Román Deti vojny-povojny: Vierka prináša silný, dojímavý a pritom mimoriadne autentický pohľad na detstvo počas druhej svetovej vojny. Autor Tomáš Galierik v ňom rekonštruuje históriu mesta Čadca a celého regiónu Kysuce – miesta, kde sa stretávali ľudské osudy, odvaha, ale aj zrada a nenávisť. Príbeh malej Vierky sa stáva zrkadlom doby, ktorá poznačila celé generácie.
Silný príbeh dievčaťa, ktoré vyrastalo počas vojny
Príbeh je zasadený do rokov 1938 až 1945, keď sa Európa ponorila do temnoty druhej svetovej vojny. Autor Tomáš Galierik, ktorý pochádza z Kysúc, sa v knihe vracia do regiónu svojho detstva a s presnosťou rekonštruuje každodenný život ľudí, ktorí vojnu prežívali mimo hlavných frontov – v prostredí obyčajných dedín a malých miest, kde sa veľká politika menila na osobné tragédie.
Hlavnou postavou je Vierka, mladé dievča, ktoré sa učí rozumieť svetu v čase, keď sa menia hranice, spoločenské postoje i samotní ľudia. „Vierka prežíva začiatok vojny podobne ako iné deti – nechápe zlo, ktoré prichádza, a verí, že všetko zlé raz prehrmí,“ hovorí autor o svojej hrdinke.
Galierik v nej stelesňuje nevinnosť a zvedavosť, s akou deti sledujú svet dospelých. No v prostredí, kde sa z bežných rozhovorov stávajú nebezpečné politické vyhlásenia a kde sa hranica medzi dobrom a zlom rozplýva v tieni propagandy.
Detstvo v tieni nenávisti a propagandy
Vierka žije v Čadci – meste, ktoré sa počas vojny zásadne zmenilo. Židovské rodiny miznú, obchody a domy menia majiteľov a spoločnosť sa pomaly rozdeľuje. Vierkina najlepšia kamarátka Kitty je židovské dievča, ktorého rodina prichádza do Čadce z Bratislavy, aby našla útočisko. Ich priateľstvo je krehké, no úprimné – a práve ono sa stáva stredobodom príbehu.
Prázdniny sa Vierke v tom roku začali ešte skôr, než sa písalo v kalendári. Už 25. júna dorazila Kitty s oteckom skoro ráno do Čadce. Prišli vlakom bez ohlásenia a o to viac bola Vierka prekvapená, keď na dvore za domom začula Kittin nezameniteľný smiech. Rozbehla sa za ňou dozadu tak rýchlo, že sa nestihla obuť, a prešla cez dvor plný blata a slepačincov.
„Kitty Weichherz je skutočné dievča, ktorého denníky písané otcom majú podobnú hodnotu ako zápisky Anny Frank,“ pripomína Galierik. Tieto denníky, uložené v Múzeu holokaustu vo Washingtone, zachytávajú nielen život malej Kitty, ale aj pomaly sa zhoršujúcu situáciu židovského obyvateľstva.
Práve prostredníctvom detského pohľadu Vierky a Kitty autor ukazuje, ako sa propaganda a nenávisť stávajú každodennou súčasťou života. „Kniha by nám mala pripomenúť, čo všetko dokáže spôsobiť propaganda, nenávisť a nevzdelanosť v spoločnosti,“ hovorí Galierik.
Skutočné udalosti, reálne postavy, silné emócie
Román nie je len fikciou – opiera sa o archívne dokumenty, dobové noviny, spomienky pamätníkov i historické pramene. Autor vychádzal aj z materiálov Ústavu pamäti národa a množstva regionálnych zdrojov.
Čadca bola počas vojny poslednou zastávkou deportačných vlakov, ktoré smerovali zo Slovenska do Osvienčimu. V knihe ožívajú aj reálne osobnosti, napríklad Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler, ktorým sa z Osvienčimu podarilo utiecť a ktorí práve tu našli pomoc. Objavuje sa aj Jozef Gabčík, ktorý sa v Čadci naposledy rozlúčil so Slovenskom pred cestou do Británie.
Galierik tým vytvára mozaiku príbehov – fiktívnych aj skutočných – ktoré spolu vytvárajú obraz doby. Výsledkom je denníkový román, kde kapitoly sledujú jednotlivé dni a udalosti vojnových i povojnových rokov.
Povojnové roky – mier, ktorý neprišiel
Kniha sa nekončí oslobodením. Ako naznačuje už samotný názov Deti vojny-povojny, autor rozpráva aj o období po vojne, keď spoločnosť ešte dlho niesla jazvy minulosti. Zatiaľ čo niektorí sa vracali domov, iní mizli bez stopy. Propaganda a ideológie menili tvár krajiny aj vzťahy medzi ľuďmi.
„Koniec vojny neznamenal koniec smrti ani koniec strachu,“ pripomína Galierik. Povojnové obdobie je v románe zobrazené s rovnakou citlivosťou – ako tiché, no bolestivé doznievanie udalostí, ktoré sa vryli do pamäti celého regiónu.
Galierikov román nie je len literárnym spracovaním histórie, ale aj varovaním pred tým, ako ľahko sa dá spoločnosť zmanipulovať nenávisťou a strachom. Autor, známy svojimi knihami Filmové miesta, Miesta zločinu a tragédií či Filmové Slovensko, tu ukazuje, že vie spájať historickú presnosť s emocionálnou silou rozprávania.
Deti vojny-povojny: Vierka je viac než len príbeh jedného dievčaťa. Je to svedectvo o čase, ktorý zmenil svet, o stratenej nevinnosti a o nádeji, ktorá aj v najtemnejších chvíľach nezhasína. Ako hovorí autor: „Vierka nie je len hrdinka, je zrkadlom celej generácie detí, ktoré sa museli naučiť mlčať, aby prežili.“
Foto: Skveleknihy.sk
