Poznáte Kasie West?
Je to nová kráľovná dievčenských románov, ktoré si rýchlo zamilujete. Sú plné slnka, vyčaria vám na tvári úsmev, zahrejú srdce a okamžite sa skamošíte s jej hrdinkami.
Ako sa píše na zadnej strane obálky: „Príbehy plné sexi chalanov a kúlových hrdiniek. Ak to začnete čítať, už to z ruky nepustíte.“
tak si poďte prečítať jej novinku Frajer na záskok.
Gia Montgomeryová má osemnásť rokov. Je naozaj veľmi pekná, úspešná a v škole veľmi obľúbená.
Tesne pred školským plesom ju však na parkovisku opustí Bradley. Fakt. Nie deň alebo pár hodín pred plesom, ale skutočne tesne pred vstupom na ples.
Gia musí konať. A rýchlo.
Už niekoľko mesiacov totiž o ňom kamošom rozpráva a presne tento večer mal potvrdiť, že Bradley aj naozaj existuje. Mala im ho predstaviť. Pochváliť sa ním. No všetko sa zrútilo ako domček z kariet…
Opustená však uvidí v jednom z áut chalana, ktorý čaká na sestru. Čo má robiť? Neváha a požiada ho, aby dve hodiny predstieral, že je Bradley.
Problém však príde po tom, keď si uvedomí, že naňho nevie prestať myslieť. Nedokáže toho nového chalana vyhnať z hlavy. Nechce oňho preto prísť a tak sa postupne do svojich poloklamstiev stále viac zamotáva.
Dokáže Gia zmeniť frajera na záskok na skutočný vzťah bez toho, aby jej na to všetci prišli a ona tak prišla o všetkých kamošov? Musí sa rozhodnúť – ohrozí priateľstvo s ľuďmi, ktorí pri nej stoja celý život? Alebo lásku k frajerovi na záskok, ktorá sa v nej rodí?
Frajer na záskok je absolútna letná pohodovka, ktorá vám vyčistí hlavu a dobre sa zabavíte. Ak potrebujete vypnúť, toto je tá správna knižka.
Začítajte sa do novinky Frajer na záskok:
Jedna časť mozgu, zrejme tá, kde sídli logické myslenie, ktoré mi však vtedy chýbalo, vedela, že to mám nechať tak, odísť a zachovať si aspoň štipku dôstojnosti. Namiesto toho som ho ešte pevnejšie objala okolo pása a pritisla si mu líce na hrudník. Nebola to logika, čo ovládalo môj mozog. Bolo to zúfalstvo. A hoci som vedela, že zúfalstvo nie je veľmi príťažlivé, nemohla som si pomôcť.
Nahlas vydýchol, takže som ho mohla objať ešte silnejšie. Takto asi škrtiče zabíjajú svoje obete, napadlo mi, ale ani táto myšlienka ma neprinútila odísť.
„Gia, prepáč.“
„Tak to nerob! A ak naozaj musíš, nemôžeš to o dve hodiny posunúť?“
„Podľa toho, čo si mi povedala, určite nie. Záleží ti len na tom, aby si sa so mnou mohla ukázať pred svojimi priateľmi.“
„Tak to nie je.“ Dobre, dobre, trochu pravdy na tom bolo, ale iba kvôli Jules. Votrela sa k nám do partie pred rokom a pomaly sa pokúšala všetkých mojich najlepších priateľov obrátiť proti mne. Naposledy vyhlásila, že som si frajera, s ktorým už dva mesiace chodím, iba vymyslela. Takže áno, chcela som, aby všetci videli, že neklamem a že je to ona, kto sa snaží rozdeliť našu partiu. To ona je aspoň z jednej štvrtiny skutočne zlá, nie ja.
Nebol to však jediný dôvod, prečo som chcela, aby bol Bradley dnes večer so mnou. Skôr ako sa so mnou na parkovisku pred budovou, kde sa konal náš školský ples, rozíde, som potrebovala, aby vošiel dnu a dokázal, že naozaj existuje. A potom môže pokojne odísť. Chcela som tak veľa? Okrem toho, haló, toto je môj ples. To ma naozaj chce nechať ísť samu, keď mám šancu, že ma vyhlásia za kráľovnú plesu?
„Nejde mi len o to…“ Hlas sa mi zlomil, hoci som sa snažila udržať emócie pod kontrolou. Akoby už z toho, že sa ho držím ako kliešť, nebolo jasné, že to absolútne nezvládam.
„Záleží ti len na tom a potvrdila si to tým, ako si ma privítala. Prvá vec, čo si mi povedala, bola: Toto kamoši nerozchodia. Vážne, Gia? To je prvé, čo mi povieš po dvoch týždňoch, čo sme sa nevideli?“
Začala som si naše stretnutie prehrávať v hlave. Naozaj to bolo prvé, čo som mu povedala, alebo si to vymyslel, aby sa cítil lepšie? Vyzeral fakt dobre. Áno, chcela som, aby aj moji kamoši videli, ako dobre vyzerá. Čo mu na tom prekáža?
„Celú cestu sem si plánovala, ako vojdeme dnu. Povedala si mi, ako sa mám na teba pozrieť.“
„Dobre, tak mám maličkú potrebu veci ovládať. To si však vedel!“
„Maličkú?“
Kúsok od nás zaparkovalo auto. Zo zadných sedadiel vystúpil pár. Nepoznala som ani jedného z nich.
„Gia,“ povedal Bradley, vyslobodil sa z môjho objatia a odstúpil. „Musím ísť. Mám pred sebou dlhú cestu.“
Aspoňže vyzeral, že je mu to úprimne ľúto.
Prekrížila som si ruky na prsiach a konečne v sebe našla dôstojnosť. „Fajn. Chod.“
„Mala by si ísť dnu. Vyzeráš úžasne.“
„Čo si o sebe myslíš? Najprv mi vynadáš a potom sa hráš na milého a sladkého.“ No on bol naozaj neuveriteľne milý a sladký. Zúfalo som chcela, aby so mnou zostal. Nebolo to len o mojich kamošoch. Potlačila som ten pocit. Nechcela som mu dať najavo, že ma naozaj zranil.
Pousmial sa a nahlas povedal: „Si neskutočne plytká, sebecká, snobská a zaslúžiš si tam ísť sama!“
Prečo to znelo tak presvedčivo? Pokračovala som v našom malom dramatickom výstupe a zakričala som: „Nenávidím ta, debil!“