Čarovné práva je prvá kniha o plochozemských čarodejkách z pera Terryho Pratchetta! A je to nesmierne zábavné a bizarné fantasy pre mladých. Ak bežne nečítate Pratchetta, možno chvíľku trvá, kým si zvyknete na jeho štýl písania…no potom je to jazda, ktorá stojí za to. Pratchettovský humor je legendárny a tento príbeh vás opäť vezme do detstva. Užijete si cestovanie, úžasné postavy a očarujúci príbeh, v ktorom sa Terry hrá so slovíčkami, vetami a vytvára neopakovateľný príbeh.
Do Horných Prtiencov prichádza staručký mág, aby podľa tradície odovzdal čarodejnícku palicu práve narodenému ôsmemu synovi ôsmeho syna. Akosi však pozabudne overiť pohlavie novorodeniatka.
V malej, nenápadnej dedinke tak vyrastá Eskarina, dievča s nevysvetliteľnými schopnosťami, ktorú sa miestna čarodejnica rozhodne vziať do neslávne známej metropoly Ankh-Morpork na Neviditeľnú univerzitu. Čisto mužský svet akademickej mágie tak čaká nejedno prekvapenie…
Aj dievčatá majú právo čarovať! Čarodejníkom nemusí byť len muž, no nie?
Úžasná Plochozem od kultového autora Terryho Pratchetta pokračuje teda prvou časťou podsérie Čarodejky – Čarovné práva. A vy si môžete vypočuť úryvok, alebo sa nižšie začítajte do samotnej knihy.
Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Boris Farkaš:
Sir Terry Pratchett je okrem iného autorom mimoriadne úspešnej série Plochozem, ktorú tvorí 41 románov. Bol držiteľom Carnegieho medaily a britská kráľovná Alžbeta II. mu udelila rytiersky titul za „služby v oblasti literatúry“.
Pratchett žil v Anglicku a v roku 2015 zomrel vo veku 65 rokov.
Alebo sa začítajte do príbehu Čarovné práva:
Toto je príbeh o mágii, o tom, kam mizne a, čo je hádam ešte dôležitejšie, o tom, odkiaľ prichádza a prečo, hoci nebudeme predstierať, že v ňom nájdete odpovede na všetky alebo vôbec niektorú z týchto otázok.
Možno nám však pomôže vysvetliť, prečo sa Gandalf nikdy neoženil a prečo bol Merlin muž. Je to totiž aj príbeh o pohlaví, hoci pravdepodobne nie o tom, ako sa pohlavia dajú používať v tom čisto fyzickom až fyzicky namáhavom zmysle, ibaže by sa postavy úplne vymkli autorovi spod kontroly.
Aj to sa môže stať.
V prvom rade je to však príbeh o svete. Začína sa pohľadom na ten svet. Sústreďte sa, špeciálne efekty sú veľmi drahé. Znie basový tón. Je to hlboký, vibrujúci zvuk, ktorý naznačuje, že každú chvíľu by sem mohla vtrhnúť dychová sekcia s fanfárou pre všehomír, lebo úvodnú scénu tvorí čierňava bezodného vesmíru, kde sa jagá zopár hviezd ako lupiny na Božích pleciach.
A teraz to prichádza priamo do zorného poľa, kochajte sa z vtáčej perspektívy: väčší než najväčší a rozhodne najhrozivejšie vyzbrojený vesmírny koráb, aký vie z predstavivosti vyhrabať treťoradý filmár: šestnásťtisíc kilometrov dlhá korytnačka.
Je to Veľká A’Tuin, jedna zo vzácnych hviezdnych korytnačiek z vesmíru, v ktorom sú veci menej také, aké sú, a väčšmi také, aké si ich ľudia predstavujú, a na svojom pancieri zbrázdenom krátermi po meteoritoch terigá štyri gigantické slony, ktorým na mohutných chrbtoch spočíva rozľahlý kotúč Plochozeme.
Uhol pohľadu sa náhle zmení a vo svetle drobného satelitného slnka sa ukáže celý dotyčný svet. Vidieť svetadiely, súostrovia, moria, púšte, pohoria a dokonca aj miniatúrnu ľadovú čiapočku dosť presne v strede. Je zrejmé, že obyvatelia tohto sveta si nezvyknú lámať hlavy nad globálnymi teóriami.
Ich svet, ohraničený oceánom, ktorý naveky kypí do vesmíru ako jediný neprerušený dlhý vodopád, je okrúhly a ploský ako geologická pizza, hoci, pozor, bez sardeliek. Takýto svet, ktorý existuje len preto, lebo bohovia majú zmysel pre humor, musí byť miestom, kde stále prežíva mágia. A sú tam, samozrejme, aj pohlavia.
Sťažka kráčal, predieral sa búrkou a bolo na ňom vidieť, že je to čarodejník, čiastočne vďaka dlhému plášťu a vyrezávanej palici, ale najmä preto, lebo dažďové kvapky sa mu zastavovali niekoľko desiatok centimetrov nad hlavou a vyparovali sa.
Kraj vysoko v Baraních vrchoch bol pre búrky ako stvorený. Bol to kraj ostrých končiarov, hustých lesov a takých prehlbokých údolí, že len čo im slnečné lúče siahli na dno, už sa aj museli poberať kadeľahšie. Potrhané mračná sa ledva držali na nižších štítoch čnejúcich pod horským chodníčkom, po ktorom kĺzavo postupoval čarodejník. Prižmúrenými očami ho s miernym záujmom pozorovalo zopár kôz. Kozy zaujme hocičo.
Občas zastal a ťažkú vyrezávanú palicu vyhodil do vzduchu. Keď dopadla, jej koniec zakaždým ukazoval rovnakým smerom, a čarodejník iba vzdychol, zdvihol ju a čvachtajúc pokračoval v ceste.
Búrka svižne kráčala po kopcoch na nohách blesku, vyvreskovala a hromžila.
Čarodejník v nej zmizol za ohybom chodníka a kozy sa vrátili k svojej vlhkej paši.