„Je ti jasné, že ju treba zabiť, však?“
Táto otázka akoby na okamih zavisla v pokojnom nočnom vzduchu a potom odplávala do temnoty k Mŕtvemu moru. Hercule Poirot s rukou na okennej kľučke na chvíľu zastal. Zamračil sa a rozhodným pohybom zavrel okno, aby nebezpečný nočný vzduch nevnikol do izby. Vychovali ho v presvedčení, že vzduch, ktorý je vonku, by mal ostať vonku, a nočný vzduch je pre človeka mimoriadne škodlivý.
Schôdzka so smrťou je jedna z najlepších detektívok Agathy Christie, ktorá sa odohráva v exotickom prostredí Stredného východu.
Schôdzka so smrťou
Počas dovolenky v Jeruzaleme sa mladá lekárka Sarah Kingová zoznámi so zvláštnou americkou rodinou Boyntonovcov, ktorú ovláda despotická nevlastná matka. Rodiace sa sympatie medzi Sarah a Raymondom Boyntonom sú však podľa všetkého odsúdené na zánik, keďže matka bráni deťom v akomkoľvek kontakte s inými ľuďmi.
S Boyntonovcami sa Sarah nečakane stretne aj počas výletu do Petry, kde sa emócie v rodine ešte väčšmi vyostria. Keď raz večer nájdu pani Boyntonovú mŕtvu, plukovník Carbury z jeruzalemskej polície k vyšetrovaniu prizve Hercula Poirota, ktorý je tam práve na dovolenke. Na vyriešenie prípadu má slávny detektív iba dvadsaťštyri hodín. Podarí sa mu za taký krátky čas vypátrať vraha medzi toľkými podozrivými?
Hercule Poirot má 24 hodín
Schôdzka so smrťou je príbeh z najplodnejšieho obdobia Agathy Christie, konkrétne z roku 1938 a obstál v silnej konkurencii najmä vďaka príťažlivému prostrediu stredovekého sídla Petra. A napokon aj kvôli postave pani Boyntonovej, ktorá patrí k najpresvedčivejším záporným postavám v knihách autorky detektívok.
Agatha Christie navštívila Petru pár rokov pred napísaním knihy, takže mala ešte v živej pamäti všetky detaily a atmosféru…ale napriek tomu sa nesústredí na opisy prostredia a historických pamiatok. Nádherná Petra je pre ňu len kulisou, kde sa odohráva ďalší napínavý príbeh Hercula Poirota.
Pozorný čitateľ si všimne niekoľko odkazov na predošlé knihy Agathy Christie. Jedna z postáv je nadšená zo stretnutia s mužom, ktorý vyriešil prípad známy z Vrážd podľa abecedy.
„Dnes ráno som si celkom dobre neuvedomovala, kto ste,“ povedala slečna Pierceová a spľasla rukami. „Ale už mi to došlo, vy ste predsa ten slávny detektív! Čítala som všetko o prípade vrážd podľa abecedy. Bolo to veľmi napínavé. V tom čase som dokonca pracovala neďaleko Doncasteru ako vychovávateľka.“
V rozhovore Hercula Poirota s Nadine Boyntonovou zasa padne zmienka o „prospešných“ vraždách s spojení s prípadom Vražda v Orient exprese.
„Pán Poirot, počula som, že raz, v prípade vraždy v Orient exprese, ste prijali oficiálne vysvetlenie toho, čo sa stalo,“ vyhŕkla Nadine prudko.
Poirot na ňu zvedavo pozrel. „Kto vám to povedal?“
„Je to pravda?“
Pomaly povedal: „Ten prípad bol… iný.“
Milan Buno, knižný publicista
Foto: SkveléKnihy.sk, Slovenský spisovateľ
