1. Svoj nôž maj vždy poruke.
2. Nikdy nikomu nebuď nič dlžná.
3. Nič nie je zadarmo.
4. Lož zakladaj vždy na pravde.
5. Nikdy, za žiadnych okolností, nevyzraď, na čom alebo na kom ti záleží.
Vitajte vo svete, ktorému vládnu nebezpečné more a ešte nebezpečnejší námorníci, bažiaci po bohatstve. Vo svete, kde si mladé dievča hľadá svoje miesto i rodinu, zatiaľ čo sa snaží prežiť medzi drsnými chlapmi.
Začína sa dobrodružné fantasy Fable – Dievča mora. Vzrušujúci príbeh o stratenom poklade, láske a prežití
Fable – Dievča mora
Ako dcéra najmocnejšieho kupca v Úžinách pozná sedemnásťročná Fable jediný domov – more. Už sú to však štyri roky, odkedy počas nemilosrdnej búrky prišla o matku. Na druhý deň ju otec opustil na neslávne známom ostrove, kde bolo priveľa zlodejov a primálo jedla. Aby prežila, musela sa vzchopiť, naučiť sa dôverovať svojim nezvyčajným schopnostiam.
To jediné, čo ju drží pri živote, je túžba dostať sa z ostrova, aby našla svojho otca a dostala to, čo jej právom patrí. Pri úteku spoznáva mladého kupca menom West. Ak chce zostať nažive, musí čeliť oveľa väčším výzvam, než sú búrky, ktoré vládnu Úžinám.
Čakali ma ešte tri alebo štyri týždne a mala by som dosť peňazí na to, aby som zaplatila za prevoz cez Úžiny. Musela som nájsť Svätca a prinútiť ho, aby dodržal svoj sľub. Mala som len štrnásť, keď ma opustil na neslávne známom ostrove plnom zlodejov. Odvtedy som strávila každý jeden deň prácou. Musela som naškrabať dosť mincí na to, aby som ho mohla vyhľadať. Dumala som, či ma po štyroch rokoch spozná, keď sa napokon objavím pred jeho dverami. Ktovie, či si pamätal svoje slová, ktoré vyriekol, kým mi špičkou noža z veľrybej kosti zarezával do ramena. Ale môj otec nezvykol zabúdať. No ani ja nie.
Silná ženská hrdinka
Fable – Dievča mora je vzrušujúci dobrodružný príbeh plný emócií a akcie, v ktorom ide o život. Fable vás zoberie na nezabudnuteľnú cestu lásky, intríg a dobrodružstiev. Takéto temné fantasy z námorníckeho prostredia ste ešte nečítali…a budete sa baviť. Navyše ak máte radi silné ženské hrdinky, prídete si na svoje.
Adienne Youngová je autorkou New York Times bestselleru Klan. Je to gurmánka, miluje históriu a cestovanie. Rada navštevuje antikvariáty a hľadá staré knihy. Aj tieto jej záľuby sa odrážajú vo fantasy príbehu, ktorý vás pohltí. Adrianne píše jednoducho, čítavo a získa si vás práve tým, aké pocity vo vás zanechá. Má nádherné opisy prírody, sveta ako takého a vy budete na ňu myslieť ešte niekoľko dní po dočítaní…
Začítajte sa do príbehu Fable:
Ten sviniar ma tu chcel zasa nechať. Pomedzi stromy som videla, ako Koy s ostatnými mizol z pláže. Jeho čln sa skĺzol do vody a ja som sa rozbehla ešte rýchlejšie. Bosými nohami som preskakovala pokrútené korene stromov a kamene, ktoré vytŕčali z chodníka. Cez krovie som prebehla práve včas, aby som zbadala úškrn na Koyových perách, keď rozvinul plachtu.
„Koy!“ zakričala som, no ak ma aj pomedzi hukot vĺn počul, nedal to na sebe znať.
Rútila som sa dolu svahom až k pene, ktorú po sebe zanechala vlna miznúca v mori. Zaborila som nohu do mokrého piesku a skočila som.
Letiac ponad vzdúvajúce sa more som kopala nohami, aby som sa čo najviac priblížila ku korme. Jednou rukou som sa zachytila lana a odrazila som sa od trupu. Keď čln vyplával, nohy som mala ešte ponorené vo vode. Nikto mi nepodal ruku, a tak som sa, v mysli nadávajúc, vytiahla na palubu sama.
„Pekný skok, Fable.“ Koy držal kormidlovú páku a smeroval čln k južnému útesu. Pohľad mal upretý na horizont. „Nevedel som, že ideš s nami.“
Zatočila som si vlasy do vysokého uzla a civela som naňho. Tento týždeň to bolo už tretíkrát, čo sa ma pokúsil nechať na pevnine, zatiaľ čo sa hľadači vydávali na lov. Ak by Speck nebol polovicu času spitý, zaplatila by som za odvoz radšej jemu. Potrebovala som však loď, na ktorú sa dalo spoľahnúť.
Keď sa vietor oprel do plieskajúcej plachty, čln vyrazil rýchlejšie a ja som sa usadila medzi dvoch na kosť vychudnutých hľadačov.
Koy mi otrčil dlaň. „Medenák.“
Pozrela som sa ponad neho k bariérovým ostrovom. V silnom vetre sa tam kymácalo a nadskakovalo množstvo obchodných lodí. Marigold medzi nimi ešte nebola, do úsvitu však isto dorazí. Vytiahla som z kapsičky mincu a so zaťatými zubami som mu ju pustila do dlane. Už ma stál toľko medenákov, že som mu v podstate preplatila polovicu člna.
Nabrali sme rýchlosť a rútili sme sa vpred. Ako sme opúšťali plytčiny a mierili hlbšie na more, voda sa menila zo svetlotyrkysovej na tmavomodrú. Loď sa v rýchlosti naklonila dozadu a ja s ňou.
Načiahla som sa, aby som sa dotkla hladiny. Slnko trónilo uprostred nebies a do začiatku odlivu nám zostávalo ešte niekoľko hodín. Bolo to viac než dosť na to, aby som stihla naplniť svoju brašnu granátmi, ktoré som sa chystala speňažiť. Utiahla som si opasok a skontrolovala každý zo svojich nástrojov – kladivo, dláta, krompáč, lopatku i okulár.
Väčšina hľadačov opustila východný útes už pred mesiacmi, no niečo mi hovorilo, že sa v tých hlbinách stále ukrýva časť bohatstva.
