Televízne správy plné rušivých prvkov ako blikajúce zábery, textové riadky na dolnom okraji obrazovky ap. vedú ku kognitívnemu vyčerpaniu a k oslabeniu odporu voči falošným a neodôvodneným informáciám. Sme náchylnejší veriť rôznym dezinformáciám a falošným faktom.
Jestvujú alternatívne fakty? Môže byť niečo pravda pre mňa, ale nie pre iného človeka. Ako sa brániť falošným a nepodloženým tvrdeniam? A ako rozlíšiť hoaxy a fake news od tých pravdivých správ?
O tom je novinka švédskej autorky, profesorky teoretickej filozofie Asy Wikforssovej Alternatívne fakty.
Ako nami manipuluje televízia?
„Ak ľudia nemajú až taký veľký záujem o svet, o dianie, stačí im aj titulok. Krátky, možno manipulatívny, skreslený a nepravdivý,“ upozorňuje prekladateľ Jozef Zelizňák a dodáva: „V spoločnosti badať akýsi úpadok. Kedysi úcta k elitám a odborníkom bola ďaleko silnejšia, politika bola profesia. Boli to ľudia, ktorí neboli možno vždy čestní, ale robili to profesionálne. Dnes byť politikom je hanba a politikom môže byť de facto hocikto, takže potom to tak aj vyzerá.“
Vypočujte si knižný podcast, v ktorom nájdete rozhovor s prekladateľom severskej literatúry Jozefom Zelizňákom. Hovorí nielen o knihe Alternatívne fakty, ale aj o hoaxoch a fake news všeobecne.
- Je očkovanie genocídou na národe?
- Ako spoznať falošné informácie?
- Prečo najčastejšie klameme a zavádzame druhých ľudí?
- Ako s nami televízie manipulujú?
- A môže cestovanie, spoznávanie iných kultúr potláčať predsudky?
- Aj o tom v knižnom podcaste:
Konšpirácie stále fascinujú…
Označenie alternatívne fakty sa stalo akýmsi symbolom súčasného vývoja. Jeho korene siahajú k diskusii o počte účastníkov na Trumpovej inaugurácii 20. januára 2017. Trumpov tlačový tajomník Sean Spicer tvrdil, že išlo o najväčšiu účasť v histórii prezidentských inaugurácií.
„Venujem sa aj snahe pochopiť, prečo sme my ľudia takí zraniteľní zoči-voči nepravde a aké psychologické mechanizmy spôsobujú, že niekedy zavrhneme dostupné poznanie,“ približuje autorka knihy z vydavateľstva Ikar Alternatívne fakty.
Konšpiračné teórie fascinujú mnohými spôsobmi, psychologicky aj z pohľadu teórie poznania. Psychologicky sú prejavom istej formy sektárskeho myslenia. Ste súčasťou malej skupiny vyvolených, ktorí prišli na stopu pravde a odhalili, ako to je naozaj…
Asa Wikforssová skúma fenomén rezistencie voči poznaniu z filozofickej perspektívy. Čo je poznanie? Aké psychologické mechanizmy nám bránia prijať fakty a ako predchádzať rezistencii voči poznaniu? Ako sa brániť falošným a nepodloženým tvrdeniam? Akú úlohu hrajú médiá a ako môžu pomôcť školy? Kľúčová diskusia o fungovaní demokracie sa práve začala!
Sme zavalení informáciami
Asa Wikforss napísala knihu Alternatívne fakty v roku 2017 krátko po nástupe Donalda Trumpa do úradu amerického prezidenta. Trump už prezidentom nie je, no nástroje na pochopenie sveta, ktoré autorka ponúka v tejto knihe, sú platné a užitočné naďalej.
„Z každej strany sa na nás valia rôzne informácie a my sme jednoducho príliš zaneprázdnení na to, aby sme hľadali pravdu a či uveriť tomu alebo tomu. Nie je to ľahké a práve táto kniha je pre ľudí, ktorí hľadajú túto pravdu. Pre tých, nevedia hľadať, nevyznajú sa v tom, ale tiež pre tých skúsenejších a vďaka nej budú vedieť svoje poznatky sprostredkovať iným. Je to naozaj veľmi aktuálna kniha,“ tvrdí prekladateľ a cestovateľ Jozef Zelizňák v knižnom podcaste ku knihe Alternatívne fakty.
Prečítajte si úryvky z knihy Alternatívne fakty:
Prečo veríme takým zvláštnym veciam? Ľudia veria množstvu zvláštnych vecí. Takmer polovica dospelých v USA verí, že jestvujú prízraky, a 26 percent verí, že existujú strigy. Celých 11 percent si myslí, že sa nedá vylúčiť, že svet riadia ropuchy, ktoré na seba vzali ľudskú podobu. Menej než polovica prijíma evolučnú teóriu a jeden zo štyroch verí, že Slnko sa točí okolo Zeme a nie naopak. V Európskej únii to v otázke evolúcie vyzerá o čosi lepšie (verí na ňu 70 percent). Vo Švédsku verí 16 percent na prízraky a celých 37 percent na paranormálne javy, teda nadprirodzené udalosti, ktoré sa nedajú vedecky vysvetliť.
Ľahko sa tomu smeje. Možno je jedno, či ľudia veria na existenciu prízrakov alebo stríg (hoci upaľovanie bosoriek v 17. storočí ukazuje, že to môže aj nebyť jedno). No v dnešnej spoločnosti je dôležité, či nám neunikajú základné vedecké a spoločenské fakty. Napríklad 32 percent Američanov verí, že klimatické zmeny nespôsobuje ľudská činnosť.
Ako je to možné? V princípe ide o dve otázky. Ako sa stane, že ľudia vôbec uveria takýmto lžiam? A ako môžu veriť naďalej? Na prvú otázku sa odpovedá jednoduchšie…
Z hľadiska teórie poznania sú konšpiračné teórie zaujímavé v spôsobe, akým pristupujú k dôkazom. Často vyzdvihnú jeden aspekt diania, ktorý nie je stopercentne vysvetlený. Jedna teória napríklad hovorí, že pristátie na Mesiaci v roku 1969 bolo bluf, vychádzajúc zo záberov, na ktorých vidno, že americká vlajka sa trepoce. Veď na Mesiaci nefúka vietor! Namiesto snahy o vysvetlenie fenoménu v normálnych rámcoch (jeden z astronautov ťukol do stojana krátko pred stlačením spúšte) sa zoberie táto črepinka a skonštruuje sa nová teória (fotografiu museli urobiť na Zemi!) v rozpore s enormným množstvom iných dôkazov. Vedci vypočítali, že na to, aby bolo pristátie na Mesiaci bluf, by sa muselo do konšpirácie zapojiť 400 000 ľudí.175 Každý, kto sa niekedy pokúsil mať spoločné tajomstvo s hŕstkou priateľov, vie, aké nepravdepodobné je, že by 400 000 ľudí udržalo tajomstvo, že americké pristátie na Mesiaci bol bluf.
Na posudzovanie dôveryhodnosti digitálneho zdroja jestvuje niekoľko jednoduchých pravidiel a je dobré, že túto informáciu teraz šíri mnoho rôznych zdrojov.
Po prvé, treba posúdiť, o aký typ tvrdenia ide. Je to seriózny názor alebo satira či vtip? Mnohí z nás zažili trápny pocit zo zistenia, že text, o ktorý sme sa práve delili s inými v sociálnych médiách (ktorý dokazoval, aký hrozný je Trump/Clintonová/Mayová/Corbyn atď.), bol v skutočnosti satirou.
Po druhé, musíme posúdiť etablovanosť zdroja. Ide o novú webovú stránku alebo o stabilný zdroj, ktorého dôveryhodnosť preveril čas? Má zodpovedného vydavateľa? Dodržiava autorské práva? Je obsah sponzorovaný alebo ide o skutočný novinový článok?
Po tretie, mali by sme zohľadniť, či ide o informáciu z prvej ruky, alebo nie. Ako som už spomínala, rozhodujúcu úlohu v poznaní hrajú naše zmysly. Ten, kto nejakú udalosť videl či počul, sa principiálne lepšie hodí na vyjadrovanie sa k nej než ten, kto ju prijal len z druhej ruky (v závislosti od udalosti – nie všetko sa dá posúdiť výlučne pozorovaním, napríklad motív páchateľa). Ale pozorovanie nie je vždy spoľahlivé.
Po štvrté, treba si položiť otázku o zámere. Máme dôvod myslieť si, že prameň má veľký záujem šíriť práve tento odkaz (a práve teraz)? Hoci to nepredstavuje argument proti samotnému tvrdeniu, dáva nám to dôvod dôkladne ho prehodnotiť. Ak televízna stanica Russia Today informuje, že sa potvrdilo, že Rusko nezasahovalo do amerických volieb, musíme toto tvrdenie brať s rezervou (Russia Today je štátny spravodajský kanál, veľmi blízky Kremľu). A, samozrejme, musíme hodnotiť pravosť zdroja: je zdrojom naozaj seriózny denník, a nie jeho falošná verzia? Základným pravidlom je kontrola z niekoľkých nezávislých zdrojov. S dôrazom na slovo nezávislých. Ako som už spomenula, práve na internete má často množstvo rôznych zdrojov spoločný pôvod a vtedy ich samotný počet nie je rozhodujúci. Práve tu mnohí zlyhávame, aj mladí ľudia zvyknutí na sociálne siete. A ladí to s kognitívnym skreslením: ak nájdeme obsah, ktorý potvrdzuje náš názor, nedbáme o to, overiť si ho z ďalších zdrojov.
Milan Buno, knižný publicista