„Zavraždil som štyroch ľudí, vydieral svojho niekdajšieho zamestnávateľa, donútil bývalého prevádzkovateľa škôlky predať svoj podiel, len aby sa do nej dostala moja dcéra, a uniesol som ruského mafiána. Nič z toho sa nemôže stať témou nášho rozhovoru. A to, že na dovolenke si istý čašník kvôli mne zlomil väzy, tiež vyslovene nespomeniem…“
Práve vyšiel 2.diel mafiánskeho krimi, ktorý sa ešte viac sústredí na vraždu…ale prirodzene s veľkou dávkou nadhľadu, čierneho humoru, sarkazmu a mindfulness.
Moje vražedné vnútorné dieťa.
Moje vražednú vnútorné dieťa
Björn Diemel si polepšil a za všetko vďačí kurzu sústredenosti. Niekdajší „diablov“ advokát má konečne viac času na dcéru a aj jeho hádky s manželkou prebiehajú akosi láskavejšie. Nečudo, keď sa človek stane vodcom nie jedného, ale hneď dvoch mafiánskych klanov, predpokladá sa, že má istý nadhľad. Hoci z prchkého Dragana neostalo veľa na spomínanie a ani s druhým uväzneným bosom to nevyzerá ružovo, Björn stále nie je spokojný. Prečo si nedokáže užívať nadobudnutú slobodu a moc? Nervy má neustále na prasknutie a k tomu to ustavičné vraždenie…
Mafiánsky chlebíček je tvrdý ako päsť s boxerom a aby sa Björn stotožnil s novou profesiou, potrebuje pomoc. Jeho mentálny kouč Joshka Breitner vie ako na to. Vďaka príručke Vnútorné vymodlené dieťa Björn zisťuje, že všetky jeho súčasné problémy pramenia v detstve. A že ak chce prijať samého seba, musí najskôr prijať potreby svojho vnútorného dieťaťa. Má však na to dosť odvahy?
Aj vraždiť treba všímavo…
Karsten Dusse pokračuje vo svojej krimi mafiánskej mindfulness paródii – po prvej knihe Sústreď sa na vraždu sledujeme ďalší príbeh právnika Björna Diemela: opäť využíva všímavosť ako východisko pre mnohé problémy a prekážky, ktoré sa vám dostanú do cesty. Tentoraz ide o otázku vnútorného dieťaťa, teória, ktorú mnohí považujú za reálnu a legitímnu. Ako tvrdí Björn, „je to dobrá metóda na hľadanie dôvodov problémov 🙂 “.
Moje vražedné vnútorné dieťa je opäť veľmi mnohovrstevná kniha a vyniká najmä jedinečný spôsob, akým je napísaná. Ľahký a príjemný štýl, humorný, zaujímavý príbeh. Áno, miestami pritiahnutý za vlasy, menej reálny, ale stále pobaví…a prečo nie?
Život musíme brať aj z nadhľadu, s úsmevom a prižmúrením očí.
Výborne je doň zakomponovaná všímavosť a teória vnútorného dieťaťa, čo dáva impulzy na premýšľanie aj u samotného čitateľa: možno sa vrátite aj vy do detstva, budete pátrať, zamyslíte sa nad niektorými vašimi reakciami, ktoré mohlo spôsobiť to vaše vnútorné dieťa.
„Vnútorné dieťa je metafora na vysvetlenie hlbinne psychologických procesov. Vnútorné dieťa je tá časť vášho nevedomia, v ktorej sú uložené duševné zranenia z najvčasnejšieho detstva. Predstavte si dôsledky týchto zranení ako modriny. V každodennom živote tie zranenia vôbec nevnímate. Dokonca ani netušíte, že v sebe zranené vnútorné dieťa máte. Stačí však, aby sa niekto modriny dotkol, a vášmu vnútornému dieťaťu to spôsobí veľkú bolesť. Keďže však ani len neviete o jeho existencii, počujete len plač, a neviete, kto plače.“
Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Alfréd Swan:
Milan Buno, knižný publicista
