„Zlodejov máme na Slovensku veľmi veľa. Niektorí rastú, iným sa to nepodarilo, narazili a stroskotali. Čiže príbeh o zlodejovi nie je nič nové a výnimočné. Ale ukázať to z hlavy človeka, ktorý kradne, sa mi zdalo ako niečo naozaj zaujímavé,“ tvrdí Arpád Soltész o svojej novinke Zlodej.
Soltészov Zlodej
Libor je slušný chlapec z dobrej rodiny. Ale keď vyrastie, aj on bude musieť z niečoho živiť svoju rodinu. Dospelým sa stáva v 90. rokoch, keď je peňazí dosť. Mafiánom, tunelárom a všakovakým gaunerom sa váľajú len tak pohodené po zásuvkách. A okradnúť zlodeja môže byť zločin, ale určite to nie je hriech…
Libor je slušný chlapec z dobrej rodiny. Ale keď vyrastie, aj on bude musieť z niečoho živiť svoju rodinu. Dospelým sa stáva v 90. rokoch, keď je peňazí dosť. Mafiánom, tunelárom a všakovakým gaunerom sa váľajú len tak pohodené po zásuvkách.
Liborovu závratnú kariéru odštartuje nová známosť z väzenia, ale formujú ju aj staré priateľstvá zo školských lavíc. Divoké deväťdesiatky sú len šum v pozadí jeho úspechu. Turbulentný proces transformácie z totality na vyspelú kleptokraciu je ako vlak, ktorého kolesá zomelú spoločnosť na fašírku, no Libor sa ním vezie do vysnívaného cieľa prvou triedou. Vyjsť so spolucestujúcimi nie je vždy jednoduché a stanica, v ktorej napokon Libor vystúpi, nemusí byť nutne miestom, ktoré si predstavoval.
Vypočujte si úryvok, číta Boris Farkaš:
Inšpirované skutočným príbehom
Arpád Soltész sa inšpiroval známym známeho, ktorý už bol úplne na mizine a keď ho viezol z Bratislavy do Košíc, tak mu vyrozprával svoj životný príbeh. Dnes už s veľkým nadhľadom. „Zaviedol ma do myšlienkového sveta pomerne veľkého zlodeja a vytvoril tak výborný podklad pre to, aby som mohol jeho príbeh rozvinúť do románu,“ dodáva Soltész. Overoval si uňho mnohé technické detaily „zlodejského“ remesla.
Napríklad ako vôbec vnikne do cudzieho bytu alebo firmy. „Ja som si predstavoval, ako si dá vyrobiť špeciálne planžety, ako sa odomykajú zámky. A on sa na mňa pozrel ako na totálneho idiota – prečo by si to robil? Normálne vykopneš dvere! Fascinuje ma, aké to môže byť jednoduché a človek nemusí byť génius na to, aby bol úspešný zlodej. Na úrovni vlamača už vôbec nie.“
Arpád dodáva, že drvivú väčšinu zlodejov chytia až po krádeži, pretože urobia nejakú triviálnu chybu. Napríklad že dajú príliš nápadným spôsobom najavo, že majú veľké peniaze. Alebo toho klasického zlodeja chytia s kradnutým tovarom, ktorého sa nevie zbaviť, prípadne ho ponúkne nesprávnej osobe.
Bankovková obálka
Zlodej sa odohráva v rovnakom vesmíre ako Soltészove romány Mäso a Hnev, ale ukazuje ho z pohľadu jedinej postavy. Opäť využíva šťavnatý jazyk a štylistické prostriedky, ako sme si uňho zvykli – orgáni, fízláreň, loch… A miestami budete mať pocit, akoby to bola analýza zlodejského remesla, ako sa robí, následky, triky, filozofia zlodejčiny…
Obálka Zlodeja je iná ako pri Mäse, Svini a Hneve. Sú na nej tváre z rôznych bankoviek, napríklad klasický Štefánik z päťtisícovky. „Milujem obálky Petra Nosáľa, všetky, ktoré mi robil. Teraz sme výrazne zmenili dizajn, pretože som akoby odišiel od tých predošlých postáv, aj štýlu písania. Po tých troch knihách som mal už svojich antihrdinov plné zuby,“ vysvetľuje Arpád Soltész.
Arpád Soltész
Narodil sa v komunistickom Československu ako vnuk veľkostatkára a syn vlastizradcu, ktorý sa v auguste 1968 nechal postreliť pri fotení bratskej pomoci sovietskych vojsk a ušiel za hranice. Po maturite sa napriek tomu smel stať členom vládnucej robotníckej triedy a pracovať ako mechanik v textilke. Obratom emigroval do Nemecka, kde si vyskúšal aj povestné umývanie tanierov v reštaurácii. Po roku 1989 sa vrátil a dal sa na štúdium prekladateľstva.
V druhej polovici deväťdesiatych rokov si našiel prácu v novinách, zavesil štúdium na klinec a začal pchať nos do spoločných kšeftov politikov, mafiánov a siskárov. Na konci Mečiarovej éry, vo volebnom roku 1998, sa stal obeťou fyzického útoku, ktorý polícia nikdy nevyšetrila. Od roku 1999 pracoval vo viacerých celoslovenských denníkoch i týždenníkoch a v televízii JOJ.
Spoluzakladal a dva roky viedol Investigatívne centrum Jána Kuciaka, v súčasnosti pôsobí ako politický komentátor spravodajského portálu TV JOJ. Je autorom bestsellerov Mäso – Vtedy na východe a Sviňa, podľa ktorého vznikol aj rovnomenný film Mariany Čengel Solčanskej a Rudolfa Biermanna. V roku 2020 mu vyšiel román Hnev.
Milan Buno, knižný publicista
