V zákopoch sa niekedy rozhoduje o živote a smrti v priebehu niekoľkých sekúnd. Artur Droň rozpráva o svojich skúsenostiach z ukrajinského frontu bez hrdinských póz a vojnových klišé. Jeho texty sú osobné, surové, miestami ironické, no predovšetkým ľudské. Pripomínajú, že za každým číslom v správach je konkrétny človek.
Hemingway nič nevie.
Hemingway, Remarque či ďalší veľkí autori písali o vojne tak, ako ju poznali a zažili. Lenže čo ak sa realita dnešného bojiska natoľko zmenila, že ani ich slová nedokážu vystihnúť všetko, čo človek prežíva v zákopoch? Ukrajinský vojak a spisovateľ Artur Droň prináša knihu, ktorá sa nesnaží vojnu vysvetľovať z odstupu. Píše o nej zvnútra, z vlastnej skúsenosti, bez veľkých gest a prikrášľovania. Je to kniha svedectiev, v ktorej sa prelínajú skutočné udalosti, spomienky, osobné úvahy aj sny. Nájdeme v nej strach zo smrti, bolesť zo straty kamarátov, vieru v Boha, ale aj čierny humor, spomienky na jedlo či obyčajné rozhovory medzi spolubojovníkmi. Práve tieto zdanlivo drobné momenty robia z knihy niečo viac než ďalšie vojnové rozprávanie.
Svedectvá z frontu
Droň nepíše o abstraktnom fronte. Píše o konkrétnych ľuďoch, ktorých poznal, s ktorými jedol, rozprával sa a ktorých niekedy musel vynášať z bojových pozícií už bez známok života.
Jedna z najsilnejších pasáží knihy sa začína obyčajným ostreľovaním. Artur je v zákope, keď nepriateľský tank opakovane zasahuje ich pozíciu. Výbuchy, tlaková vlna, črepiny, zvonenie v ušiach a bolesť hlavy. Keď sa ostreľovanie skončí, dozvedá sa, že medzi padlými je aj Doktor – Oleksandr Kobernyk, zdravotník, ktorého všetci obdivovali.
Nasleduje opis evakuácie tiel. Autor si pamätá detaily, ktoré by si človek najradšej nikdy nemusel zapamätať. Doktorove nohy, Somrákove ruky, Orlovu tvár a sivú bradu. Nie sú to anonymní vojaci ani štatistika z večerných správ. Sú to jeho kamaráti, ktorých poznal, s ktorými slúžil a ktorých stratil.
Po návrate na základňu si prvýkrát po štyroch mesiacoch zapáli cigaretu. A potom sa ide vyplakať za roh. Bez veľkých slov, bez hrdinských póz. Práve v takejto civilnej, bolestivej úprimnosti spočíva sila Droňovho písania.
Autor navyše ukazuje, že vojna neberie iba životy. Mení aj spôsob, akým človek vníma čas, jedlo, priateľstvo či vlastné telo. V jednej chvíli opisuje boj o prežitie, v ďalšej spomína na kuchyňu práporu, obložené chlebíčky, gumové kuracie stehná alebo maslo, ktorého bolo v sklade až priveľa. Takéto spomienky môžu pôsobiť banálne, no práve ony vytvárajú obraz každodennosti na fronte.
Boh, ateista a dôležité otázky
Veľmi zaujímavá je kapitola Boh v zákopoch. Droň v nej spomína na rozhovor s kamarátom, ktorý neverí v Boha. Volací znak Turista. Autor mu vysvetľuje svoju vieru, Turista zase svoju nevieru. Dohodnú sa, že ak sa niekedy ocitne na hranici života a smrti, možno zistí, či Boh existuje.
Neskôr Turistu postrelia do hrude. Zostane uväznený na nepriateľskej pozícii a cez vysielačku prosí o pomoc. Droň sa zaňho modlí, rovnako ako ďalší vojaci. Napokon sa ho podarí zachrániť. Keď sa po liečení znovu stretnú, autor sa ho opýta, či na hranici života a smrti niečo uvidel. Turista odpovie záporne a jeho ateizmus zostane nedotknutý.
Je to výborná ukážka autorovho prístupu. Nevnucuje čitateľovi vlastné presvedčenie, skôr ukazuje, ako môže rovnaká udalosť znamenať pre dvoch ľudí niečo úplne odlišné. A práve preto kniha nie je iba o vojne, ale aj o človeku, jeho hodnotách a vnútornom svete.
Hrdinovia tiež potrebujú vystriedať
Droň sa nevyhýba ani nepríjemným otázkam. V texte Hrdinovia sú nenahraditeľní ironicky kritizuje predstavu, že vojak musí byť vždy silný, pripravený, neúnavný a ochotný obetovať všetko. Hrdinovia podľa tejto predstavy neumierajú, nesťažujú sa a nepotrebujú oddych ani náhradu. Autor však túto pohodlnú predstavu rozoberá na kúsky. Píše o vyčerpaní, mobilizácii, nerovnomerne rozloženej zodpovednosti aj o tom, ako ľahko sa ľudia v bezpečí domova stavajú do pozície sudcov tých, ktorí už roky bojujú. Jeho irónia je miestami ostrá, no práve preto účinná.
Hemingway nič nevie nie je jednoduché čítanie a už vôbec nie oddychová kniha. Je to osobné svedectvo človeka, ktorý sa ocitol uprostred vojny a rozhodol sa zaznamenať nielen to, čo videl, ale aj to, čo sa odohrávalo v jeho vnútri. Nečakajte klasický vojnový príbeh s hrdinom, ktorý prekonáva prekážky a napokon víťazí. Niektoré príbehy sa končia smrťou, iné otázkou, na ktorú neexistuje odpoveď. Práve preto má zmysel čítať túto knihu. Aby sme za správami o fronte videli konkrétnych ľudí. Tých, ktorí bojujú, strácajú kamarátov, boja sa, pochybujú a napriek všetkému sa snažia žiť ďalej.
Zdroj a foto: Skveleknihy.sk, AI vizuála






