Čo vznikne, keď autorka historických detektívok presedlá na epickú fantasy? V prípade Antonie Hodgsonovej poriadne zvláštna a zaujímavá kombinácia. V ríši Orrun sa schyľuje k zápasu o trón, no namiesto klasického turnaja prichádza aj vražda, tajomstvá, staré mocenské účty a učenkyňa Neema Kraa, ktorá má vraha vypátrať.
Rád krkavca je epické fantasy plné intríg, smrtiacej súťaže o trón a záhady, ktorá môže zničiť celú ríšu.
Fantasy má svoje osvedčené ingrediencie. Kráľovstvá, mocenské súboje, staré proroctvá, tajomné bytosti, hrdinov, ktorí sa musia rozhodovať medzi dobrom a zlom. Antonia Hodgsonová k nim pridala ešte jednu vec, ktorú pozná veľmi dobre zo svojich predchádzajúcich kníh: vraždu, ktorú treba vyriešiť.
Ríša Orrun má za sebou komplikovanú históriu občianskych vojen a dynastickej tyranie. Aby sa niečo podobné neopakovalo, vytvorila systém nástupníctva, ktorý má zabrániť tomu, aby sa moc koncentrovala v jednej rodine. Cisár môže vládnuť najviac 24 rokov. Jeho deti ho automaticky nenahradia. Namiesto toho sa o trón uchádza sedem kandidátov pochádzajúcich zo siedmich súperiacich kláštorov. Každý z nich je spojený s jedným zo Strážcov v podobe zvieracieho symbolu a každý musí prejsť sériou skúšok a súbojov. Na papieri teda existuje pomerne jasný systém.
Lenže potom niekto jedného z kandidátov zavraždí.
A z politickej súťaže sa razom stáva vyšetrovanie.
Neema Kraa začína vyšetrovať
Do centra príbehu sa dostáva Neema Kraa, brilantná, svojhlavá a trochu spoločensky neobratná učenkyňa Rádu krkavca. A je na nej zaujímavé najmä to, že o žiadny trón pôvodne nestojí. Neema by bola oveľa radšej, keby mohla zostať vo svojej knižnici a venovať sa svojim výskumom. Autorka ju však nepostavila ako klasickú fantasy hrdinku, ktorá od začiatku vie, že je predurčená na veľké veci.
Neema je intelektuálka. Vie pozorovať, premýšľať a spájať súvislosti. Má ostrý jazyk, nie vždy vhodný spoločenský takt a rozhodne nie je človekom, ktorý by sa automaticky všetkým zapáčil. Aj preto pôsobí oveľa ľudskejšie než množstvo tradičných fantasy protagonistov.
A potom sa všetko skomplikuje.
Neema musí nielen vypátrať vraha, ale zároveň sa ocitne v samotnej súťaži o trón. Z pozície pozorovateľky sa tak dostáva priamo doprostred hry, v ktorej môže byť každý protivník, spojenec aj podozrivý zároveň.
Autorka si dala pozor na každý detail
Jednou z vecí, ktoré na Ráde krkavca zaujmú, je rozsah sveta. Hodgsonová ho nevytvorila iba tak, že si vymyslela niekoľko exoticky znejúcich názvov a poslala postavy do fantasy kulís. Najprv si nakreslila mapu a následne premýšľala, ako jednotlivé miesta súvisia s charakterom Strážcov. Kláštor krkavca je preto viac podobný škole či univerzite a sústreďuje sa na intelektuálne schopnosti. Medvedí kláštor je naopak horskou pohraničnou pevnosťou, kde sa pestuje vytrvalosť a súdržnosť. Iné miesta majú zase vlastnú atmosféru podľa svojho zvieracieho ochrancu. To je jeden z detailov, ktorý dáva celému svetu vnútornú logiku.
Hodgsonová navyše pri písaní nevychádzala iba z fantázie. Keďže jedným z ústredných symbolov knihy je krkavec, autorka ich intenzívne študovala a dokonca sa stretla s krkavcom menom Bran, o ktorého sa stará tréner vtákov Lloyd Buck, spolupracujúci aj s Davidom Attenboroughom. Autorka z tohto stretnutia čerpala pri zobrazovaní inteligencie, zvedavosti a dokonca istej dávky márnivosti týchto vtákov.
Hodgsonová dokonca hovorí, že plánuje ako krkavec, ale píše ako líška. Pred písaním si robí rozsiahly výskum, kreslí mapy a vytvára podrobné životopisy postáv. Keď však začne písať, necháva príbeh do určitej miery voľne dýchať a umožňuje drobným detailom prerásť do veľkých dejových zvratov.
Fantasy, ktorá má v sebe detektívku
Práve tu je Rád krkavca najzaujímavejší. Nie je to iba príbeh o tom, kto bude cisárom. A nie je to ani klasická detektívka prezlečená za fantasy. Obe línie sa navzájom ovplyvňujú. Neema potrebuje zistiť, kto zavraždil kandidáta, zároveň však musí fungovať v prostredí, kde každý sleduje vlastné záujmy. Súťaž o trón vytvára tlak, ktorý mení význam každej informácie. Každý rozhovor môže byť manipuláciou. Každé spojenectvo môže mať svoju cenu.
Zaujímavé je aj to, že Hodgsonová využíva vševedúci spôsob rozprávania, ktorý občas dopĺňa druhá osoba a hlas spojený s krkavcom. Autorka sama vysvetľovala, že ju bavili príbehy v príbehoch a rozprávači, ktorí nemusia čitateľa vždy viesť úplne priamo. Práve to jej umožnilo pracovať s omylom, zavádzaním a nečakanými odhaleniami.
Pozoruhodný je aj samotný príbeh vzniku knihy. Hodgsonová začala na Ráde krkavca pracovať približne v roku 2020, pričom podľa vlastných slov na ňom strávila štyri roky plánovania a písania. Fantasy pritom nebola úplne novým snom. Jej prvý nikdy nevydaný román bol gotickou fantasy s upírmi. Po rokoch venovaných historickým kriminálnym románom sa tak vlastne vrátila k žánru, ktorý ju lákal už na začiatku kariéry. Sama zároveň priznala, že spojiť epickú fantasy s vraždou a detektívnym pátraním bolo technicky náročné. Práve v tom však videla aj veľkú tvorivú zábavu.
A trilógia bola plánovaná od začiatku. Autorka nechcela príbeh natlačiť do jedinej knihy, pretože chcela nechať postavy postupne sa meniť. Predovšetkým samotnú Neemu a dôsledky jej rozhodnutí.
Prečo práve krkavec?
Krkavec nie je v knihe iba pekným fantasy symbolom. Hodgsonová si ho vybrala pre jeho skutočné vlastnosti. Fascinovala ju inteligencia, pozornosť, pamäť a schopnosť riešiť problémy. Pri stretnutí s krkavcom Branom si všimla aj jeho neustálu potrebu sledovať okolie a reagovať na dianie okolo seba. A presne tak pôsobí aj svet Rádu krkavca: postavy neustále sledujú ostatných, vyhodnocujú ich kroky a snažia sa zistiť, kto čo skutočne zamýšľa. V ríši, kde sa rozhoduje o tróne a kde už padol jeden kandidát, totiž nemusí byť najnebezpečnejší ten, kto má v ruke meč.
Ak máte radi fantasy, v ktorej sa okrem súbojov a tajomných síl aj premýšľa, pátra, klame a manipuluje, Rád krkavca je pomerne netradičná kombinácia. Antonia Hodgsonová si totiž zobrala dve disciplíny, ktoré dobre pozná – historickú detektívku a fantasy – a postavila ich proti sebe. A uprostred toho všetkého nechala stáť Neemu Kraa. Ženu, ktorá pôvodne nechcela trón. Lenže v Orrune sa už dávno nehrá iba o to, kto bude vládnuť. Hrá sa aj o to, kto prežije.
Foto: Skveleknihy.sk, AI vizuál
