Dokáže človek milovať niekoho, koho si vopred vybral ako objekt svojho experimentu? A kde sa končí romantické dobýjanie a začína manipulácia? Dánsky filozof Søren Kierkegaard ponúka v knihe Zvodcov denník fascinujúci, miestami znepokojujúci pohľad na lásku, túžbu a psychológiu medziľudských vzťahov.
Johannes nie je obyčajný zvodca. Je inteligentný, vzdelaný, kultivovaný a predovšetkým mimoriadne trpezlivý. Ženy nevníma len ako objekty svojho záujmu, ale aj ako bytosti, ktorých city dokáže pozorovať, analyzovať a postupne ovplyvňovať. Keď stretne mladú Cordeliu, rozhodne sa, že ju získa. Nie však priamym vyznaním či otvoreným prejavom náklonnosti. Namiesto toho rozohrá premyslenú hru, v ktorej má každý pohľad, rozhovor, list i náhodné stretnutie svoje miesto.
Johannes presne vie, čo robí. Dokáže vyvolávať očakávanie, prebúdzať zvedavosť a dávkovať pozornosť tak, aby v Cordelii postupne narastala túžba. Nejde mu pritom iba o samotný výsledok. Oveľa väčšie potešenie nachádza v procese zvádzania, v napätí a v pocite, že dokáže ovládať vývoj citov druhého človeka. Jeho skutočným umením nie je milovať, ale vytvárať situácie, v ktorých sa druhý človek zamiluje.

Zvádzanie dôležitejšie ako láska?
Kierkegaard rozpráva príbeh prostredníctvom denníkových záznamov a listov, vďaka čomu máme možnosť nahliadnuť priamo do Johannesovho uvažovania. Sledujeme jeho plány, pochybnosti, úvahy i sebavedomé presvedčenie, že ľudské city možno usmerňovať takmer ako dokonale pripravenú hru. Práve táto perspektíva robí z knihy mimoriadne zaujímavé čítanie. Johannes nie je rozprávač, ktorému môžeme bezvýhradne dôverovať. Jeho slová odhaľujú nielen jeho inteligenciu a schopnosť psychologického pozorovania, ale aj emocionálny chlad, sebectvo a potrebu kontroly. Čitateľ sa tak musí neustále pýtať, čo sa v skutočnosti odohráva medzi oboma postavami a nakoľko je Cordeliin príbeh výsledkom jej vlastných rozhodnutí.
Zvodcov denník však nie je iba príbehom jedného komplikovaného milostného vzťahu. Je aj úvahou o slobode, zodpovednosti, túžbe a hraniciach medzi skutočným citom a manipuláciou. Ukazuje, aké nebezpečné môže byť, keď sa z človeka, ktorého by sme mali vnímať ako rovnocenného partnera, stane nástroj na uspokojenie vlastných predstáv.
Filozofická klasika, ktorá nestráca aktuálnosť
Søren Kierkegaard patrí k najvýznamnejším mysliteľom 19. storočia a často sa označuje za jedného z predchodcov existencializmu. Zvodcov denník je súčasťou jeho rozsiahleho filozofického diela Buď – alebo, ktoré vyšlo v roku 1843. Text možno čítať samostatne, no jeho význam je ešte bohatší v kontexte autorových úvah o estetickom a etickom spôsobe života.
Hoci od jeho vzniku uplynuli takmer dve storočia, témy knihy sú prekvapivo blízke aj dnešnému čitateľovi. Psychologické hry, emocionálne vydieranie, manipulácia citov či predstava, že lásku možno dosiahnuť správnou stratégiou, totiž z medziľudských vzťahov nezmizli.
Táto kniha neponúka jednoduché romantické odpovede. Skôr vyvoláva otázky, nad ktorými stojí za to premýšľať aj po dočítaní poslednej strany. O láske, ktorá sa môže zmeniť na mocenskú hru, o zvádzaní ako forme umenia, ale predovšetkým o tom, či je možné skutočne milovať človeka, ktorého city sa snažíme ovládať.
Zdroj a foto: Skveleknihy.sk, AI vizuál






