Prečo smútok za milovanou osobou tak veľmi bolí? Dokážeme sa ešte niekedy pozviechať a žiť zmysluplný život, keď nám zomrela blízka osoba? Či už je to partner, rodič, alebo nebodaj dieťa? Môže sa vôbec zármutok niekedy zmeniť, keď vieme, že tá osoba sa už nikdy nevráti?
Aj o tom je nová kniha Smútiaci mozog.
Renomovaná odborníčka na smútok a neurologička Mary-Frances O’Connorová sa v knihe delí o prevratné objavy o tom, čo sa deje v našom mozgu, keď smútime. Zároveň poskytuje nový vzor pre pochopenie lásky, straty a učenia.
Smútiaci mozog
Prečo zármutok tak veľmi bolí?
Prečo smrť, trvalá neprítomnosť človeka, s ktorým vás spája určité puto, spôsobuje také ničivé pocity?
„Bola som si istá, že časť odpovede sa nachádza v mozgu, sídle našich myšlienok a pocitov, motivácií a správania. Ak sa na to pozrieme z pohľadu toho, čo robí mozog, keď smútime, možno zistíme „ako“, a tým pádom pochopíme aj „prečo“,“ hovorí odborníčka na smútok a neurologička Mary-Frances O’Connorová vo svojej knihe.
Smútiaci mozog poskytuje fascinujúci nový pohľad na jeden z najcharakteristickejších zážitkov ľudského bytia. O’Connorová sa desaťročia venovala výskumu účinkov smútku na mozog a v tejto knihe svojím nákazlivým nadšením sprístupňuje špičkovú neurovedu a sprevádza nás tým, ako sú v nás zakódované láska a smútok. Pri láske nám naše neuróny pomáhajú vytvárať si väzby k iným ľuďom, ale pri strate našich milovaných sa náš mozog musí vyrovnať s ich odchodom a predstaviť si budúcnosť, ktorá nezahŕňa ich prítomnosť.
Smútenie predstavuje podľa O´Connorovej náročnú úlohu, pretože náš mozog nám namaľoval akési mapy, po ktorých sa pohybujeme. Uprednostňujeme určité návyky a predpovede pred novými informáciami. A keď dôjde ku strate blízkeho človeka, sme zmätení, zaskočení a zdrvení.
Smútenie, alebo zisťovanie, ako žiť zmysluplne bez milovaného človeka, je podľa neurologičky druh učenia. Učíme sa celý život, a keď zármutok začneme vnímať ako druh učenia, bude nám pripadať známejší a pochopiteľnejší. Dodá nám trpezlivosť, aby sme umožnili priebeh tohto pozoruhodného procesu.
Čo sa dozviete z knihy?
Prvá časť sa zaoberá zármutkom a druhá smútením.
Každá kapitola sa venuje konkrétnej otázke.
Napríklad 1.kapitola kladie otázku, prečo je také ťažké pochopiť, že človek zomrel a je navždy preč.
V 2.kapitole sa autorka pýta, prečo zármutok spúšťa toľko emócií – prečo cítime taký silný smútok, hnev, vinu a túžbu?
3.kapitola nadviaže na otázky z prvých dvoch kapitol ďalšou: Prečo tak dlho trvá pochopiť, že náš blízky navždy odišiel? Autorka vysvetľuje viacero druhov poznatkov, ktoré mozog v sebe naraz drží, aby vyriešil túto záhadu.
Ďalej si prečítate, čo sa deje v mozgu pri zármutku, prečo sa niektorí ľudia po strate milovanej osoby prispôsobia lepšie ako iné, a prečo to tak bolí, keď prídeme o blízkeho človeka.
Autorka ukazuje, ako sa lepšie vrátiť do normálneho života. Ako zvýšiť šance, že sa znovu naučíme žiť zmysluplne.
To, z čoho pozostáva zmysluplný život, sa po nedávnom blízkom stretnutí so smrťou takisto s veľkou pravdepodobnosťou zmení. Smrť nám vie brutálne ujasniť, na čom záleží. Toto zistenie nám môže pomôcť odhaliť, že naše každodenné ciele sa vôbec nezhodujú s našimi hodnotami. Frustruje a deprimuje nás to. Môže to veľmi otriasť naším životom, ak sme ochotní zmeniť svoj každodenný život a zamerať sa na novo uvedomené hodnoty. Možno budeme menej ochotní počúvať kolegyňu, ako zdĺhavo rozpráva o svojom dramatickom živote, ak nám to pripadá falošné a zbytočné. Možno sa vo svetle nedávnych udalostí už nebudeme trápiť správnym stolovaním na rodinnej oslave. Pre tento objav nezhody medzi svojimi hodnotami a každodennými maličkosťami sa možno budeme hnevať na situácie, v akých sa ocitáme, alebo sa prestaneme báť vyjadrovať silné emócie či ísť za novými cieľmi.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: SkveléKnihy.sk
