Podobne ako v slávnej Vražde v Orient exprese je aj v tejto knihe Agathy Christie miestom činu prepychový vlak – Modrý vlak skutočne premával z Londýna na Azúrové pobrežie vo Francúzsku. „A nás teší, že sa nám na obálku knihy podarilo získať krásnu fotografiu Modrého vlaku uháňajúceho nocou za splnu mesiaca, ktorá dokonale vystihuje atmosféru deja,“ tvrdí šéfredaktorka vydavateľstva Slovenský spisovateľ Anna Pokorná o novinke Záhada Modrého vlaku.
Luxusný vlak a desivá vražda!
Keď sa prepychový Modrý vlak blíži do stanice v Nice, sprievodca v lôžkovom vozni sa pokúša zobudiť cestujúcu Ruth Ketteringovú. Tá je však mŕtva, tvár má úderom znetvorenú na nepoznanie. Páchateľ unikol a z kupé zmizli aj vzácne rubíny.
Vyšetrovania sa ujíma Hercule Poirot, ktorý zhodou okolností cestuje tým istým vlakom na Azúrové pobrežie. Hlavným podozrivým sa stáva manžel obete Derek Kettering, chudobnejúci šľachtic so širokým záberom mimomanželských záujmov, v ktorých prvé husle hrajú atraktívne dámy. Nebol by to však Poirot, keby sa uspokojil s jednoduchými riešeniami, čo sa mu ponúkajú.
Tak ako Modrý vlak uháňajúci k cieľu, aj slávny detektív neúnavne sleduje svoju cestu. Je na nej zopár ostrých zákrut a prekvapivých zvratov, no svojrázny Belgičan neostane nič dlžný svojej povesti génia…
Záhada Modrého vlaku…neznášam túto knihu!
Je zaujímavé, že aj keď Záhada Modrého vlaku mala v čase svojho vzniku veľký čitateľský úspech a ocenila ju aj súdobá kritika, sama autorka ju nemala veľmi v obľube – vo vlastnom životopise sa dokonca vyjadrila, že túto svoju knihu „neznáša“.
„Nepochybne to súvisí s obdobím, v ktorom Záhada Modrého vlaku vznikala,“ vysvetľuje Anna Pokorná. „Agatha Christie ju začala písať začiatkom roka 1927, keď sa po dlhšej pauze vrátila k tvorbe. Mala za sebou azda najhoršie obdobie svojho života: v roku 1926 jej zomrela milovaná matka, potom sa prevalila nevera jej prvého manžela Archieho, a koncom roka bola Agatha pre psychické problémy celých desať dní nezvestná.“
Záhada Modrého vlaku vyšla v roku 1928 a napriek ťažkostiam, ktoré autorka pociťovala pri jej písaní, stala sa jednou z jej najobľúbenejších a u nás aj najpredávanejších detektívok.
Poirot a slečna Marplová?
Pre fanúšikov Agathy Christie môže byť zaujímavé aj to, že práve v tomto románe nájdeme prvú zmienku o fiktívnej dedinke St Mary Mead, ktorá sa neskôr stala domovom slávnej postavy slečny Jane Marplovej (tu sa spomína ako rodisko jednej z hlavých postáv). A takisto Anna Pokorná upozorňuje, že tu prvýkrát vystupujú Poirotov komorník George a jedna z menších postáv informátor pán Goby, známy z detektívok Tretie dievča a Po pohrebe.
Záhadné venovanie
Anna Pokorná upozorňuje aj na trochu záhadné venovanie, ktoré nájdete v knihe Záhada Modrého vlaku a ktoré sa takisto vzťahuje k roku 1926. Stojí v ňom:
Dvom význačným členom O. F. D. Carlotte a Petrovi.
Adresáti venovania sú jasní – Carlotta Fisherová bola Agathina sekretárka a opatrovateľka jej dcéry Rosalind a Peter jej milovaný teriér. No a skratka O.F.D. znamená Order of the Faithful Dogs, čo by sme mohli preložiť ako Rád verných psov. Agatha tak nazývala hŕstku ľudí z najbližšieho okolia, ktorí pri nej verne stáli a podporovali ju aj vtedy, keď sa od nej istí ľudia odvrátili.
Z anglického originálu Agatha Christie: The Mystery of the Blue Train preložila Alexandra Ruppeldtová.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: SkveléKnihy.sk
