Vlani to bola Cnosť a Odvaha.
Teraz prišlo Víťazstvo!
M. S. Forceová je pseudonym súčasnej bestsellerovej autorky New York Times Marie Forceovej.
Sériou Quantum prenikla do sveta erotických románov a rozhodne nepovedala posledné slovo! Na konte má zatiaľ štyridsať súčasných ľúbostných románov a viacero ocenení. Doteraz predala viac ako 3,5 milióna výtlačkov a podľa New York Times, USA Today a Wall Street Journal je najlepšie predávanou autorkou.
Kniha Víťazstvo získala na Amazone v čitateľskom hodnotení 4,6 hviezdičky z celkových piatich. A množstvo nadšených reakcií ako „Len čo sa začítate do série Quantum, nedokážete ju odložiť.“ alebo „Dávam 5 hviezdičiek. Je to HORÚCE! HORÚCE! HORÚCE!“
Séria s Flynnom a Natalie si našla milióny fanúšikov, pretože je vášnivá, vzrušujúca, romantická, sexi a zábavná.
„Neuveriteľná séria!“ rozplývajú sa zasa čitateľky na knižnej sociálnej sieti Goodreads.
Vrcholy a pády, rozchody a návraty, asi takto by sa dal charakterizovať vzťah slávneho hollywoodskeho herca Flynna Godfreyho a učiteľky Natalie Bryantovej.
Flynn sa nevie zmieriť s tým, že Natalie ho opustila a odišla za sestrou. Nahnevalo ju, že jej klamal a tajil pred ňou svoju nebezpečnú pravdu. Ale ona sa všetko dozvedela od Valerie. Flynn je nešťastný, lebo od prvého okamihu, čo ju stretol, si bez nej svoj život nevie vôbec predstaviť. Kvôli nej bol ochotný zmeniť sa, len aby sa stal takým, akým ho chcela mať. Lenže môže sa obrátiť chrbtom k životnému štýlu, ktorý je mu vlastný? Dokáže zavrhnúť túžby, ktoré ho poháňajú, len aby dal Natalie romantickú lásku, akú si zaslúži? Dokáže jej všetko vysvetliť tak, aby to v nej nevyvolalo šok? A aby ho neopustila nadobro?
Natalie už pozná všetky Flynnove tajomstvá a musí sa s tým vyrovnať. Na jednej strane ju šokujú, no na druhej strane vzbudia jej zvedavosť a túžbu po zmierení. Chce byť pre Flynna ideálnou partnerkou a túži po tom, aby mu vyhovela v každom smere. Preto sa odhodlá spolu s ním vstúpiť do neznámych vôd a objavovať také stránky ľúbostného života, aké doteraz ešte nepoznala. Natalie je veľmi neskúsená, ale Flynn má skúseností naozaj dosť… Dni a noci plné vášní patria iba im dvom…
Začítajte sa do novinky Víťazstvo:
Flynn
„Doriti, neverím, že ma opustila.“ Nervózne som pochodoval po terase Marlowinho domu v Malibu, dnes som výnimočný výhľad na Tichý oceán nevnímal. Akoby mi niekto vytrhol srdce z hrude a prešiel po ňom hummerom. Natalie odišla, ostala mi iba neznesiteľná bolesť. „Naozaj ma opustila. Sľúbila mi, že to nikdy neurobí. Sľúbila mi to, Mo.“
„Flynn… Upokoj sa.“
„Upokojiť sa? Ako sa mám upokojiť, keď ma opustila manželka?“
„Dostaneš infarkt. V tvári si celý červený a potíš sa.“
Pošúchal som sa po hrudi. Že by mi naozaj hrozil infarkt? „Mo, čo mám robiť? Povedz, čo mám robiť?“ Marlowe som prezradil iba to, že Natalie ma prichytila pri klamstve a odišla.
Dlho na mňa hľadela, potom odvrátila zrak a zadívala sa na nekonečný oceán. „Neviem. Táto žena je nepoddajná.“
Sadol som si na stoličku vedľa nej. Vyčerpaný a skormútený som už viac nevládal pochodovať. Nedokázal som si predstaviť ani hodinu bez Natalie, nieto týždeň a viac. Vraj tak dlho potrebuje „premýšľať“, kým mi zavolá. Týždeň. Celá večnosť.
„Rozbil som doma okno.“
„Kedy?“
„Dnes ráno po jej odchode.“
„Už si ho dal opraviť?“
Pokrútil som hlavou. Päť minút po Natalinom odchode na letisko sa ukázal ten poondiaty agent FBI. Okno bolo to posledné, na čom mi záležalo.
Marlowe zdvihla mobil. „Addie, tu Marlowe. Flynn je u mňa. Niečo sa deje. Mám ti odkázať, že doma rozbil okno. Jedno z tých veľkých vzadu. Zoženieš opravára?“ Odmlčala sa. „Opýtam sa ho.“ Podala mi telefón. „Chce s tebou hovoriť.“
Chcel som odmietnuť. Nechcem hovoriť s nikým okrem Natalie, ale to nie je možné. Schytil som Marlowin mobil. „Ahoj.“
„Čo sa deje?“ Addie, moja oddaná asistentka, dokázala podľa jediného slova vydedukovať, že sa deje niečo veľmi zlé. „Volal mi pilot, že Natalie nasadla do lietadla, ktorým ste mali letieť do Mexika, a zamierila do Colorada. Nedvíha telefón.“
Takže šla za sestrou Candace. Nič prekvapujúce. Pripomenulo mi to, že môj mobil má agent FBI a kým mi ho nevráti, Natalie mi nemá kam zavolať. Hneď ráno to vyriešim. „Ja, hm…“ Nechcel som tie slová vyrieknuť nahlas. Ak to budem dookola opakovať, stane sa to skutočnosťou. „Naše plány sa zmenili.“
„Dobre… Tak čo sa deje?“
„Natalie a ja… Ona… My… Vracia sa do New Yorku cez Colorado, aby sa stretla so sestrou.“
„Prečo? Na ako dlho?“
„To je dlhý príbeh. Neviem.“
Po odmlke sa Addie spýtala: „Čo môžem pre teba urobiť?“
„Dáš opraviť okno?“
„Už sa stalo. Kým telefonujem, napísala som mail. Skočím tam a počkám na robotníkov.“
„Ďakujem.“
„Čo ďalej?“
„Ešte neviem.“
„Keď to zistíš, zavolaj.“
„Vďaka.“
„Flynn… Nedovoľ jej odísť. Bez ohľadu na to, čo sa stalo, nedovoľ jej odísť.“
„Nedovolím.“ No len čo som to dopovedal, stuhol som. Čo ak ma opustila nadobro?
„Čo chcel agent dnes ráno?“ vyzvedala Addie.
„Odkiaľ to vieš?“
„Najprv zašiel do kancelárie.“
„Rogersova žena zrejme informovala vyšetrujúcich policajtov, že som sa mu vyhrážal a on sa bál o svoju bezpečnosť.“
„Vyhrážal si sa mu právnymi krokmi, nie fyzickým násilím.“
„To som Vickersovi povedal.“
„Stačilo mu to?“
„Hádam. Odišiel. Nateraz. Addie, mám zlé tušenie, že sa mi tú vraždu snažia prišiť.“
„Nech to skúsia. Všetci vieme, že si to neurobil. Rozmetáš ich na kúsky.“
„Neurobil som to, ale chcel som.“
„Chcieť ešte neznamená urobiť. Kedy ti vráti mobil?“
„V priebehu dneška ho pošle do kancelárie.“
„Prinesiem ti ho, len čo príde.“
„Ďakujem.“
„Flynn, nevzdávaj sa. Nech sa medzi tebou a Natalie stalo čokoľvek, napravíš to. Vy dvaja ste dokonalý pár. Nesmieš to vzdať.“
Jej uistenia, že sa to dá napraviť, som sa držal ako topiaci slamky, len ktovie, či je to aj tento prípad. „Addie, pokašľal som to.“
„Je do teba blázon. Nech sa stalo čokoľvek, pamätaj na to.“
„Skúšam.“
„Vpustím robotníkov do domu, nech opravia okno, potom ti donesiem mobil.“
„Teraz som u Mo, ale neskôr budem doma.“
„Tak sa uvidíme. Vydrž, dobre?“
„Dobre.“ Mám na výber? Natalie mi nedala inú možnosť, iba čakať, kedy si premyslí udalosti z dnešného rána. Ukončil som hovor s Addie a vrátil mobil.
„Prišla na BDSM, však?“ opýtala sa Marlowe. Marlowe mi bola ako „štvrtá“ sestra, tá, ktorá vie o BDSM.
„Hej. Prekliata Valerie jej to vytárala. Veríš tomu?“ Najradšej by som svojej pomstychtivej bývalej žene vykrútil krk.
„Au.“
„A potom som prilial olej do ohňa tým, že som jej klamal. Valerie jej prezradila, kde v mojom dome nájde tú izbu. Takže vedela, že klamem.“ Znova som vstal a pochodoval po terase. „Mo, mal som na to svoje dôvody. Nikto ma nepresvedčí o opaku. Po tom, čo prežila, ani náhodou nezvládne pravdu o mojej temnej stránke. Radšej som jej to zatajil a uprednostnil ju pred svojím životným štýlom.“
„Čo by si robil, keby si to už viac nemohol pred ňou tajiť?“
Moju snahu odpovedať gestom prerušila. „Flynn, to nie je voľba. Ide o to, že takýto si. Takýto si vždy bol a pokusom byť niekým iným si už jedno manželstvo zničil.“
„Toto je iné. Natalie nie je Valerie.“
„Iste. Rozhodne je lepšia. Valerie môže iba snívať o tom, že bude aspoň jedinou bunkou taká ako Natalie.“
„Čo mi teda radíš?“
„Flynn, ak pri nej nemôžeš byť sám sebou, naozaj sám sebou, nie je pre teba tá pravá. Všetci sme sa pokúsili o vzťahy mimo svojho životného štýlu a skončili sa katastrofou, lebo nikto z nás nedokáže poprieť sám seba. To vieš.“
„Milujem ju, Mo. Milujem ju tak ako ešte nikoho. Viac ako seba, preto som kvôli nej náš štýl zanechal. Stále som presvedčený, že je to správne.“
„Je to správne aj pre teba? Vo vašom vzťahu predsa záleží aj na tebe.“
„Na nej záleží viac.“
„Flynn… No tak.“
„Musím ísť.“ Zrazu som mal pocit, že viac nevydržím len tak bezmocne pochodovať. Cítil som sa ako tiger v klietke, ktorý potreboval vybuchnúť, zrevať od zúrivosti a strachu, ktoré ho ovládli.
Marlowe ma nasledovala dnu. „Nechoď. Teraz by si nemal byť sám.“
„Nedokážem nečinne sedieť. Musím niečo urobiť.“
„Prosím, nerob nič, čo by si raz oľutoval.“
„Čo môže byť horšie než klamať svojej žene a nechať ju odísť?“
„Veľa vecí.“ Ukázala na ducati zaparkované pred domom. „Napríklad sa môžeš omotať okolo telefónneho stĺpa alebo zísť z diaľnice.“
Pobozkal som ju na čelo. „Nič z toho neurobím. Sľubujem. Ďakujem za vypočutie.“
„Neskôr mi zavolaj a daj vedieť, ako ti je.“
„Iste.“ Odišiel som rozhodnutý dodržať sľub, že si dám pozor, ale bol som v pokušení zamieriť k jednému zo strmých útesov lemujúcich diaľnicu. Ak som Natalie nadobro stratil, radšej budem mŕtvy, ako žiť bez nej.
Natalie
Cestu na medzinárodné letisko som preplakala, potom som nasadla do lietadla, ktoré nás s Flynnom malo vziať do Mexika na svadobnú cestu. Ochrankári by mi nedovolili ísť obyčajným lietadlom. To je dobre, lebo na kreditke som už aj tak takmer prekročila limit.
Josh a Seth, dvaja Flynnovi ochrankári, trvali na tom, že pôjdu so mnou, i keď som oponovala, že to nie je nutné. Majú svoje rozkazy a odo mňa to nezávisí.
Skvelé. Očividne ich budem mať odteraz za zadkom. Ignorovala som ich a pripravovali sme sa na vzlietnutie. Sústredila som sa na fakt, že po ôsmich rokoch sa po prvý raz stretnem so sestrou Candace. Ak budem myslieť na Candace – jedine na ňu –, dokážem dýchať. Ak sa v myšlienkach sústredím na Flynna a na ranný výstup v jeho dome, zovrie mi hruď a chce sa mi plakať.
Boli sme od seba iba pár hodín a už mi chýbal, akoby som ho nevidela rok. No urobila som správnu vec. Odmietam žiť v manželstve založenom na klamstvách. Klamal mi celé týždne. Oženil sa so mnou bez toho, aby mi povedal, že je sexuálne dominantný. Na druhej strane, chápem ho a dokonca oceňujem, prečo to urobil.
Mal na pamäti moju bolestnú minulosť, znásilnenie. Vo svadobnú noc mi počas milovania znehybnil ruky a to vyvolalo vo mne spomienky. Veľmi sa ho to dotklo. Kričala som a plakala a on to celé prežíval so mnou. Milujem ho. Milujem každú minútu, ktorú som s ním strávila, dokonca aj tie náročné.
Neznesiem však, že mi dnes ráno do očí klamal aj po tom, čo som po upozornení jeho zlomyseľnej bývalej odhalila pravdu o jeho sexuálnych túžbach. Ešte nikdy som nebola taká zmätená. Srdce za ním volá, ale rozum mi vraví, že potrebujem čas. Musím prísť na to, ako naložiť s informáciami o svojom manželovi bez neho, lebo jeho prítomnosť ovplyvňuje každú moju myšlienku.
Slzy mi stekali po lícach, no hneď som si ich utrela. Hoci som Flynnovým ochrankárom verila, teraz som bola ešte obozretnejšia. Už viem, čo dokážu urobiť za peniaze aj tí najväčší profesionáli. Nesmú ma vidieť plakať tak krátko po svadbe s Flynnom, to mu nemôžem urobiť. Preto som sa úporne snažila zachovať pokoj.
Odháňala som myšlienky na posledný raz, čo som sedela v lietadle s Flynnom, a na to, ako sme sa milovali v súkromnej izbe v lietadle. Tentoraz som tu sedela sama a spoločnosť mi robila len Fluff v mojom lone.
Let do Colorada bol turbulentný a letuške nedovolili, aby sa o nás postarala. Nemohla som si pomôcť, jednoducho som myslela na to, ako sme sa s Flynnom držali za ruku počas turbulentného pristávania v Teterbore a na medzinárodnom letisku. Svojou blízkosťou ma zbavoval úzkosti. Teraz ma nemal kto upokojiť, navyše ma trápilo zlomené srdce, preto som bola vydesená.
Kým sme o dve a pol hodiny pristáli na letisku Fort Collins-Loveland, bola som stelesnená katastrofa, rozhodne nie v stave stretnúť sa so sestrou po prvý raz po toľkých rokoch. Konečne sme však na rovnakom mieste v rovnakom čase a nič ma nezadrží.
Josh sa postavil predo mňa a Seth za mňa. Aké komické. Na letisku ma predsa nikto nespozná, lebo nik nečaká, že sa tu objavím. Prečo by aj? Môj život s Flynnom sa odohráva v New Yorku a L. A., nie v Colorade.
Prišlo mi nevoľno z vratkého letu. Navyše som od včerajšieho večera nič nejedla. Hoci sotva by som si dokázala vložiť niečo do úst, aj keby som sa o to pokúsila. Pri myšlienke na jedlo mi bolo ešte horšie.
Fluff sa po vystúpení išla od vzrušenia zblázniť a vycikala sa priamo na letiskovej ploche.
Vyšli sme po schodoch a vošli do tichej letiskovej haly. Každým krokom mi srdce bilo rýchlejšie. Uvidím Candace. Sľúbila mi, že ma bude čakať na letisku. Celé sme to narýchlo zorganizovali cez pár esemesiek po odchode od Flynna, keď som vzlykajúc mierila na medzinárodné letisko Los Angeles.
Zajtra som sa mala vrátiť do New Yorku, ale už som sa nevedela dočkať sestry, preto som sa zastavila v Colorade. Eskalátor nás vyviezol k batožine. Stála tam moja úžasná, dospelá devätnásťročná mladšia sestra. Hneď som zabudla na svoje zlomené srdce a chaos, na ktorý sa zmenilo moje čerstvé manželstvo. Rozbehla som sa k nej.
Objali sme sa a utopené v slzách sme sa dlho stískali. Ako prvé som si všimla, že stále používa parfum, aký obľubovala v trinástich. Povedomá vôňa len obohatila túto chvíľu. S červenou fľakatou tvárou sa odo mňa odtiahla. Ktovie, ako som vyzerala ja po hodinách plaču. Candace má orieškovohnedé oči a dlhé gaštanové vlasy, rovnakej farby ako ja pred zmenou výzoru. Bucľaté líca, aké mala vtedy, čo som ju videla naposledy, nahradili výrazné lícne kosti dospelej ženy. Vyzerala fantasticky a nikoho som nevidela radšej než ju.
Fluff sa dožadovala mojej pozornosti. Zdvihla som ju, aby videla tetu Candace, ktorú si, zdá sa, pamätala. „Dúfam, že u teba môžu byť psy.“
„Nemôžu, ale prepašujem ju dnu.“
„Hm.“ Hlboký hlas mi pripomenul, že nie som sama. „Nejdete k nej,“ pripomenul mi Seth. „Máte rezervovanú izbu v Marriotte.“
„Zostanem so svojou sestrou.“
„Nie, nezostanete.“
Najradšej by som odvrkla, že mi nemôže prikazovať, čo mám robiť, on si však iba robil svoju prácu. Hnev treba sústrediť na Flynna, nie na jeho poslíčka. Obrátila som sa ku Candace: „Čo povieš na noc v Marriotte?“
„To sa mi páči! Poďme.“
Candace nemá auto a sem prišla taxíkom, preto nás obe odviedli ochrankári k dvom čiernym SUV. Zrejme ich majú dosť, lebo v poslednom čase sú všade, kde som ja.
„Čo má toto všetko znamenať?“ zašepkala Candace, ukazujúc na ochrankárov a autá.
„Čo sa týka bezpečnosti, môj manžel je paranoik.“
„Tajne som dúfala, že príde s tebou,“ uškrnula sa pochabo. Hneď mi bolo jasné, že je jeho fanúšičkou. A kto nie?
„Nemohol.“ Nemienila som pokaziť stretnutie s Candace manželskými problémami.
„Škoda. Nemôžem sa dočkať, až ho stretnem.“
Nebola som si istá, či k tomu niekedy dôjde, preto som nereagovala. Myšlienka na to, že ho už nikdy neuvidím, ma zabolela.
„April, čo sa deje?“ vyzvedala Candace, len čo sme sa usadili na zadných sedadlách SUV a mierili do hotela.
Nasilu som sa usmiala. „Nič. Som nadšená, že ťa vidím.“
„Veľmi dlho sme sa nevideli, no stále si moja sestra. Stačí mi jediný pohľad na teba a viem, že sa niečo deje.“ Chytila ma za ruku. „Chcem ti pomôcť.“
„Moja mladšia sestrička už nie je dieťa, však?“ Skormútilo ma, že som zmeškala toľko rokov s ňou a Livvy.
„Prestala som byť dieťaťom, keď ten netvor napadol moju staršiu sestru a zničil nám život.“
Za tie roky, čo som ich nevidela, mi ani raz nenapadlo, že to, čo sa mi stalo, zasiahlo aj ich život. „Myslela som, že ste žili, akoby sa nič nestalo.“
„Zdrvilo nás to. Bez teba to už nebolo ako predtým.“ Prikryla naše spojené ruky druhou rukou. „Som rada, že som znova s tebou.“
„Aj ja. Ani si nedokážeš predstaviť ako.“
„Ap… teda, Natalie, rozprávaj sa so mnou. Natalie, rozprávaj sa so mnou.“
„Môžeš ma volať April. To je v poriadku.“
„Zariadila si si nový život ako Natalie. Teraz si ňou a chcem to rešpektovať. Aj Livvy.“
„Aj ona vyrástla. Nechce sa mi veriť, že sa tak dobre učí, že si môže vyberať medzi univerzitami.“
„Natalie…“
Vzdychla som si. Pred sestrou svoje trápenie neskryjem. „Flynn a ja sme si dali pauzu.“ Stíšila som hlas, aby ma počula iba ona.
„Veď ste sa len nedávno vzali!“
„Nemysli si, že to neviem.“
„Čo sa mohlo tak rýchlo pokaziť?“
„Zatajil mi niečo dôležité. A keď som to zistila a konfrontovala ho, klamal mi do očí.“
„Och, dočerta. Fíha. V telke ste vyzerali takí šťastní. Prežívala som každú sekundu odovzdávania cien hereckej asociácie. Neuveriteľné, moja sestra bola v národnej televízii!“
„Bol to veľmi vzrušujúci večer.“ Spomienka na Flynna, ktorý vtedy vyhral dve ceny za herecký výkon, na to, ako sme sa cestou domov milovali v limuzíne a potom jedli burgery a hranolčeky v obývačke u Haydena, mi vohnala slzy do očí. Týždne, ktoré som strávila s Flynnom, boli najkrajšie v mojom živote. Čo si bez neho počnem?
„Takže je koniec?“ zaváhala Candace.
„Neviem.“ Neviem nič, iba to, že mi klamal, a ja som musela od neho odísť, aby som získala na vec iný pohľad.
„No,“ ozvala som sa po dlhej odmlke, „ak ťa núti prespať v hoteli, predpokladám, že platí, takže to môžeme naplno využiť. Zajtra musím ísť do práce, ale na tom nezáleží. Ostaneme hore celú noc, pozrieme si filmy, vyspíme sa a objednáme si obsluhu do izby.“
Jej dobrá nálada a radostná povaha pôsobili ako balzam na moju zranenú dušu. Tento plán mi pripadal božský. Bolo to presne to, čo potrebujem.
