Katarína Gillerová patrí medzi najobľúbenejšie slovenské autorky…ale toto je niečo iné, na čo sme u nej zvyknutí. Iný štýl, ale stále vynikajúco napísané, napínavé a tajomné. Hra na milovanie vás zavedie do Apalačských hôr, spoznáte štvoricu priateľov, ktorí sa na dovolenke usilujú o priazeň pôvabnej Caroline…a tá v tajomnom sídle rozohráva hru plnú intríg. Žiarlivosť, vzájomná nevraživosť a podozrivé, temné veci, ktoré vyústia do tragédie.
Hra na milovanie vyšla v roku 2016 a rýchlo sa vypredala, no teraz konečne vychádza v novom vydaní a s ešte krajšou, tajomnejšou obálkou.
Hra na milovanie
Je hra na milovanie neverou? Je možné túžiť po dotykoch jednej ženy a myslieť pritom na inú?
Tieto otázky si kladie aj Oliver, jeden zo skupiny mladých ľudí, ktorí sa v lete vyberú do amerických Apalačských hôr stráviť pár týždňov v spustnutom panskom sídle uprostred lesa. Tu sa naplno rozvinie tichý súboj medzi Oliverom a jeho kamarátom Edwardom, pochádzajúcom z bohatej podnikateľskej rodiny, o pozornosť krásnej Caroline.
Nie sú to však iba oni dvaja, ktorým sa Caroline páči. Z priateľov sa stávajú sokovia, ale iba s jedným z nich prežíva Caroline vášnivé noci.
Medzitým sa však začnú diať zvláštne veci, ktoré všetkých vystrašia. V starom cintoríne objavia náhrobný kameň s menom stratenej Edwardovej kolegyne z univerzity, čo najviac vydesí samotného Edwarda. Keď sa po slede nevysvetliteľných udalostí rozhodnú predčasne odísť, osud si s nimi zahrá a sídlo opúšťa skupina menšia, než bola na začiatku.
Pre každého z nich sa život vyvíja inak, spájajú ich však spomienky na minulé udalosti. Po takmer dvadsiatich rokoch sa zrazu minulosť vynorí a ovplyvní ich osudy. Bude zrada pomstená a láska opätovaná? Kto z nich si svoje šťastie udrží a kto ho stratí navždy?
Mystery príbeh
Hra na milovanie prekvapí fanúšičky Katky Gillerovej, no zároveň ich poteší: skvele vystavaný príbeh, ktorý vás strhne a pohltí. Láska a zrada, pomsta, ale najmä vzťahy, ktoré vedia byť neuveriteľne prepletené. Ovplyvňujú nás počas celého života.
K tomu atmosféra spustnutého panstva kdesi v Apalačských horách, čudní majitelia, temný les…a keď si prečítate rozuzlenie, zostanete zaskočene sedieť. Zrazu uvidíte celú dovolenku v Apalačských horách v inom svetle a pochopíte, že nešlo len hru na milovanie…
„Na konci tohto príbehu naozaj nebude nič také, ako sa zdalo na začiatku,“ prezrádza Katarína Gillerová a dodáva: „Dúfam, že sa vám príbeh bude dobre čítať.“ A my ešte dodáme, že Katka už píše pokračovanie príbehu, takže máme sa na čo tešiť!
Katarína Gillerová o svojej knihe:
Začítajte sa do príbehu Hra na milovanie:
Augustovú oblohu pokryli sivé mraky a na les padlo šero, ktoré budilo dojem, že sa august nečakane prehupol do novembra. Na čelné sklo veľkého terénneho auta Chevy Suburban začali dopadať prvé kvapky dažďa, práve keď prudko odbočilo z úzkej, ale pohodlnej asfaltky doprava na lesnú cestu, ťahajúcu sa do kopca tunelom vysokých listnáčov.
„Dočerta!“ zahrešil Edward Boughlton a naklonil sa ponad volant. „Toto nevyzerá dobre. Máme pred sebou ešte kus cesty.“
„Ja som hladný,“ zašomral za ním nespokojne Justin, jeho jedenásťročný brat, a nervózne sa zahniezdil na sedadle.
„Mal si zostať doma!“ vyštekol naňho Edward. „Načo sa pcháš medzi dospelých?“ Nahnevane pozrel do spätného zrkadla a blysol pohľadom na Justina. „V ruksaku máš ešte keksy, maličký, tak si nimi zapchaj ústa.“
Bolo na ňom vidieť, že by najradšej šliapol na plyn, musel však šoférovať opatrne a vyhýbať sa hlbokým výmoľom, aby nestratil vládu nad volantom, otáčajúc ním v rukách v rytme kolies poskakujúcich po mäkkom povrchu.
Cesta sa vinula lesom ako tmavý had. Prechádzali okolo skalných útesov a vysoké stromy nad nimi sa vyzývavo týčili, akoby ich chceli odradiť od ich zámeru.
„Zostal mi kúsok koláča,“ povedala Caroline a ľútostivo pozrela na Justina. Zohla sa k červenému ruksaku pri svojich nohách a chvíľu v ňom šmátrala. Keď nahmatala koláč, s úsmevom ho podala Justinovi, ktorý sedel vedľa nej. „To ti hádam postačí, kým sa dostaneme k večeri.“
Justin dychtivo schytil koláč a so spokojným výrazom doň nedočkavo zahryzol. Do tváre mu padala neposlušná štica, rukou si odhrnul jemné kučierky.
„Nepočul som slovo ,ďakujem´,“ prísne ho napomenul Edward, nespúšťajúc oči z cesty pred sebou. Závidel bratovi, že si aspoň trochu naplní žalúdok, lebo aj on už pociťoval zvieravé kŕče od hladu. Dúfal, že nepotrvá dlho, kým sa konečne dostanú do cieľa.
Oliver Conley, sediaci vzadu vedľa Caroline z druhej strany, hlad nepociťoval. Jeho telo bolo paralyzované blízkosťou Carolininho tela, a tak si ani neuvedomoval, že vôbec má nejaký žalúdok. Jediné, čo ho celou cestou ovládalo, bol pocit vzrušenia z toho, že sa Caroline vôbec rozhodla ísť s nimi na túto bláznivú cestu a že to pred dvoma týždňami sľúbila na lavičke v Regents Parku práve jemu. V zákutí hustých kríkov sa mu vtedy chveli všetky vnútornosti, keď mu dovolila, aby ju pobozkal.
„Dávaj pozor!“ skríkol zrazu Tom Sulivan, sediaci vpredu vedľa Edwarda, a vyľakane pozrel na vodiča. „Boli sme veľmi blízko pri okraji rokliny.“ V tom okamihu Edward prudko dupol na brzdu.
„Dočerta!“ zahrešil opäť. Auto zostalo stáť.
Prudko sa rozpršalo. Dážď bubnoval na strechu auta a zalieval čelné sklo prúdom vody. Edward pustil stierače rýchlejšie, mihali sa mu pred očami ako dva výkričníky.
„Táto cesta sa nezačala dobre a tak aj pokračuje,“ poznamenal Bryan Simmons za Oliverovým chrbtom. Sedel celkom vzadu, odkiaľ mal najlepší výhľad. „Asi by sme sa mali vrátiť.“
„Zbláznil si sa?“ osopil sa naňho Edward. „Kam sa chceš vrátiť? Do Kaymooru, mesta duchov? Nestačil ti ten pohľad na zdevastované, opustené budovy? Myslíš si, že tam by si mal možnosť konečne sa navečerať?“
„No, to asi nie,“ zašomral Bryan. „Ale ani tu to nevyzerá nádejne,“ rozhodil rukami, upierajúc pohľad na okolie cez okná auta.
„Penzión už nemôže byť ďaleko,“ snažil sa Edward povzbudiť aj sám seba. „A ja nemôžem za to, že sme museli túto cestu pre babkinu smrť o pár týždňov odložiť. Vtedy by nás dážď určite obišiel, o tom som presvedčený.“
Oliver cítil, ako sa k nemu Caroline pritisla tesnejšie. Z túžby objať ju ho zaliala horúčava, ale v tejto situácii len potajme našiel jej dlaň a jemne ju stisol. Odpovedala mu rovnakým stiskom a on cítil, ako mu srdce búši až kdesi v krku. Jej blízkosť ho oberala o schopnosť posudzovať situáciu reálne.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: Slovenský spisovateľ, SkveléKnihy.sk
