„O čom Bridget Jonesová naozaj je?“ pýta sa jej autorka Helen Fieldingová. „O rozdiele medzi tým, akí by sme podľa očakávania mali byť, a o tým, akí naozaj sme. A tým – ako Bridget počas svojho neštandardného tehotenstva zistí – ako si myslíme, že nás život pobeží a ako sa v skutočnosti všetko vyvinie.“
Večná zmätkárka Bridget Jonesová je späť!
V novej knihe Dieťa Bridget Jonesovej.
Dieťa alebo kariéra?
Bridget už dospela do veku, keď jej biologické hodiny bijú na poplach. No skôr než si stihne vybrať, či podľahne panike, alebo rezignuje, je odrazu celkom nečakane v tom! Žiadna idylka sa však nekoná. Nebola by to totiž ona, keby išlo všetko ako po masle…
Jej tehotenstvo je sprevádzané nezdravou životosprávou, bizarnými radami single kamarátok a ešte bizarnejšími radami zaslúžilých matiek. Chaos na predpôrodných vyšetreniach, divoké večierky i romantika, radosť a zúfalstvo, ale hlavne otázka: „Kto je, dokelu, otec?“
A stále zostáva starou dobrou Bridget – stráži si hmotnosť, popíja víno a zmätkuje.
S románom Dieťa Bridget Jonesovej na scénu tak opäť vstupuje neriadená strela Bridget s novou dávkou trapasov a pohrôm, ktoré ju, ako zvyčajne, budú sprevádzať asi na každom kroku.
Kniha nadväzuje na predchádzajúce úspešné tituly Helen Fieldingovej. Denník Bridget Jonesovej sa stal nielen medzinárodným bestsellerom, ale tiež skutočným fenoménom. Denník The Guardian ho zaradil na zoznam desiatich románov, ktoré najlepšie definujú 20. storočie.
Prvé tri knihy boli vydané vo viac ako 40 krajinách sveta.
Začítajte sa do novinky Dieťa Bridget Jonesovej:
PRVÁ KAPITOLA
NEJASNÉ ZNAMENIE
Poludnie. Londýn. Môj byt. Božemôj. Božemôj. Hrozne meškám a mám opicu a všetko je totálne príšer… Super!
Telefón!
„Ahoj, drahá, vieš čo?“ Moja matka. „Práve sme boli na brunch karaoke u Mavis Enderburyovej a vieš čo? Julie Enderburyová nedávno…“
Normálne bolo počuť škripot bŕzd, akoby chcela vysloviť slovo „tuk“ pred morbídne obéznou osobou.
„Čo je s Julie Enderburyovou?“ Horúčkovito som si napchala do úst zvyšok kozieho syra a polovicu proteínovej tyčinky, aby som trocha zmiernila opicu, a pritom som sa pokúšala vytiahnuť z kopy šiat na posteli také, čo by sa aspoň trocha hodili na krstiny.
„Nič, drahá!“ zatrilkovala.
„Čo je s Julie Enderburyovou?“ Naplo ma. „Dala si zväčšiť beztak obrovské prsia? Zoznámila sa so štíhlym mladým Brazílčanom?“
„Ach, nič, nič také, drahá. Nedávno porodila tretie dieťa, ale v skutočnosti ti volám preto, lebo…“
Grrr! Prečo mi to matka robí? Akoby nestačilo, že sa rútim k termínu na deti bez…
„Prečo sa vyhýbaš rozprávaniu o treťom dieťati Julie Enderburyovej?“ zachrapčala som a začala divo stláčať tlačidlá na diaľkovom ovládaní v úsilí uniknúť, ibaže som prepla akurát na reklamu s anorektickou tínedžerkou a bábätkom, ktoré sa hralo s toaletným papierom.
„Ach, nevyhýbam, drahá,“ odvetila bezstarostne mama.
„V každom prípade, vezmi si takú Angelinu Jolie. Adoptovala si malého Číňana…“
„Maddox je podľa mňa z Kambodže, mami,“ prerušila som ju chladne. Úprimne povedané, o slávnych rozpráva tak, že máte dojem, akoby viedla dôverný rozhovor s Angelinou Jolie počas karaoke u Mavis Enderburyovej.
„Ide o to, že Angelina si adoptovala to dieťa, a potom dostala Brada a mala ďalšie deti.“
„Nemyslím si, že preto Angelina ‚dostala‘ Brada, mama. Mať dieťa nie je to najdôležitejšie v živote ženy,“ dodala som. Práve som sa snažila nasúkať do absurdných našuchorených marhuľových šiat, ktoré som mala naposledy na Magdinej svadbe.
„Máš pravdu, drahá! A niektorí ľudia vedú aj bez nich úžasný život! Stačí sa pozrieť na Wynna a Ashley Greenovcov!
Tridsaťštyrikrát splavili Níl! Isteže, sú pár, takže…“
„Vieš, mami, konečne som v živote veľmi šťastná. Som úspešná, mám nové auto s navigáciou a som slobodná…“ rozplývala som sa. Vykukla som z okna a naskytol sa mi bizarný pohľad na skupinku tehotných žien, ktoré kráčali po ceste pod bytom a hladkali si brušká.
„Uhm. V každom prípade, drahá, neuhádneš, čo sa stalo!“
„Čo také?“
Za prvou skupinkou kráčali ďalšie tri tehotné ženy. Začínalo to byť divné.
„Prijala pozvanie! Kráľovná! Dvadsiateho tretieho marca nás poctí kráľovskou návštevou na oslave stopäťdesiateho výročia Ethelredovho kameňa.“
„Koho? Čoho? Kto je Ethelred?“
Po ulici teraz kráčal doslova dav tehotných žien.
„Vieš, čo myslím! Ten kameň v dedine pri hydrante, kde Mavis dali papuču na auto. Je anglosaský,“ rapotala mama.
„V každom prípade, nemáš dnes byť na krstinách? Elaine mi vravela, že Mar…“
„Mami, deje sa niečo veľmi čudné,“ predniesla som zlovestne. „Musím ísť, čau.“
Grrr! Prečo sa každý snaží, aby ste sa cítili hlúpo, lebo nemáte deti? V podstate každý je v tejto otázke tak trocha rozpoltený – vrátane mojej matky, ktorá hovorieva: „Občas ľutujem, že som mala deti, drahá.“ A v každom prípade dosiahnuť to v modernom svete nie je také jednoduché, lebo muži sú čoraz nevyvinutejší a primitívnejší druh a posledné, čo chcete, je… Ach! Niekto zvoní pri dverách.
12.30 Bola to Shazzer – konečne! Pustila som ju dnu a potom som sa celá vydesená vrátila k oknu, zatiaľ čo ona, klopkajúc, prešla krížom cez izbu k chladničke. Na sebe mala krátke čierne šaty, ktoré sa vôbec nehodili na krstiny, a topánky od Jimmyho Chooa.
„No tak, Bridge, pohni si. Hrozne meškáme! Prečo sa skrývaš pod oknom oblečená ako víla?“
„Je to znamenie,“ bľabotala som. „Boh ma trestá za to, že som sebecká karieristka, ktorá sa snaží poraziť prírodu antikoncepčnými prostriedkami.“
„Čo to trepeš, doriti?“ prehodila veselo a otvorila chladničku.
„Nemáš nejaké víno?“
„Nevidela si to? Ulica je plná tehotných žien. Je to nejasné znamenie. O chvíľu začnú padať z neba kravy, kone sa budú rodiť s ôsmimi nohami a…“
Shazzer podišla k oknu a vyzrela von. Pod obtiahnutými čiernymi šatami sa jej črtal pekný zadok.
„Vonku nie je nikto okrem jedného celkom pekného chalana s bradou. Vlastne nie je pekný. Nie až tak. Možno keby nemal tú bradu.“
Priskočila som k oknu a zmätene sa zadívala na prázdnu ulicu. „Sú preč. Preč. Kam zmizli?“
„Okej, upokoj sa, moja, upokoj sa,“ povedala Shazzer ako dáka americká policajtka, ktorá sa prihovára v ten deň už ôsmemu šialencovi so zbraňou. Zažmurkala som na ňu ako zajac oslepený prednými svetlami na aute, vyletela som z dverí a zbehla dolu schodmi. Počula som, že klopká za mnou.
Ha! pomyslela som si vonku. Po ulici kráčali DVE ĎALŠIE tehotné ženy. Ponáhľali sa rovnakým smerom ako tie predchádzajúce.
„Kto ste?“ opýtala som sa ich priamo. „Aký máte význam? Kam idete?“
Ženy ukázali na nápis na skrachovanej vegánskej kaviarni. Stálo tam: TERAZ TEHOTENSKÁ JOGA.
Počula som, ako Shazzer za mnou vyprskla.
„Aha, výborne, skvelé,“ povedala som ženám. „Želám vám nádherné popoludnie.“
„Bridget,“ ozvala sa Shaz, „si fakt šibnutá.“ Vzápätí sme sa obe začali hystericky chichotať rovno na prahu dverí.
13.04 Moje auto. Londýn. „V pohode, budeme tam priskoro,“ povedala Shazzer.
Už pred štyrmi minútami sme mali byť na poháriku pred krstinami v Chislewood House, ibaže sme zostali trčať v zápche na Cromwell Road. Aspoňže v mojom novom aute, ktorému môžete prikázať, nech vás niekam odvezie, nech niekomu zavolá, a tak ďalej.
„Zavolaj Magde,“ prikázala som autu.
„Povedali ste Zakopané,“ odvetilo.
„Nie, nie Zakopané, ma neser,“ skríkla Shazzer.
„Odbočujem na Manchester,“ pokračovalo auto.
„Nie! Si totálne nanič!“ zrevala Shazzer.
„Odbočujem na Norwich.“
„Nekrič na moje auto.“
„Najnovšie budeš brániť svoje drbnuté auto?“
„Obleč si nohavičky. OBLEČ si ich.“ V aute sa zrazu rozľahol Magdin hlas. „NEMÔŽEŠ ísť na krstiny bez nohavičiek.“
„Máme na sebe nohavičky!“ ozvala som sa pohoršene.
„Hovor za seba,“ zamrmlala Shaz.
„Bridget! Kde si? Si predsa krstná mama. Mamička ti jednu tresne, jednu tresne, jednu tresne.“
„Všetko je v pohode. Rútime sa po vidieckej ceste! O chvíľu sme tam!“ Neisto som pozrela na Shazzer.
„Dobre, tak si švihnite. Potrebujeme si dať pohárik na posilnenie. Vlastne som ti chcela niečo povedať.“
„Čo?“ Uľavilo sa mi, že Magda nie je celá bez seba od zlosti. Zdalo sa, že nás čaká celkom zábavný deň.
„Uhm, týka sa to krstného otca.“
„No?“
„Počuj, fakt ma to mrzí. Máme toľko detí, že sme už vyčerpali všetkých aspoň trocha solventných chlapov. Jeremy ho o to požiadal bez môjho vedomia.“
„Koho?“
Rozhostilo sa ticho a v pozadí bolo počuť krik. A potom sa do mňa to slovo zabodlo ako nôž francúzskeho kuchára do kozieho syra.
„Marka.“
„To nemyslíš vážne,“ ozvala sa Shazzer.
Ticho.
„Nie, fakt, myslíš to vážne, Magda?“ pokračovala Shazzer. „Čo to má, doriti, znamenať, ty šialená masochistka?
Nemôžeš ju nútiť, aby stála pri tej sprostej krstiteľnici s Markom Darcym pred všetkými tými drbnutými nafúkanými vydatými…“
„Constance! Daj to naspäť. NASPÄŤ DO ZÁCHODA! Prepáčte, musím ísť!“
Spojenie sa prerušilo.
„Zastav auto,“ povedala Shaz. „Nikam nejdeme. Otoč to.“
„Obrátiť sa do protismeru, len čo to bude možné,“ povedalo auto.
„Len preto, lebo Magda si chce zúfalo udržať Jeremyho, a tak sa jej ‚náhodou‘ podarilo zasa otehotnieť a vyčerpala všetkých krstných rodičov, sa ešte nemusíš hrať na mamičku a otecka pri oltári so svojím bývalým, ktorý má v jednom kuse stiahnutú riť.“
„Musím tam ísť. Je to moja povinnosť. Som krstná matka. Ľudia idú aj do Afganistanu.“
„Bridget, toto nie je Afganistan. Je to absurdná spoločenská katastrofa. Zastav.“
Pokúsila som sa zastaviť, no všetci začali hystericky trúbiť. Napokon som našla benzínku, ktorá patrila k obchodu Sainsbury’s Homebase.
„Bridge.“ Shazzer na mňa pozrela a odhrnula mi z tváre pramienok vlasov. Chvíľu som si myslela, že je možno lesba.
Viete, mladí ľudia sa v súčasnosti nepovažujú za homosexuálov alebo heterosexuálov. Jednoducho SÚ. A so ženami sa dá nadviazať vzťah oveľa ľahšie ako s mužmi. Ibaže ja mám rada sex s mužmi a nikdy som…
„Bridget!“ oslovila ma prísne. „Zasa si v tranze. Celý čas robíš to, čo od teba chcú ostatní. Urob to, čo chceš ty. Vyspi sa s niekým. A ak si odhodlaná vkročiť do tej psycho nočnej mory, tak sa V TEJ NOČNEJ MORE s niekým vyspi.
Presne to mám v úmysle aj ja, teda nie v nočnej more, ale v mojom byte, a ak sa chceš dostať do TOTÁLNE NEPRIJATEĽNEJ situácie len preto, aby boli spokojní všetci ostatní, radšej pôjdem taxíkom. Radšej strávim popoludnie krstom môjho zajačika.“
Ibaže Magda je moja kamoška a vždy bola ku mne milá.
Takže som sa odviezla na krstiny a v duchu som s ľútosťou uvažovala, čo by bolo keby. Jediného spoločníka mi robilo auto, ktoré bolo našťastie celkom zhovorčivé.
