivosť, ktorá pôsobila na každého, kto prešiel okolo. Kútikom oka som si všímala, že ľudia naňho pozerajú a obracajú sa za ním.
Či už bol Gideon oblečený neformálne, alebo vo svojich obľúbených oblekoch na mieru s vestou, sila jeho svalnatého tela sa nedala ignorovať. Držanie tela a autorita, ktorú vyžaroval, znemožňovali, aby splynul s prostredím.
New York pohltil všetko, čo doň vstúpilo, ale Gideon držal toto mesto pod krkom – vlastne na pozlátenom remienku. A bol môj. Hoci nosil môj prsteň, občas som tomu nedokázala uveriť.
Nikdy nemohol byť obyčajným mužom. Bol zosobnením dravosti maskovanej eleganciou, dokonalosti pretkanej žilkami ľudských chýb. Bol osou môjho sveta. Celého sveta.
Napriek tomu mi dokázal, že sa mi vie prispôsobiť až do krajnosti. Zanechalo to vo mne nové odhodlanie potvrdiť mu, že stojím za bolesť, ktorú kvôli mne znáša.
Okolo nás sa znovu otvárali obchody na Broadwayi. Premávka na ulici hustla, čierne súkromné autá a žlté taxíky poskakovali na hrboľatom povrchu vozovky. Obyvatelia domov vychádzali von, viedli psíky na rannú prechádzku len tak za roh alebo vyrážali behať do Central Parku. Pokúšali sa odtrhnúť si kúsok času pre seba, kým ich do svojho víru strhne pracovný deň.
Mercedes zastal pri obrubníku práve vtedy, keď sme tam prišli. Za volantom sa črtala mohutná Raúlova silueta. Angus za ním hladko zaparkoval bentley. Jeden prišiel po mňa, druhý po Gideona, chystali sa nás odviezť každého na inú adresu. Toto má byť manželstvo?
Lenže toto bolo manželstvo, naše manželstvo, aj keď po takom usporiadaní nik z nás netúžil. Musela som si stanoviť hranicu, keď Gideon odlákal môjho šéfa z reklamnej agentúry, kde som pracovala, a dal mu neodolateľnú platovú ponuku.
Chápala som, po čom môj manžel túži – aby som pracovala pre Cross Industries –, ale prečo intriguje za mojím chrbtom? Nemienila som to akceptovať. Nie od muža, ako je Gideon. Buď sme spolu – a spolu rozhodujeme –, alebo sme príliš vzdialení, aby náš vzťah mohol fungovať.
Zaklonila som hlavu a pozrela som mu do prekrásnej tváre.
Videla som tam ľútosť aj výčitky svedomia. A lásku. Veľa lásky. Opäť mi vyrazilo dych, aký je úchvatný. Oči mal modré ako vody Karibiku, mal hustú lesklú čiernu hrivu vlasov, ktoré mu padali na golier. Vyzeral, akoby mu tvár tesala zbožňujúca ruka, každý uhol a plochu vytvarovala do dokonalosti, ktorá ma hypnotizovala a oberala o schopnosť racionálne myslieť. Očaril ma na prvý pohľad a jeho výzor ma doteraz ohromoval. Z Gideona som bola namäkko.
V skutočnosti ma však zrážala na kolená jeho osobnosť, jeho energia, sila, bystrá inteligencia a bezohľadnosť, ale aj srdce, schopné toľkej nehy…
„Ďakujem.“ Končekmi prstov som mu prešla po čiernom obočí a preskočila iskra tak ako vždy, keď som sa mu dotkla pokožky.
„Ďakujem, že si mi zavolal. Že si mi povedal o svojom sne. Že si sa tu so mnou stretol.“
„Kedykoľvek sa s tebou stretnem.“ Bola to prísaha, vyslovená náruživo a vášnivo.
Všetci majú svojich démonov. Tí, ktorí žijú v Gideonovi, sa nedostanú zo železnej klietky, kam ich uväznila jeho vôľa – no len kým bdie. Keď spí, mučia ho brutálnymi nočnými morami, a donedávna sa mi s nimi odmietal zdôveriť. Vždy sme mali veľa spoločného, ale zneužívanie, ktoré sme zažili v detstve, zanechalo traumu. Tá nás spojila a zároveň oddeľovala. Ľudia, ktorí nás týrali, nám vzali priveľa.
„Eva… ty jediná na celom svete ma dokážeš od seba odlúčiť.“
„Aj za to ti ďakujem,“ zamrmlala som so stiahnutým hrudníkom. Už istý čas sme žili oddelene a obaja sme tým trpeli.
„Viem, že pre teba nebolo ľahké poskytnúť mi priestor, ale potrebovali sme to. A viem, že som na teba priveľmi tlačila…“
„Naozaj priveľmi.“
Sarkastický tón ma prinútil krivo sa usmiať. Gideon si nezvykol, že nemusí dostať, čo chce. Hoci zúril, keď som pred ním utekala, teraz sme boli spolu práve preto – odmietanie ho donútilo zdvojnásobiť úsilie. „Viem. No dovolíš mi to, lebo ma miluješ.“
„Milujem? Je to viac ako láska.“ Chytil ma za zápästia a tak prudko a panovačne ich stisol, že som sa vnútri úplne roztopila a kapitulovala som.
Prikývla som. Už som sa nebála priznať, že jeden druhého potrebujeme tak, že by to niekomu mohlo pripadať nezdravé. Takí sme boli, nič iné nám nezostávalo. To, čo zostávalo, však bolo
vzácne. „Pôjdeme za doktorom Petersenom.“ Povedal to rozkazovačným tónom, ale jeho oči sa spýtavo upreli do mojich, akoby čakal, či súhlasím.
„Si neuveriteľne panovačný,“ podpichla som ho. Chcela som, aby nám z tohto stretnutia zostal dobrý pocit. Nádej. O pár hodín sme sa mali posadiť pred doktora Lyla Petersena, ku ktorému sme každý týždeň chodili na terapiu. Bolo to ideálne načasovanie, lebo sme spoločne prekročili rubikon. Teraz sme potrebovali pomoc pri ďalšom postupe.
Objal ma okolo pása. „Zbožňuješ to.“
Chytila som ho za lem trička a drsne som zaň potiahla. „Zbožňujem teba.“
„Eva…“ rozochvene vydýchol a na krku som pocítila horúčavu. Manhattan nás obklopoval, ale boli sme ako v nepreniknuteľnej pevnosti. Keď sme sa ocitli spolu, všetko naokolo prestávalo existovať.
