Arne Dahl, vlastným menom Jan Arnald, patrí medzi najpopulárnejších švédskych autorov detektívok. Napísal už tucet krimi trilerov, za ktoré získal niekoľko významných ocenení. BBC nakrútila podľa jeho kníh päť filmov, ktoré sa premietali v 40-tich krajinách po celom svete.
Jeho romány charakterizuje napínavý dej, psychologická hĺbka, majstrovské rozprávačstvo, irónia a drsný humor. Preložili ich do 26 jazykov. Kde berie Arne Dahl inšpiráciu a ako vyzerá samotné písanie? „Zakaždým dúfam, že to naberie ten neočakávaný smer… V suteréne sú zrazu dvere, ktoré moja fantázia pred písaním nevidela. Čo by sa stalo, keby som ich otvoril?“ usmieva sa autor.
V exkluzívnom rozhovore sa dozviete aj to, ako vytvára postavy a na čo sa môžeme tešiť v poslednej knihe so Samom Bergerom. Doteraz vyšli na Slovensku 3 diely – Lovec, Korisť, a naposledy Pasca. Ešte nás čakajú dve knihy… A ako zasiahla jeho písanie pandémia koronavírusu? Aj o tom v rozhovore.
Arne Dahl: Najviac ma nahnevá skutočný zločin!
– Za posledné roky ste sa stali jedným z najznámejších spisovateľov škandinávskej krimi a napísali ste niekoľko sérií. Kde beriete inšpiráciu?
Arne Dahl: „Inšpiráciu nachádzam na troch miestach: v spoločenskej a politickej realite, v literatúre a predovšetkým vo vlastnej predstavivosti. Ak ma niečo v reálnom živote nahnevá alebo rozosmúti, väčšinou je to zločin, či už veľký alebo malý. Začnem hľadať dôvody tohto zločinu a z toho hľadania vznikne príbeh.
Rovnako dôležitá je pre mňa aj literatúra – som jej veľkým fanúšikom, prečítal som ohromné množstvo kníh svetovej literatúry a… stále hľadám prázdne miesta na policiach svojho čitateľského sveta. Zvyknem premýšľať: Čo mi tu ešte chýba? Aký kriminálny príbeh doteraz nikto nenapísal?
A potom sa snažím zachytiť tieto chýbajúce príbehy na papieri. Všetko je to prepojené s fantáziou, so schopnosťou a vytrvalosťou napísať celú knihu o svete, ktorý neexistuje, a zároveň vytvoriť niečo fascinujúce, strašidelné a napínavé. A popri tom vždy hľadám nejaký druh vnútornej duševnej očisty.
Čo ak otvorím tie dvere?!
– Vaše príbehy sú veľmi sofistikované, je v nich veľa prekvapení a skutočne veľmi silná zápletka. Ako vyzerá váš proces písania? Myslím, že to chce veľa premýšľania …
Arne Dahl: Ďakujem. Áno, ten proces je zložitý. Na začiatku veľa premýšľam: Čo to bude za knihu? Aký príbeh chcem vyrozprávať? S akým svetom bude fascinujúce stretnúť sa a dozvedieť sa o ňom viac? Aké dojmy chcem zanechať v čitateľoch? A tak ďalej… Potom mám niekoľko základných myšlienok – napíšem niekoľko kapitol a pozriem sa, či sa príbeh vyvíja smerom, akým som očakával, alebo či naberá nový, neočakávaný smer. Zakaždým dúfam, že to naberie ten neočakávaný smer… V suteréne sú zrazu dvere, ktoré moja fantázia pred písaním nevidela. Čo by sa stalo, keby som ich otvoril?
Takže áno, veľa plánujem a premýšľam, no naučil som sa tiež, že písanie otvára nové možnosti.
– A čo hlavné postavy? Čo je pre vás dôležité, keď ich tvoríte?
Arne Dahl: Musia ma zaujímať. Čo sa s nimi stane? Ako sa vyvinú? Musím sa uistiť, že v ich mysliach sú temné zákutia a tajomstvá, ktoré môžem odhaliť. Potrebujem ich poznať zvnútra – ako myslia, hovoria, konajú –, stále však musím nechať priestor pre prekvapenia.
– Páčia sa vám Sam a Molly? A je pre vás dôležité, aby sa vám hlavné postavy páčili?
Arne Dahl: Toto je veľmi dobrá otázka. Keď som začal písať, bolo pre mňa veľmi dôležité, aby sa mi moje postavy páčili. Vedel som totiž, že s nimi budem musieť tráviť veľa rokov. Musel som si z nich urobiť priateľov, ľudí, s ktorými by som sa mohol stretávať. Pri Samovi a Molly som chcel vyskúšať niečo nové – urobiť ich trochu menej spoľahlivými a prinútiť ich zmeniť sa z niečoho, čo nie je veľmi sympatické, na niečo iné.
Odpoveď teda znie: áno, naozaj sa mi páčia, ale musel som vynaložiť trochu viac úsilia, aby sa mi páčili. Myslím si, že v tom spočíva ich čaro: že je ťažšie obľúbiť si ich, ale keď už sa to stane, zostanú s vami.
– Práve píšete poslednú knihu série so Samom Bergerom. Čo môžu čitatelia očakávať? Môžete nám niečo prezradiť?
Arne Dahl: Na Slovensku teraz vychádza tretí diel Pasca a vo Švédsku práve vychádza piaty diel. Je to posledná kniha zo série, aspoň zatiaľ – a mení sa na naozaj silnú a prekvapujúcu. Je o túžbe žiť naveky a o dôsledkoch tejto túžby.
Chýbajú mi stretnutia s čitateľmi
– Momentálne čelíme situácii, ktorá nie je veľmi jednoduchá, hlavne kvôli izolácii. Ako to vnímate vy? Je to pre spisovateľa dobré?
Arne Dahl: Na tejto situácii nie je nič dobré. Prednedávnom som prekonal Covid-19 a nebolo to nič príjemné. Lenže vďaka tomu, že som spisovateľ, je pre mňa pravdepodobne oveľa jednoduchšie túto situáciu zvládať, než pre väčšinu ľudí. Robím to, čo zvyčajne: zostávam doma a píšem. V každom prípade, môj autorský život zahŕňa aj extrovertnejšiu časť, ako je cestovanie na literárne festivaly, stretávanie sa s čitateľmi, aby som mohol vidieť naživo, akú odozvu majú moje knihy. Táto časť života mi chýbala oveľa viac, ako som čakal. Naozaj sa už chcem znova stretávať so svojimi čitateľmi.
– A aké sú vaše ďalšie plány, čo sa týka písania? Máte nejaké?
Arne Dahl: Momentálne nie. V tejto chvíli som celkom prázdny a vlastne sa mi to páči. Teraz sa celý proces začne odznova, celkom od nuly a ja musím zistiť, čo chcem ako spisovateľ robiť. Myslím si, že po prvýkrát vyskúšam napísať samostatnú knihu, ktorá nebude súčasťou série.
Hoci… keď začnem písať, možno ma to zavedie niekam úplne inam…
Foto: Grada, Wikidata/Sara Arnald, SkveléKnihy.sk
